Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Konečne sme prví, žiaľ, len v populizme

Počet zobrazení: 1385

Možno si na úvod treba povedať, že populizmus sprevádza politiku v celej jej histórii. Bol, je a zostane jej súčasťou. Každá politika je aj o populizme a ide len o to, do akej miery sa prejavuje a charakterizuje politiku tej ktorej strany. Bez populizmu by sa žiadna strana nielen nezviditeľnila, ale celkom iste by sa nedostala do parlamentu a nemala by možnosť realizovať ani svoje relevantné, odborne podložené zámery. Istá miera populizmu musí byť preto vo výbave každej politickej stany a hnutia. Vždy však ide o jeho mieru a najmä o to, či strana aj reálne realizuje možno pre niektorých populistické návrhy.

Pochopili to politici v dávnej minulosti a dokonca i v čase socializmu, ktorý vydávali vtedajší ideológovia za reálny, hoci bol od ideálov socializmu značne vzdialený. Pripomeňme si však i našu nedávnu minulosť. veď azda máme ešte v živej pamäti hrubý populizmus Mečiara či Dzurindu. Absolútny vrchol však populizmus dosiahol v našej súčasnosti.
 

Bol Smer-SD populistický?

Pred samotnou odpoveďou musím uviesť, že mám ďaleko od obhajoby Smeru-SD, a to nie len pre jeho populizmus, ale najmä preto, že v očiach verejnosti zdiskreditoval nielen sociálnu demokraciu, ale, žiaľ, i širší pojem ľavica, čo sa bude len veľmi ťažko a dlho naprávať.

Politickí protivníci Smeru-SD, vtedajšia opozícia a mainstreamové médiá dlhodobo označovali túto stranu za populistickú. V mnohom mali pravdu. Treba sa však pozrieť na podstatu. Strana často, najmä pred voľbami, prichádzala s populistickými zámermi, ktoré však všetky boli v prospech skutočných obyčajných ľudí. Boli to sociálne balíčky s množstvom opatrení, ktoré Smer-SD takmer vždy zrealizoval a naplnil.

Pravda, mal viaceré populistické vyhlásenia, ako dokončení diaľnice do Košíc a mnohé ďalšie. Prijímal populistické, formálne zákony, ako napríklad 13. dôchodky. Takže populizmus áno, ale z časti pretavený do našej reality.
 

Populista a demagóg Matovič

Populizmus bývalej vlády bol v predvolebnej kampani niekoľkonásobne prekonaný. Absolútnym vrcholom boli vyhlásenia lídrov OĽaNO Matoviča a Sme rodina Kollára. Bolo by to do istej miery pochopiteľné, keby v tomto trende ohlupovania národa nepokračovali aj vo vládnych funkciách.

Domnieval som sa, že Matovič je vrcholom populizmu a demagógie na Slovensku. Ospravedlňujem sa, hlboko som sa mýlil. Matovičov populizmus a demagógia bola a je podstatou celej jeho politiky. Nič iné totiž nevie. Tento populizmus je až primitívny, no napriek tomu naň naletelo značné množstvo voličov. Rozoberať jeho vystúpenia a názory, ani ich analyzovať, nebudem. Bola to totiž len zmeska šoumenských vystúpení, manipulácie ľudí bez reálneho základu, bez akejkoľvek šance niečo z toho realizovať. Boli to psychopatické výplody, ktorým značné množstvo naivných voličov naletelo, čo, žiaľ svedčí o nelichotivom stave našej spoločnosti.

O tom, ako jeho bezbrehý populizmus gradoval, svedčí aj vývoj preferencií pred voľbami, keď najskôr mal problém dostať sa do parlamentu cez päť percent, potom prudko vystrelil na 12 percent, aby voľby vyhral s 25 percentami. Populizmus tak splnil účel. Ľudia si podľa posledných prieskumov ešte ani dnes neuvedomujú, komu a najmä čomu dali svoj hlas. Preto nie pre predchádzajúce vlády, ale práve pre vládu Igora Matoviča platí, je po voľbách, ľudia zabudnite.
 

Stalo sa nemožné, vrchol populizmu bol prekonaný

Borisovi Kollárovi sa ako jedinému podarilo prekonať populizmus, klamstvá a demagógiu Matoviča. Pred voľbami prisahal na nerušenie, zachovanie všetkých sociálnych benefitov. Dokonca tvrdil, že on osobne tomu zabráni a Sme rodina v žiadnej vláde, ktorá by na ne siahala, nikdy nebude. Nuž a ako vidíme, opak sa stal pravdou. Keď ho naivní voliči pre tieto jeho sľuby zvolili a dostali do parlamentu a vlády, okamžite zabudol a otočil o 180 stupňov.

