Koľkí poznajú pravdu?

Reaganova tajná vojna
Počet zobrazení: 5098

Boj proti ruskej propagande už nie jen len záležitosťou „horlivcov“ v Čechách a na Slovensku, ale nabral európskej rozmery. Ešte šťastie, že kvôli tomu nemuseli vyletieť do vzduchu nejaké dva mrakodrapy v Berlíne alebo Paríži.

vojna_3.jpg

Ak sa presuniem z roviny vecného konštatovania do roviny ironizujúcej, potom sme boli svedkami „ruskej propagandy“ aj v týchto dňoch, kedy STV2 uviedla nemecký dokumentárny film Reaganova tajná vojna. Podľa vzoru amerického senátora McCarthyho by sme sa mali pustiť do hľadania putinovských agentov aj v masmédiách. Spomínaný film totiž narúšal do omrzenia opakovanú predstavu o USA ako krajine slobody a demokracie brániacej čestným spôsobom celý ostatný svet pred strašiakom komunizmu. Značná časť spomínaného dokumentu tvorila aféra okolo údajne ruských ponoriek, ktoré sa v priebehu osemdesiatych rokov minulého storočia začali objavovať vo výsostných vodách Švédska. K afére sa vo filme vyslovovali vysokopostavené osoby (vrátane vedúceho švédskej vyšetrovacej komisie), ktoré však dospeli k prekvapujúcim záverom. Vzhľadom na to, že ponorky sa pohybovali zámerne neutajene, ako aj vzhľadom na ďalšie získané fakty švédski odborníci dospeli k jednoznačnému záveru, že išlo o ponorky NATO a USA, ktorým sa za pomoci médií a švédskej generality podarilo radikálne zmeniť postoje švédskej verejnosti k ZSSR. V inej časti dokumentu sa zasa dostali k slovu viacerí vysokí predstavitelia americkej armády, ktorí sa vystatovali, ako v časoch Reaganovej vlády v Severnom mori provokovali sovietske lietadlá a lode, pričom nechýbali ani vyhlásenia, že USA by boli schopné vo vojne rozdrviť ZSSR v priebehu týždňa. Ak by odvetné údery Rusov zničili Nemecko, útoky voči (vtedy ešte) komunistickej veľmoci by pokračovali práve z územia Švédska.

Aj v posledných mesiacoch pomerne často počúvame, ako Švédi hľadajú vo svojich vodách ruskú ponorku a ako ruské lietadlá narušujú vzdušný priestor susedných krajín, resp. sa k nemu aspoň približujú (čo vôbec nie je to isté!!). Vo svetle spomínaného nemeckého dokumentu je ťažké ubrániť sa dojmu, že USA dnes postupujú inak ako v minulosti a že nejde len o hru amerických tajných služieb vyvolať napätie na európskom kontinente. Platí to o to viac, že lož použila krajina vraj presadzujúca humanistické hodnoty už v prípade incidentu v Tonkinskom zálive (aby mohla bombardovať Hanoj), mnohokrát v Latinskej Amerike a o štyri desaťročia neskôr pri invázii do Iraku a vývoze demokracie do krajín tretieho sveta (zhodou okolností) so značným nerastným bohatstvom. Škoda len, že o Rusku ako agresorovi počúvame z médií viackrát denne, kým nemecký dokument svojou výpovednou hodnotou zasiahol len nepatrnú časť našej populácie. Takže ostatní môžu zostať v naivnej viere, že oficiálne hodnotenia svetových i našich agentúr sú pravdivé a za každým odlišným názorom treba vidieť ruskú propagandu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984