Kniháreň september 2017

Počet zobrazení: 4218

Peter Juza: Terra O´zbekistan (1 724 dní a nocí v Uzbekistane) | Miloš Čikovský: Neberte nám železnicu | Fero Pálka Hirner: SOS – Slovenská občianska samospráva. Optimistická vízia transformácie správy vecí verejných
 

juza_uzbekistan.jpgPeter Juza: Terra O´zbekistan (1 724 dní a nocí v Uzbekistane)


Roky a čas majú, zrejme ako všetko v živote, porovnateľný a relatívny rozmer. To isté, samozrejme, platí aj o udalostiach, ktoré zažil autor – slovenský expert na postsovietsky priestor a diplomat Peter Juza – počas svojho pracovného pôsobenia v Uzbekistane. Nakoniec zrejme aj preto má predstavovaná kniha denníkových spomienok názov Terra O´zbekistan (1 724 dní a nocí v Uzbekistane).

Pri všetkej zázračnosti pamäti, je ľudská pamäť predsa len limitovaná časom a neobíde sa bez pomoci. Bez pomoci poznámok, ktoré tvoria samotnú podstatu textu. Všetci sme ľudia a všetci zabúdame. Ľudská pamäť dokáže rekonštruovať len približný obraz minulosti. Pomocníkom sa tak stávajú poznámky, kroniky... a denníky, ktoré umožňujú udržať kontakt hoci aj s blízkou minulosťou.

Je zjavné, že tieto denníkové poznámky vznikali s vedomím, že každé zapísané slovo, každá fixovaná myšlienka budú mať pre budúcnosť svoju špecifickú cenu. Nakoniec vznikali v Strednej Ázii v zložitej, nejasnej a hektickej dobe po septembrových (2001) udalostiach, keďže Afganistan priamo susedí s Uzbekistanom.

Autor sa priznáva, že poznámky vedome ležali viac ako desať rokov v šuplíku. Tých desať rokov preto, aby sa niektoré informačné a analytické poznámky stali už dokumentmi, ktoré boli v rámci procesu archivácie vyradené a skartované, teda nikto nemôže hovoriť o zverejnení možného služobného tajomstva. Druhým dôvodom je skutočnosť právnej istoty v kontexte s premlčaním, pretože konkrétni ľudia vedia byť zlí, a to ešte nehovorím o inštitúciách či konkrétnej inštitúcii.

Diplomacia ako umenie vyjednávať a rokovať sa posudzuje niekedy podľa dualistickej koncepcie. Inak povedané, možno ju rozdeliť na dve hlavné zložky: prvú – polemickú a druhú – kuloárnu. V knihe spomienok sa prelína jedna aj druhá zložka, pričom sú doplnené analytickými a informačnými materiálmi tej doby (bez dnešnej redakcie).

Materiály majú jasný kategoriálny aparát. Autor akoby (vedome  či nevedome, ale skôr vedome) uctieval prístup Konfucia, podľa ktorého sa „...všetko začína z toho, že je potrebné dať správne meno všetkému...“, pretože „... správny názov je základom správneho konania...“, alebo ruského velikána Leva Nikolajeviča Tolstoja, ktorý vravieval: „... najnebezpečnejšie pre skutočné poznanie je používanie nejasných slov a pojmov...“

Autor Peter Juza svojou prácou, napísanou ľahkým perom, podáva autentické svedectvo o 1 724 dňoch a nociach strávených v Uzbekistane v zložitej vnútornej a vonkajšej politickej situácii. Z jeho poznania vychádza jedna zásadná téza plne použiteľná aj na Slovensku. Totiž, kto nemá pozitívny vzťah k histórii svojej krajiny, ten nemôže byť nikdy dobrým patriotom (vlastencom) a môže byť len a len predajný(á).

No a títo majú „svoju“ hodnotu! V ľubovoľnom bode tohto sveta: či v prevažne moslimskom Uzbekistane alebo v slovanskom Slovensku!