Začalo sa to 13. dôchodkami. Najskôr hlasoval za návrh zákona predloženého Smerom-SD aj so svojimi poslancami , aby o pár týždňov neskôr hľadal dôvody na ich zrušenie. Lebo, prázdna špajza. Akosi zabudol, že rozpočet bol už dávno schválený a napriek tomu, že vedel o chýbajúcich financiách, hlasoval za dôchodky. Jednoducho, číry populizmus. Ďalšie lebo našiel v koronakríze, no aj toto je chabý dôvod, keď si Slovensko ide požičať 12 miliárd eur a na všetko ostatné bude. Z trinástych dôchodkov sa tak stal vylepšený vianočný príspevok, a tak dôchodcovia dostanú miesto 460,40 eur, len priemerne 165 až 205 eur a zostanú im len oči pre plač. Navyše väčšina tých, čo poctivo pracovali a vytvárali hodnoty, dostane od 50 do 90 eur. Takto  zo silných rečí zostali len prázdne sľuby.

Známe sú aj Kollárove veľkohubé vyhlásenia o nákupe predražených amerických stíhačiek F-16 za takmer dve miliardy. Argumentoval, že za jednu stíhačku sa dá postaviť jedna okresná nemocnica, a preto treba ich nákup zrušiť. Po nástupe do vlády Sme rodina podporila zbrojárskeho lobistu Naďa a pokračovanie v týchto nákupoch, dokonca i ďalšie nákupy vojenskej techniky, samozrejme, americkej. Nemá žiadne výhrady k zvýšeniu výdajov na zbrojenie vo výške dvoch percent z HDP. Ak by sme si toto odpustili a tak ako Nemci vynakladali 1,4, či 1,6 percent na armádu, mali by sme pre riešenie problémov v zdravotníctve, školstve i sociálnej oblasti podľa niektorých odhadov okolo troch až päť miliárd eur. To by nám už hádam pomohlo, či nie?

Sme rodina nemá problém ani s rušením obedov zadarmo. Veď oni len sľubovali ich zachovanie a teraz robia „len malé“ kompromisy. Čo tam po teplej strave a zdravej výžive detí, čo tam po obciach, ktoré vynaložili nemalé prostriedky na zariadenie kuchýň a ľudí v nich. Hlavné je naplniť Sulíkovu predstavu o slobode, dať rodičom to, čo patrí deťom, veď oni sa už sami rozhodnú, čo je pre deti potrebné. Zodpovední, samozrejme, áno, ale čo tí ďalší? Neminú financie namiesto stravy pre deti na ich rozmary? Ak nám stačí zakričať si vivat sloboda, vivat demokracia, tak potom je to v poriadku.

Vrcholom populizmu boli sľuby a záväzky o výstavbe 25.000 nájomných bytov pre mladé rodiny. Po voľbách zvolal Kollár expertov, ktorí hneď konštatovali absolútnu nereálnosť takýchto zámerov. To bolo zo strany Sme rodina, aj všetko. Teraz nastalo ticho. Robil som istý čas s realitami, a preto si trúfam odhadnúť, že do konca roka 2020 nepribudne na Slovensku viac ako 250 nájomných či obecných bytov. Za štyri roky vládnutia tejto nekompetentnej vlády sa nepostaví ani 2 500 bytov, čo by bolo len úbohých 10 percent z planých Kollárových sľubov. Nuž ale, on jediný s neprekonateľnou drzosťou a úsmevom na tvári, ako rád vyhlasuje, sľuby plní. Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech.

Po pár mesiacoch po voľbách sa môžeme všetci presvedčiť, že z Kollára a Sme rodina sa stala partia populistov, klamárov a demagógov neschopných niečo konkrétne urobiť.
 

Populizmus je v móde a v tejto dobe sa ho nezbavíme

Populizmus je to jediné, čo dokáže brilantne a do dôsledkov táto „naša“ vláda robiť. Napriek tomu, že sa ľudia opakovane pri všetkých voľbách presviedčajú o nereálnosti sľubov politikov, volia práve tých, čo sľubujú najviac.

Seriózne strany a hnutia s ambicióznym programom riešenia problémov v zdravotníctve, školstve, zlepšovania sociálneho postavenia občanov, zvyšovania dôchodkov, a miezd, založeného na výraznom znižovaní nákladov na zbrojenie, progresívnom  zdaňovaní vysokých miezd a luxusných majetkov zbohatlíkov, sa do parlamentu ani nedostali.

Spoločenská prax na Slovensku, žiaľ, stále potvrdzuje, že volič rád počúva o svetlých zajtrajškoch a sú mu bližšie sľuby, ako sa zo dňa na deň odstránia všetky neduhy spoločnosti. Na čítanie serióznych programov rozvoja spoločnosti nemá čas a neraz ani chuť. Je to tak pohodlnejšie. Občan volič sa tak rozhodol aj pri posledných voľbách. Tak máme, či skôr majú to, čo chceli.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama