Kniháreň – september 2016/2

Počet zobrazení: 3388

Štefan Šutaj: Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom | František Novosád: V zrkadle kultúry | Roman Michelko: Eseje o kríze | Phil Klay: Zpátky do boje

obalka_sutaj.jpgŠtefan Šutaj: Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom
 

Parížska konferencia v roku 1946 bola významným medzníkom v európskych dejinách. Mierová konferencia uzatvárala vojnový konflikt so spojencami Nemecka, ktorí sa na jeho strane zúčastnili bojov proti demokratickej koalícii krajín bojujúcich proti fašizmu a nacizmu a jeho spojencom a prívržencom. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc, sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti a narušenie tejto rovnováhy by malo netušené, a najmä nepriaznivé dôsledky pre európsku stabilitu. Súčasťou mierových vyjednávaní a predmetom mierových zmlúv boli otázky politického usporiadania, mechanizmu politickej kultúry, ekonomických a hospodárskych vzťahov, zón obchodu a medzinárodných línií využívania medzinárodných koridorov riek či vzdušného priestoru, riešenia dôsledkov druhej svetovej vojny, reparácií a reštitúcií. Mierové zmluvy vytvárali rámce pre medzinárodné vzťahy aj vnútorné politiky. Bola to konferencia o dôsledkoch politiky Nemecka, ale bez Nemecka.
     Pre Československo a Maďarsko bola Parížska konferencia 1946 o mierových zmluvách miestom konfrontácie, ale aj dotvárania základných línií povojnovej politickej orientácie a medzinárodnopolitického postavenia oboch krajín. Na diplomatickom poli sa v rokoch 1945 – 1947 odohrala významná konfrontácia dvoch stredoeurópskych politík, do ktorej zainteresované strany investovali množstvo energie, snažiac sa využiť alebo eliminovať dôsledky predchádzajúceho vývoja. Tento boj bol konfrontovaný aj s úsilím Sovietskeho zväzu a západných Spojencov o získanie oboch krajín pre svoje strategické geopolitické záujmy. Parížska konferencia 1946 sa stala predpolím boja o budúcu podobu európskej politiky a jej hodnôt. Tu sa pomaly stierala línia medzi víťaznými a porazenými krajinami a dominantnou sa stávala príslušnosť k mocensko-politickým blokom. Kniha sa venuje prioritne československo-maďarskému kontextu činnosti mierovej konferencie a udalostiam, ktoré súviseli s konferenciou a prípravou oboch štátov na mierovú konferenciu. Práca je výsledkom dlhoročného systematického výskumu.
Historický ústav SAV, 2015, 402 strán

v-zrkadie-kultury.jpgFrantišek Novosád: V zrkadle kultúry


Pochopenie fenoménu kultúry je aktuálne v situácii nezvyčajných zmien v politickom poli, ktoré aspoň na čas destabilizovali naše seba-pochopenie. Príbeh kultúry, tak ako ho podáva autor tejto knihy, profesor filozofie a publicista, vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV a prorektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií – napriek tomu, že sa odohráva vo filozofickom profesionálnom diskurze – osloví aj širšie vedecké i laické spoločenstvo, a to svojou dôslednosťou a zmyslom pre detail. Vychádzajúc z antropologických predpokladov kultúry i jej historicky zakotvených koncepcií, interpretuje ju ako rámec pre ľudské bytie vo svete, skúma variácie spoločenskosti a genézu kultúrnych noriem.
Iris 2016, 159 strán

r.michelko.eseje_o_krize.jpgRoman Michelko: Eseje o kríze


Najnovšia kniha filozofa, politológa a publicistu Romana Michelka Eseje o kríze nadväzuje na jeho predchádzajúcu knihu Eseje o globalizácii. Vo svojej analýze sa autor venuje celému komplexu príčin, ktoré viedli ku globálnej kríze. Pokúsil sa o pomenovanie prvotných príčin krízy, teda toho, že každá kríza, a ekonomická o to viac, pramení z krízy morálnej, z absolútne prevrátených hodnôt našej spoločnosti, čo logicky rezultuje do správania vedúceho v konečnom dôsledku priam k tektonickým spoločenským posunom. Ďalším pozitívom je, že sa autor nevyčerpáva len v popisovaní a interpretovaní príčin krízy, ale pokúsil sa o nájdenie reálnych alternatív, ako krízu prekonať, popisuje reálne a odskúšané recepty na jej prekonanie. Práve to je najväčšou ambíciu tejto knihy. Vo svojich úvahách R. Michelko vychádza predovšetkým z riešení, ktoré fungujú. Vo svojich esejach sa zaoberá mondragónskymi družstvami, modelom riešenia krízy na Islande, sofistikovaným progresívnym zdanením, severským modelom spoločnosti či rôznymi ekologickými konceptmi. Neobchádza ani témy ako problém vyberania renty vybranými, zväčša oligarchickými skupinami, daňové raje, či poukazuje na nebezpečné praktiky investičného bankovníctva, ktoré boli v konečnom dôsledku spúšťačom súčasnej ekonomickej krízy. Kniha esejí Romana Michelka, autora piatich kníh a laureáta Ceny Ivana Kraska iste obohatí slovenský knižný trh.
Politologický odbor Matice slovenskej, 2016, 132 strán

phil_klay.jpgPhil Klay: Zpátky do boje


Válka. Jak vyjádřit hrůzu, kterou v sobě ukrývá, jak přetlumočit osudy, do nichž zasáhla? Povídkový soubor Zpátky do boje od Phila Klaye můžeme směle zařadit ke klasickým dílům literatury s válečnou tematikou, k jakým patří slavné romány Hlava XXII, Komu zvoní hrana či Na západní frontě klid aj. Stěžejním motivem všech dvanácti různě rozsáhlých povídek je bojové nasazení a válečný konflikt v Iráku. Klay dokáže i na malé ploše bravurně, bez okázalých prostředků a otřepaných frází čtenáři obnažit pocity člověka vystaveného dennodennímu tlaku válečné mašinerie. Zabij, nebo zemři, to je příkaz, který hrdinové Klayových povídek bez výjimky plní, protože jiná možnost není. Nebo ano? Prožité hrůzy se nedají ani sdělit, ani zamlčet, a tak protagonisté tápou i po návratu ze služby, kdy by mělo být vše zlé definitivně pryč. Ovšem to je jen zdání a bývalým vojákům nastává nový boj.
     Američan Phil Klay v povídkách zpracoval i vlastní bezprostřední zkušenoust s válkou a za svůj knižní debut získal v roce 2014 americkou Národní knižní cenu.
Plus, 2016, 304 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984