Reklama
Reklama

Konferencia V4 - Vzbura zdravého rozumu proti pani Merkelovej!

Na otázky Slova odpovedá konzervatívny socialista
Počet zobrazení: 3773

Redakcia Slova: Víkendové správy slovenskej propagandistickej televízie sa začínali oznámením hotovej pohromy: Nemecko vraj pohrozilo V4, ktorá chce v Prahe o utečencoch hovoriť ešte pred summitom EÚ. V českých správach bola reakcia miernejšia – vraj sa iba nemecký veľvyslanec informoval, čo to má byť... Nie je to čudné?

– Obyčajnému človeku, ktorý číta a počúva komentáre k utečeneckej kríze, či si to želá alebo nie, sa natískajú nepríjemné reminiscencie zo socialistickej minulosti.
V tých časoch hľadanie akejkoľvek odpovede na politické otázky vždy záviselo od toho, aký postoj mali k tomu v Moskve, resp. aký mal názor generálny tajomník. Samostatné názory satelitných partnerov Varšavskej zmluvy boli nielen nepodstatné, ale skôr nebezpečné...
Pri terajšej utečeneckej kríze akoby sa doba opakovala.

RS: Zahraničnopolitický expert Pavol Demeš sa vyjadril, že si, samozrejme, svoje veci spravujeme sami...

– Určite. Len názory občanov i demokratické pravidlá rozhodovania akoby opäť prestali platiť a iba sa čaká, čo povedia v Nemecku, čo povie pani Merkelová.

RS: To by možno nebolo až také zlé – ak by sme vedeli, že je za tým vízia. Jednoducho, že si vieme spočítať, čo politický krok prinesie aj ľuďom na úteku pred nekončiacou sa vojnou. Lebo vracať ich, keď sa už „kvóta“ naplní, je asi nezmysel. Kam sa vrátia? Vojna v Sýrii pokračuje, čas beží a mesačne vstúpi do EÚ takmer stotisíc nových migrantov...

– Niečo sa však predsa len mení. Európska únia po takmer roku utečeneckej krízy a po príchode jedného milióna utečencov akoby mierne vytriezvela a posunula sa v jej hodnotení k väčšiemu realizmu.
Mnohí si uvedomili, že Nemecko nebude mať nikdy takú širokú náruč, do ktorej by pojalo všetky ľudské bytosti postihnuté vojnou. Pochopili, že premiešanie ľudí a rás nevedie k väčšej homogenite spoločnosti a ani k tomu, že by si všetci prichodiaci chceli osvojiť zásady solidarity a lásky k blížnemu, na čom ich pozvanie bolo založené. Skôr naopak, otvoril sa rad nových problémov.

RS: Getá, inak povedané hotspoty, to určite nevyriešia, ale ako teda postupovať ľudsky – aj k utečencom, aj k domácemu obyvateľstvu? Pomôže politická korektnosť?

– Aj tento koncept „nového človeka“, zbaveného akejkoľvek väzby na vlastný národ, jazyk a kultúru, založený na všeobjímajúcej láske k blížnemu zaváňa reminiscenciou. A, je mi ľúto – ilúziou.
V dejinách sa tento koncept často vyskytuje, ba je takmer pravidelne sa opakujúcim javom. Prvé židovské a kresťanské obce cez reformačné hnutia až po politické projekty končiace komunistickými predstavami ukazujú na stálu potrebu či spoločenskú objednávku takýchto projektov, ale aj na ich smutný koniec.

RS: Opusťme ilúzie, pozrime sa na reálnu situáciu a ako ju riešiť.

