Reklama
Reklama

Koncerty a opera v marci

Počet zobrazení: 1717

Slovenská filharmónia čoraz častejšie dáva priestor mladým umelcom, ktorí ešte ani nedovŕšili svoje učňovské roky. V mesiaci marci to bol nielen koncert Symfonického orchestra VŠMU v cykle Junior, ale aj v rámci toho istého cyklu vystúpenie ešte študujúcej sopranistky Veroniky Bilovej. Tá na pódiu SF odspievala najmä na hlasový rozsah náročnú áriu z Mozartovej opery Cosí fan tutte a tiež šperkovú áriu Margaréty z Gounodovho Fausta. Jej výkon naznačil, že má pred sebou perspektívnu umeleckú budúcnosť.

Dva nasledujúce koncerty, na prvý pohľad také rozličné, mali čosi spoločné. Prvý odznel v „starom“ rozhlase (dnes Dvorana VŠMU), druhý v „novom“ rozhlase (Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu). Koncerty spájal fakt, že pri oboch z nich si divák musel uvedomiť, že za umeleckým výsledkom je veľa úmornej roboty, ktorú si ani príliš neuvedomujeme. Dňa 12. marca si šestnásť súčasných i bývalých žiakov vokálnej pedagogičky Dagmar Podkamenskej-Bezačinskej uctilo jej životné jubileum spoločným koncertom. To ona dokázalo rozvinúť ich talent do takej miery, že viacerí z nich sa presadili, resp. presadzujú na česko-slovenskom opernom nebi. Na koncerte to potvrdili z jej bývalých žiakov najmä koloratúrna sopranistka Martina Masaryková, dramatická mezzosopranistka Zuzana Šveda, litovský barytonista Šarunas Šapalas a v rovnakom odbore spievajúci Marek Pobuda. Treba veriť, že ich kroky budú sledovať aj terajší žiaci kvalitnej vokálnej pedagogičky.

O dvanásť dní neskôr sme sa mohli presvedčiť, že voči speváckemu zboru je krivdou, ak jeho účasť v opernom predstavení kritik odbaví jednou pochvalnou či menej pochvalnou vetou. Teraz sa akoby táto súčasť operného predstavenia vyčlenila z celku, takže sme mohli vnímať zbor ako viac menej jedinú zložku z celkového umeleckého účinku. Išlo o úvodný koncert projektu Operné zbory konaného pod záštitou Petra Dvorského a zorganizovaného občianskym združením Opera Slovakia, ktoré už viacero rokov je najfrekventovanejším a zasväteným informátorom o opernom dianí na Slovensku i vo svete. Dramaturgicky koncert pripravil zbormajster Ladislav Kaprinay, pre ktorého to bolo zároveň zavŕšenie jeho doktorandského štúdia. Organizátori koncertu rukolapne vyvrátili tézu, že o operu nie je na Slovensku záujem, keďže koncert bol už dlhšie pred jeho konaním vypredaný. Pozitívny dojem z koncertu by mohol byť ešte väčší, keby sa podarilo získať viac finančných prostriedkov a  nahradiť klavírny sprievod Petry Mazúchovej orchestrálnym sprievodom., Ten si niektoré dramatickejšie čísla repertoáru priam vyžadovali. Z hľadiska dramaturgického išlo väčšinou o ukážky z diel, ktoré sú momentálne v repertoári opery SND (kde Kaprinay pôsobí ako druhý zbormajster), pričom v niektorých prípadoch (ako boli Turandot, Carmen či v SND pripravovaná Verdiho Aida) išlo o akési zostrihy viacerých zborových pasáží. O pozitívny dojem sa práve vo „vojenskom“ obraze Aidy pričinilo aj tri sólistov Katarína Flórová, Roman Krško a Michaela Šebestová, ktorá kvalitne zaspievala aj sólo v Regina coeli z Mascagniho Sedliackej cti. Zborové teleso bol zložené z členov zboru SND, pričom v niektorých dramatickejších pasážach by sa v ženskej časti žiadal farebnejší tón. Najpresvedčivejší výkon podali v poloscénicky odspievaných zboroch z Bizetovej Carmen a dobre ospievaný mali aj populárny Zbor židov z Nabucca.. Tak ako je pre každého sólistu prepotrebné, aby sa občas vrátil k interpretácii Mozarta, tak aj spevácky zbor koncertným vystúpením pôsobí nielen na divákov ale aj smerom dovnútra k speváckej disciplíne a štýlovosti vlastného prejavu. Po dotiahnutí niektorých drobností by tento projekt mohol byť významným prínosom nielen z hľadiska umeleckého, ale aj ako prostriedok k rozširovaniu bázy operného publika. Jeho organizátor si zaň (ale aj za každoročné Operné galakoncerty v Kežmarku či za koncerty v Starom Klíži pod názvom Príďte za operou) zasluhuje najvyššie uznanie.

Napokon množstvo koncertov v Dvorane VŠMU, na ktorých sa predstavujú študenti bakalárskeho, magisterského či doktorandského štúdia, pokračovalo (25. 3.) doktorandským koncertom sopranistky Stanislavy Maggioni z triedy doc. Ľubice Rybárskej. Sopranistka si pripravila monotematický program pozostávajúci z náročných belcantových piesní Belliniho, Donizettiho a Rossiniho ako aj takmer o storočie mladšieho a málo známeho Stefana Donaudyho, ktorý sa vo svojich piesňach inšpiroval práve spomínanými skladateľmi. Sopranistka zaujala predovšetkým kvalitnou interpretáciou a bezprostrednosťou, ktorou sa snažila prekryť isté podlžnosti svojho hlasového materiálu.

ottelo_bb1.jpgPo februárovej premiére Verdiho Otella v Košiciach teraz siahli po rovnakom námete v Banskej Bystrici, kde uviedli Rossiniho verziu shakespearovského námetu. Hoci ide o diametrálne odlišné hudobné spracovania, obe diela patria do vzácnej pokladnice svetového operného dedičstva, aj keď renesancia Rossiniho vážnych opier je pomerne novým prvkom vo svetovom opernom dianí. V Štátnej opere Banská Bystrica išlo o prvé slovenské uvedenie tohto diela, ktoré kladie enormné nároky na spevákov, ich virtuozitu a schopnosť zdobeného spevu. Kuriozitou je tiež, že všetky tri hlavné mužské postavy (Otello, Roderigo, Jago) napísal skladateľ pre tenoristov, ktorých party sa šplhajú do neobvyklých výšok. Menej ozdobného spevu má Desdemona, ktorú Mariana Hochelová zvládla na veľmi dobrej úrovni. Dych však vyrážalo najmä súperenie dramatickejšieho čínskeho tenoristu Zui-Zhaio Guom s lyrickým  domácim Dušanom Šimonom. Pri takomto diele treba vidieť ako normálne, že réžia Andrey Hlinkovej zostala decentne v úzadí. Odvaha siahnuť po málo uvádzaných operných tituloch sa opäť raz vyplatila.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama