Koľko nás stojí nezamestnanosť

Počet zobrazení: 5110

nezamestnani_2.jpgPre Slovenskú republiku bola a je najväčším ekonomickým a sociálnym problémom pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti patrí medzi najvyššie v EÚ. Nedostatočné využívanie pracovnej sily znižuje rastový potenciál krajiny a dlhé obdobia nezamestnanosti erodujú ľudský kapitál. Vývoj nezamestnanosti za posledné roky bol ovplyvnený najmä postupom reštrukturalizácie hospodárstva a tlakom zvýšeného prírastku obyvateľov v produktívnom veku. Hlavným problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe koncentruje pozornosť, je premena hospodárskeho rastu na pracovné miesta. Vývoj však ukazuje, že môže dochádzať k hospodárskemu rastu, avšak tento sa nemusí výraznejšie premietať do tvorby nových efektívnych pracovných miest. Zásadnou otázkou však je, či novo vytvorených miest bude viac ako miest zaniknutých, resp. aj to, či zamestnanci, ktorí stratili vďaka novej technológii svoje zamestnanie, budú mať kvalifikáciu, ktorú budú vyžadovať novo vytvorené miesta (nové technológie majú často na pracovnú silu celkom nové požiadavky). Súčasne je ale nutné vytvárať pracovné pozície aj pre nižšie kvalifikované osoby a marginalizovaných pracovníkov.

Primárny a sekundárny trh práce

Na Slovensku sa väčšina nezamestnaných osôb pohybuje v tzv. sekundárnom trhu práce. Primárny trh je charakteristický lepšími pracovnými príležitosťami s vyššou prestížou, relatívne dobrými možnosťami pracovného uplatnenia, rastom miezd, vysokou stabilitou a nízkou fluktuáciou. Naopak, sekundárny trh práce je typický pracovnými miestami s nižšou prestížou, menej stabilnými pracovnými príležitosťami, s obdobiami periodicky prerušovanými kratšou či dlhšou nezamestnanosťou. Pracovníci na sekundárnom trhu sa častejšie stávajú nezamestnanými; ide o oblasť trhu práce s vysokou fluktuáciou, nízkymi zárobkami, väčšinou sú to menej kvalifikované práce s minimálnym profesionálnym rastom. Primárny a sekundárny trh je spojené i s určitými druhmi pracovníkov. Bariéra medzi sekundárnym a primárnym trhom práce je pre väčšinu osôb veľmi obtiažne prekonateľná. Pracovníci na sekundárnom trhu sú často vytláčaní do marginálnych pozícií, ktoré znižujú ich pracovné ašpirácie a často vedú k rezignácii na pracovné aktivity, respektíve zvyšujú aktivity v osobnom hospodárstve resp. v tieňovej ekonomike, v ktorej hľadajú zvýšenie svojho príjmu. Realizujú sa často v aktivitách spojených s jednoduchou fyzickou prácou, ktorá im dodáva určitú životnú rovnováhu a perspektívu. Uvedená materiálna forma existencie je značne rozšírená na vidieku. Táto stratégia „prežitia“ je veľmi často spojená s ústupovou stratégiou zabezpečenia si nutných prostriedkov na živobytie a s neformálnymi sociálnymi sieťami.

Na slovenskom trhu práce dochádza často k trvalejšiemu odlúčeniu niektorých kategórií produktívnej populácie od pracovných pozícií, ktoré poskytujú istotu zamestnania, dostatočnú úroveň a stabilitu príjmov a prijateľný sociálny status. Vylúčená časť spoločnosti si postupne hľadá alternatívne spôsoby svojho vzťahu k spoločnosti. Nezamestnaní nevytvárajú integrovanú politickú silu, môžu ale byť často prístupní argumentom pravých i ľavých extrémistov a populistov. Súčasne  v tejto sociálnej skupine rastie určitá apatia a klesá politická aktivita.

Kvantifikácia nákladov na nezamestnanosť

Pri aproximatívnej kvantifikácii nákladov spojených s nezamestnanou populáciou sa započítavali dávky v nezamestnanosti, prostriedky na aktívnu politiku trhu práce, dávky v hmotnej núdzi (iba istá časť nezamestnaných je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nakoľko jej poberanie závisí od príjmovej situácie celej rodiny, resp. okruhu spoločne posudzovaných osôb). Ďalšiu položku predstavujú príjmy, o ktoré prichádzajú verejné rozpočty v prípade nezamestnanej osoby za neodvedené platby do verejných fondov (zdravotné, nemocenské, dôchodkové poistenie, fond zamestnanosti, atď.) a daň z príjmu. K tomuto je nutné zahrnúť i straty na kúpnej sile tejto populácie. Do uvedenej kvantifikácie sa pritom nezahrnuli náklady spojené s výkonom aparátu verejných služieb zamestnanosti. Pri ročnej kvantifikácii sa vychádzalo z priemerného ročného počtu 400 000 evidovaných uchádzačov o zamestnanie, z ktorých priemerne 55-tisíc poberalo podporu v nezamestnanosti. Tento počet uchádzačov o zamestnanie stojí ročne verejný rozpočet približne 2,27 miliardy €. Ide o neodvedené príjmy do štátneho rozpočtu a rozpočtov verejnoprávnych fondov a reálne výdavky verejného rozpočtu.

Absencia týchto prostriedkov v takej malej ekonomike sa stáva výrazným sociálno-ekonomickým handicapom slovenskej spoločnosti. Výrazné zníženie nezamestnanosti najmä prostredníctvom tvorby efektívnych dlhodobých pracovných miest bude beh na dlhé trate. Na druhej strane z hľadiska dlhodobej stratégie je logické, že len ekonomický rast sprevádzaný rastom počtu pracovných miest a racionálna aktivizácia nezamestnanej a ekonomicky neaktívnej populácie, môže prispieť k pozitívnemu riešeniu súčasných problémov trhu práce.

Inštitucionálne zvládnutie problému nezamestnanosti bude dlhodobo ovplyvňovať vývoj slovenskej spoločnosti a musí vychádzať z politického konsenzu hlavných politických aktérov.

Autor je sociológ

Medzititulky Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
27. august 2013, 13:38

autor velmi spravne poukazal na degradaciu pracovnej sily v suvislosti s nezamestnanostou. svojho casu sme sa svojou lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou chvalili, dnes je nasa pracovna siula uz iba lacna. dalsia vec, trh prace ktory predstavuju hlavne montazne fabriky sposobuje upadok remeselnych a inzinierskych zrucnosti nasich ludi, nakolko len malokto sa dostane ku skutocne odbornej cinnosti v ktorej "vidi do veci". trebars samsung voderady ked maju problem, nedaju to riesit nasim ludom, ale radsej poslu niekoho do Korey, kde sofistikovanejsi problem vyriesia...

v skutocnosti je nasa nezamestnanost daleko vyssia, ako autorom uvadzanych 400000 ludi. je mnozstvo ludi mimo evidenciu (cca 250000), plus dalsich odhadom 300000 ludi, ktori opustili za pracou slovensko a niekde v zahranici vykonavaju zvacsa jednoduche pracovne cinnosti. by bolo ziaduce posudzovat problem nezamestnanosti v celosti, nielen ciastkovo, aj ked aj to je urcitym prinosom...

2,27 miliardy eur

400 000 evidovaných uchádzačov o zamestnanie stojí ročne verejný rozpočet približne 2,27 miliardy eur.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984