– Vývoj v názoroch na utečeneckú krízu v EÚ je významný a zasiahol všetky krajiny a politické strany s výnimkou Nemecka, resp. jeho vlády, resp. jeho kancelárky.
Možno to vidieť aj na veľkom stúpencovi politiky pani Merkelovej, pánovi Hollandovi, ktorý patrí do jej stáleho sprievodu. Už aj on si uvedomil, že utečenecká dráma nie je len o solidarite a láske k blížnemu. Pochopil, že pre teroristov je široká náruč únie iba prejavom jej úpadku a ponúkané projekty integrácie sú iba zdrojom výsmechu a pohŕdania. Aby si francúzsky prezident zachoval tvár, vymenil niekoľko ľudí vo vláde, ktorým už nerobí problém ukázať Nemecku posun vo francúzskom vnímaní utečeneckej krízy, ako je to zrejmé z vyhlásenia nového ministra zahraničia, že „rozdeľovanie utečencov na základe kvót, čo žiada Nemecko, je pre Francúzsko neprijateľné...“.
Pragmatická Británia nám ukazuje, že ako vždy je hneď pripravená vyťažiť z tejto politickej krízy pre seba čo najviac a pripúšťa i možnosť vystúpenia z EÚ.
Švédsko, Rakúsko, Fínsko... s vítaním utečencov už skončili. Pochopili, že nemenná pozícia pani Merkelovej je neakceptovateľná a jediným reálnym celoeurópskym riešením je iba potichu prevziať projekt krajín V4 , t. j. začať s výstavbou plotov, regulovať režim na svojej hranici a trvať na ochrane schengenskej hranice.

RS: Nové ostnaté drôty na hraniciach sú ale predsa tiež veľmi nepríjemnou reminiscenciou...

– Nie, my predsa nechceme brániť ľuďom opustiť EÚ! To je zásadný rozdiel. A aj hrdé Nemecko pod tlakom nespokojných členov EÚ ako aj vlastných spolkových krajín sa začína potichu riadiť programom krajín V4, ktoré boli dlhý čas považované za nesolidárne a nevďačné krajiny, výrazom čoho bola ich kultúrnu nezrelosť, sebectvo a skrytý rasizmus.
Zdá sa, že pani Merkelová nepochopila, že účasť krajín EÚ na riešení tejto krízy cestou kvót je politicky nepriechodná. Napriek tomu stále odmieta stanoviť maximálny počet utečencov pre každoročné prijatie a je stále presvedčená, že žiadne obmedzenia počtu utečencov nie sú nutné, pretože „my to dokážeme“.
Ako je možné, že Nemecko nie je schopné si priznať, že predpokladaných 800 tisíc ilegálnych utečencov na pozvanie kancelárky už do Nemecka dorazilo a jeho aktuálne možnosti sa už vyčerpali? Treba jasne povedať, že platnosť hesla „my to dokážeme“ sa skončila a dnes je potrebné vyhlásiť, že „viac už nedokážeme!“.
Od tohto bodu a od opätovného návratu k platnej legislatíve EÚ, ktorá reguluje vstup a pohyb osôb v únii, je nutné začať riešiť utečeneckú krízu.

RS: Ale keď sa nič nezmenilo na príčinách, ktoré ľudí nútia opustiť svoje domovy, nejaké riešenie tu treba nájsť, nie?

– Riešenie, s ktorým prichádza pani Merkelová, je založené na premisách, ktoré utečeneckú krízu iba prehlbujú a menia ju na dlhodobú politickú krízu ohrozujúcu samotnú existenciu EÚ. Jej predstava, že príčinou krízy sú prevádzači a slabá ochrana tureckých hraníc, je nielen výsmechom zdravého rozumu, ale nebezpečným eskalovaním celej krízy.
Požaduje, aby Turecko za tri miliardy eur lepšie chránilo svoje hranice a garantovalo EÚ, že aj bez našej ochrany schengenských hraníc nevstúpi do EÚ žiaden Sýrčan, Iračan či Afganec...

RS: Pozorovateľ musel postrehnúť, že Erdogan si z tejto krízy chce uchmatnúť profit pre seba a pre tureckú dominanciu v oblasti. To je veľmi znepokojujúce poznanie...

– Presne tak. Vyhlásenie, že EÚ urýchli proces prijatia Turecka za jeho služby v riešení utečeneckej krízy do únie, ukazuje, že zo strany pani Merkelovej ide o systémový krok k rozkladu a zániku EÚ.
Akoby nechápala a nechcela vidieť, že Turecko má iné a vlastné záujmy v regióne, ktoré nie sú identické s EÚ. Jeho sunnitské záujmy, protikurdské útoky a snaha opäť urobiť z Turecka regionálnu mocnosť sú vízie, ktoré si musí riešiť Turecko samo a bez našich peňazí.
Z racionálneho pohľadu a z požiadavky upevnenia EÚ sú tieto kroky nepochopiteľné a škodlivé.
Pani Merkelová akoby nevidela, že väčšina jej doterajších stúpencov ju už opustila. Poslední stúpenci ešte čakajú, že veľká kancelárka má v rukáve nejaké eso a že ešte všetkým ukáže, čo svojím pozvaním a zdvihnutím schengenských závor sledovala...