PeIn, Malacky, 2017, 378 strán


neberte_nam_zeleznicu.jpgMiloš Čikovský: Neberte nám železnicu


Novinár, šéfredaktor a dlhoročný hovorca v štyroch železničných spoločnostiach Miloš Čikovský vydal už dve knihy z prostredia železníc. Prvá bola o železničných nehodách „Zastavte všetkými prostriedkami", druhá o živote rodiny železničiara „Na samote pri trati". Hlavným motívom knihy Neberte nám železnicu je štrajk železničiarov. Príčinou štrajku bolo rozhodnutie vlády SR o rušení vlakov osobnej dopravy. Prepočty boli hrozivé: Železničná spoločnosť zníži výkony o 11 percent, čo predstavuje zrušenie vlakov na lokálnych tratiach v dĺžke 740 kilometrov. Toto riešenie spôsobí, že na 36 regionálnych tratiach prestanú jazdiť osobné vlaky. Na Slovensku vznikne najväčší cintorín tratí a vlakov v Európe. Na zozname tratí na zrušenie boli napríklad aj Tatranské elektrické železnice. Je to naozaj dobré riešenie? Nebolo by lepšie, keby sme trochu porozmýšľali a už len kvôli našim predkom, ktorí tieto trate stavali, sme namiesto železničných cintorínov naplánovali aspoň železničné skanzeny? Mali by sme dobrý pocit, že sme zachovali aspoň časť kultúrneho dedičstva.

Štrajkujúci vyhlásili, že Slovensko sa programovo mení na Kocúrkovo. Celá Európa vyhlásila program revitalizácie železničnej dopravy, ale na Slovensku sa chystáme železničnú dopravu likvidovať. Môžeme ešte niečo urobiť? Môžeme niečo zmeniť? V akej spoločnosti vlastne žijeme? Kto nám vnútil takúto bezohľadnú spoločnosť? A vôbec, je spoločnosť spoločná? Je to naša spoločnosť alebo nám ju niekto spreneveril? Máme sa s tým zmieriť? Máme si na to zvyknúť? Kniha Miloša Čikovského je literatúrou faktu. Sú v nej zobrazené reálne udalosti a skutočnosti, vystupujú v nej reálne postavy členov vlády, prezident republiky, generálni riaditelia železničných spoločností, členovia celoštátneho štrajkového výboru a množstvo ďalších organizátorov štrajku. Je tam viacero stanovísk predstaviteľov miest, obcí, vyšších územných celkov, podnikov a organizácií. Kniha má 180 strán. Kniha poviedok o štrajkoch železničiarov vyšla v roku 2017.

Typopress, Košice, 2017
Ukážka z knihy Neberte nám železnicu

Knihu si možno objednaťna typopres.knihy@gmail.com
 

sos.jpgFero Pálka Hirner: SOS – Slovenská občianska samospráva. Optimistická vízia transformácie správy vecí verejných


Za viac ako 25 rokov existencie tzv. slobodnej samosprávy na Slovensku by malo byť súdnemu človeku jasné, že kľúčom k jej úspešnému fungovaniu je osobná zodpovednosť jej priamo volených predstaviteľov.

Hlavnou pointou tejto knihy je viac ako 15-ročná snaha o aplikáciu idey občianskej samosprávy do celej verejnej správy nielen na Slovensku, ale aj v globálnej občianskej spoločnosti. Jadro knihy tvorí presný popis štruktúry SOS a aj postup, ako tento demokratický občiansky systém správy vecí verejných čo najefektívnejšie a najrýchlejšie demokratickou legislatívnou cestou zaviesť do aplikačnej praxe celej verejnej správy.

Základné podmienky tohto transformačného procesu sú v knihe presne popísané:
a) všeobecne deklarované základné princípy demokracie a občianstva,
b) východiská z platnej legislatívy a
c) najnovšie vedecké poznanie o človeku a prírode vychádzajúce z nekonformného kritického myslenia.

Opodstatnenosť (reálnosť a pragmatickosť) tomuto transformačnému procesu dodáva pretrvávajúca viac ako 50-ročná morálna a inštitucionálna kríza západnej civilizácie, tzv. postmoderny a 15-ročné pozitívne skúsenosti reformujúcej sa miestnej slovenskej samosprávy, ktorá sa doteraz ako tak bráni aj politickým negatívnym krízovým tlakom.

Hlavnú úlohu v tomto nerovnom súboji medzi občianskou samosprávou postavenou na osobnej zodpovednosti starostov a štátnou politickou mocou postavenou na kolektívnej zodpovednosti, teda osobnej nezodpovednosti, zohrávajú starostovia.

Ako k tomuto nerovnovážnemu fenoménu (symptómu) v histórii ľudstva prišlo, je v knihe opísané ako tragikomédia ideí a elít. A prečo stále naďalej v čoraz sofistikovanejšej spoločnosti tento negatívny symptóm pretrváva, snaží sa vyargumentovať poznatkami nemainstreamových nekonformných autorít a skúsenosťami rôznych celosvetovo uznávaných odborníkov s tzv. kritickým myslením.

Agora, občianske združenie na podporu priamej demokracie,  Bratislava, 2017, 200 strán
Knihu si možno objednať na inprost@inprost.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984