Končí sa jeden televízny spektákl?

Pri sledovaní programov našich komerčných televízií, zavše aj verejnoprávnej (rovnako i zahraničných), si nevdojak spomeniem na knihu francúzskeho filozofa a filmového dokumentaristu Guya Deborda Spoločnosť spektáklu, ktorá v čase svojho vydania roku 1967 vyvolala v západoeurópskej verejnosti nemalý rozruch – najmä živým a otvoreným poukázaním na podstatu a problémy konzumnej spoločnosti, na zotročenie človeka spotrebnými predmetmi. Obrazovky nám denne ponúkajú rozličné druhy spektáklov odcudzenia a fetišov zabalených do pozlátka sofistikovaných formátov typu reality šou, podenkových filmov, inscenácií, reklám s úspešnými biznismenmi, usmievavými spokojnými rodinami, nablýskanými autami a tovarmi od výmyslu sveta. Skutočné hodnoty, rýdzosť medziľudských vzťahov, etické princípy, užitočnosť a nevyhnutnosť ľudskej práce ostávajú kdesi za oponou spektáklu.

A, prirodzene, i za oponou televízneho vysielania. Aj za ňou sa časom zahustí a vydýcha vzduch a treba poriadne vyvetrať. Zdá sa, že najnovšie otvorili okná dokorán v TV JOJ, presnejšie v mediálnom zoskupení JOJ Group. O miesto koncom februára 2014 (po štyroch rokoch) prišiel generálny riaditeľ František Borovský (nahradil ho Marcel Grega, dovtedajší výkonný a finančný riaditeľ Slovenskej produkčnej) a niekoľko ďalších top manažérov. Ani jeden z nich nezostal v spoločnosti pracovať a navyše Borovského odvolali aj z funkcie viceprezidenta Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Bývalý šéf „jojky“ doviedol v našom mediálnom prostredí „umenie spektáklu“ k úplnému vrcholu. Na viacerých seminároch a konferenciách (v marci 2013 v Smoleniciach) tvrdil, že vo svojom manažérskom priezore komerčnej televízie nevidí nič iné – iba zisk a tomu predchádzajúcu sledovanosť – nič iné preňho neexistuje a ani existovať nemôže. Do určitej miery mal síce pravdu, lenže za nijakých okolností nemožno zabúdať na to, že každá televízia, aj súkromná, je kultúrna ustanovizeň – tak s ňou treba aj narábať, koncipovať obsah, nachádzať kultivovanú cestu k divákovi. A to sa Borovskému nedarilo. Pravda je, že z nej urobil dvojku na trhu (po Markíze), ale za akú cenu?! Výstižne to vyjadril v Pravde prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček: „Išiel vždy na hranu, čo sa týka vkusu diváka aj typu súbojov v pozadí." Niektoré médiá mu zase pochlebovali: bol to skúsený manažér, prešiel všetkými televíziami, mal cit pre program. Áno, dodávam, pre program, ktorý vulgarizoval, urážal, pôsobil na podprahové pudy človeka. Bol to skôr cit pre necit diváka! A on vedel naň parádne udrieť: v medzitelevíznej webovej diváckej súťaži Telkáč sa jeho televízia už po tretí raz umiestnila na prvom mieste pred Markízou a STV (Jednotkou). Na prvý pohľad by sme to mohli kvitovať. A nielen to: pred niekoľkými dňami oslávila Televízia JOJ dvanáste narodeniny, pri tej príležitosti sa pochválila svojimi dvanástimi historickými naj – medzi iným aj najprovokatívnejšou (Farmár hľadá ženu) a najsledovanejšou reality šou (prvá séria Vyvolených). Pravda, divák nezabudne ani na také skvosty, ako Martinka z Turca, Hotel Paradise či Extrémne rodiny.

Jestvuje však aj iný prehľad, existujú čísla a hodnotenia, ktoré nepustia a ktoré vravia za všetko. Stačí sa pozrieť na kvalitu programov niektorých vybraných televízii v roku 2013 cez prizmu Rady pre vysielanie a retransmisiu: na program STV (Jednotka a Dvojka) prišlo od divákov 49 sťažností, na vysielateľa Markíza – Slovakia: TV Markíza 132, TV Doma 27, TV Dajto 41, Fooor 6 (spolu 206 sťažností), na vysielateľa MAC TV (JOJ Group): TV JOJ 125, JOJ Plus 221, Wau 2 (spolu 348 sťažností). Nazdávam sa, že údaje netreba komentovať, jednoznačne z nich vyplývajú divácke stanoviská. Na bližšiu identifikáciu sťažností si pomôžeme kvantitatívnymi i kvalitatívnymi kritériami, ktoré si rozdelíme do štyroch skupín: po prvé, všestrannosť informácií, objektivita a vyváženosť spravodajstva a publicistiky, po druhé, ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, po tretie, reklama, sponzoring a umiestňovanie produktov, po štvrté, ostatné. Na základe tohto členenia licenčná rada posudzovala oprávnenosť sťažností a v správnych konaniach prijímala rozhodnutia. Tu sú verdikty:

Prvá kategória (Všestrannosť informácií, objektivita a vyváženosť spravodajstva a publicistiky): STV (Jednotka) – 1 upozornenie na porušenie zákona, TV Markíza – 3 upozornenia na porušenie zákona, TV JOJ – 5 upozornení na porušenie zákona; druhá kategória (ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých) – pokuty v eurách: STV (Jednotka) – 4 000, TV Markíza – 17 400, TV JOJ – 31 200, JOJ Plus – 82 000, ostatné televízie neboli pokutované; tretia kategória (reklama, sponzoring a umiestňovanie produktov) – pokuty v eurách: TV Markíza – 5 000, TV Dajto – 16 000, TV Fooor 450, TV JOJ – 30 500 a jedno upozornenie na porušenie zákona, JOJ Plus – 189 500; štvrtá kategória (ostatné) – pokuty v eurách: TV JOJ – 200, ostatné televízie neboli pokutované. Upozorňujem, že Rada pre vysielanie a retransmisiu ešte neuzatvorila všetky správne konania týkajúce sa sťažností na programy odvysielané v roku 2013.

Sumár jednoznačne ukazuje, že „jojkársky“ vysielateľ frapantne a ostentatívne (oveľa výraznejšie ako ostatné televízie) porušuje Zákon o vysielaní a retransmisii, za čo si „vyslúžil“ celkovú pokutu 243 200 eur, pričom, ako som už naznačil, nejde v súvislosti s vlaňajškom o definitívnu sumu. Zrejme k tomu pribudnú ešte ďalšie sankcie. Aj to je nepochybne jedna z príčin, pre ktorú prišlo v televízii k personálnemu zemetraseniu. Nie náhodou nový generálny riaditeľ TV JOJ Marcel Grega na margo niekdajších reality šou plných vulgarizmov, alkoholických excesov a postavičiek z okraja spoločnosti povedal: „Od jesene náš divák podobné formáty neuvidí. Z prieskumu totiž vyplynulo, že divák Jojky si podobné relácie už nepraje na tejto televíznej stanici vidieť. TV JOJ bude oveľa viac rodinná ako v minulosti (...) Podobné typy programov by sa mohli objaviť napríklad na Plus-ke alebo v TV WAU. No ich obsah nebude určite natoľko extrémny.“ (Nový Čas, 28. 2. 2014).

Zdá sa, že spektákl jedného televízneho vysielateľa naberá iný kurz... menej fetišistický, odcudzený.