RS: Pražská konferencia V4 o ochrane hraníc EÚ sa však v Nemecku považuje za útok proti kancelárke, ktorá ju tiež vníma ako nesúhlas s jej predstavami, že do riešenia utečeneckej krízy musí byť zahrnuté aj Turecko.

– Vrátim sa na začiatok nášho rozhovoru – niekde tu, v bojoch o utečencov, v bojoch za i proti EÚ sa ukazuje to spoločné, čo má dnešná doba s dobou Sovietskeho zväzu. Tým spoločným menovateľom je veľký deficit demokracie a čakanie na to, ako dnes rozhodnú v Berlíne, podobne, ako to bolo kedysi, keď sa čakalo na rozhodnutie Moskvy či jej generálneho tajomníka.
Je pravdou, že o rozhodnutiach Berlína môžeme dnes písať, diskutovať, hlasovať vo vláde a v parlamente..., čo určite nebolo vtedy možné pri rozhodnutiach moskovských.
Myslím si však, že je potrebné o tomto deficite demokracie diskutovať a hľadať kompromisy, aby EÚ neskončila tak ako ZSSR. Nepriateľov vo svete, ba dokonca aj v únii samotnej máme dosť.
Do akej miery sú názory pani Merkelovej autentické a do akej miery sú výsledkom jej tímu poradcov, ťažko povedať.
Možno v dobách pokoja a prosperity sa mohla pani Merkelová vnímať ako významná politička, ktorá úspešne ovláda zákulisný stranícky boj a dokáže ho spájať so záujmom o vlastnú kariéru.
Krízové situácie, akými boli uzatvorenie jadrových elektrární, ukrajinský konflikt, grécka kríza... kedy sa akcent veľkej politiky presúva z personálnych otázok na strategicko-vizionárske témy – takéto krízové obdobia, pani Merkelovej, slušne povedané, nesedia.
Či to bude tým, že mala zlé vzory v NDR, alebo jej stranícky učiteľ sa zmýlil... na to dnes ťažko odpovedať.

RS: Čo je zlé na tom, že pani Merkelová presadzuje politickú korektnosť, ktorej základom je láska k blížnemu a solidarita s ťažko skúšanými ľuďmi kdekoľvek na svete?

– To, že je to falošné zastieranie problému. Problém tu predsa je a nezmizne tým, že sa o ňom  nebude hovoriť. Politická korektnosť je nielen ideovým zdrojom celej krízy, ale i nástrojom jej zdôvodnenia a obhajoby, a preto ju treba zamietnuť.
Ak to neurobíme, môže nás táto ideológia priviesť iba k plaču, ako to predviedla aj švédska ministerka zahraničných vecí pred televíznymi kamerami s komentárom „už sme plní“.
Máme si preto naozaj myslieť, že pre ochranu našich hraníc bude najlepšie, ak si najmeme Turecko?
Aká je logika pozvania NATO na ochranu našej vlastnej hranice?
Je skutočne EÚ pred bankrotom, že si nevie splniť základnú úlohu svojej existencie, t. j. ochranu vlastných hraníc a svojich členov?
Je potrebné takýmito rozhodnutiami diskreditovať EÚ pred celým svetom a pred päťsto miliónmi vlastných občanov kvôli jednému Nemecku, kvôli jednej kancelárke?
Toto má byť obraz EÚ, tej novej kultivovanej globálnej mocnosti, ktorá má byť vzorom pre dnešnú civilizáciu, čo stimulovalo všetkých 28 krajín k integrácii do EÚ?
Odpoveď je zrejmá. Je to hanba nás všetkých, celej dvadsaťosmičky, jej parlamentov a vlád, ktoré čakajú na akési celoeurópske riešenie z Nemecka, ktorého podstata je v tom, že pre vlastnú neschopnosť či pacifizmus si musíme kúpiť ochranu vlastných hraníc a nevieme tak splniť jednu zo základných podmienok existencie EÚ.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama