Reklama
Reklama

Konferencia o ľavici – bez ľavice

Počet zobrazení: 1195

Vďaka Novému slovu som sa dozvedel, že sa v Bratislave bude konať medzinárodná konferencia na tému: Moc a zodpovednosť: akú politiku má viesť ľavica?“. Pretože na Slovensku sú akcie k ľavicovej problematike vzácnosťou, zvedavosť zvíťazila a na konferencií som sa zúčastnil. S očakávaním nejakých nových postrehov, podnetov i impulzov od zahraničných hostí, ale aj od osobností, ako Ilona Švihlíková a Brigita Schmögnerová, ktoré boli pozvané. Aj keď počet účastníkov zodpovedal skôr „komornej“ úrovní, podiel mladších z nich (pod 50 rokov) pôsobil trocha povzbudzujúco z pohľadu budúcnosti ľavicového hnutia.

Priebeh konferencia však ukázal, že organizátorom „asi  určite“ nešlo o úprimný príspevok k hľadaniu či riešeniu ľavicovej politiky. Hoci sa prikryli tým, že konferencia sa koná s finančnou podporou Nadácie Rosy Luxemburgovej, významnej osobnosti robotníckeho hnutia 20. storočia, teoretičke marxizmu a jednej zo zakladateliek Komunistickej strany Nemecka.

konf_sept2019.jpg

V paneli „Skúsenosti s mimoparlamentnou ľavicou“ boli hlavnými diskutujúcimi zástupca z českého občianskeho hnutia „Socialistická solidarita“ a zo Slovenska zástupkyňa občianskeho združenia „DiEM25“. Prvé z nich existuje už viac ako 10 rokov, ale pokiaľ je známe, má len niekoľko desiatok členov. Druhé má zatiaľ akúsi bunku či organizáciu iba v Bratislave. Predstavili útržky zo svojich programov ,alebo skôr činnosti svojich organizácii, ktoré sú štandardnými činnosťami každej organizácie, ktorá sa pokúša zviditeľniť na spoločenskej či politickej scéne. Hosť z Českej republiky zdôrazňoval, že sú „revolučnou ľavicovou organizáciou“, ktorá bojuje proti kapitalizmu a chcú ho zmeniť (či zameniť). Kritizoval sociálnu demokraciu i komunistov v Čechách, ktorých strany neplnia svoju funkciu, ktoré „zahnívajú zvnútra“, a preto nemôžu naplniť svoje poslanie a dosiahnuť zmenu systému. Zástupkyňa DiEMS25 (niečo ako Demokratizácia v európskom hnutí) zdôraznila, že ich iniciatíva má korene v hnutí, ktoré založil bývalý minister financií Grécka. Ide im o vytvorenie celoeurópskej, teda akejsi transnacionálnej strany či hnutia. K základným zámerom ich budúcej strany patrí regulovanie bánk a prerozdeľovanie kapitálu, ktorý vlastnia oligarchovia a najbohatšie monopoly či skupiny. Je potešujúce, že bolo vyjadrené, že iná alternatíva tohto systému tu už bola, to znamená, že je možné a potrebné za zmenu terajšieho systému bojovať. Hoci nebolo pomenované, ako sa tento systém nazýval, a aká strana (ľavicová) bola jeho inšpirátorkou a organizátorkou.

Nanucuje sa otázka, prečo napríklad do tohto panelu neboli prizvaní aj zástupcovia Komunistickej strany Slovenska či strany Smer-SD, ale aj KSČM.

V ďalšej časti vystúpila Brigita Schmögnerová, bývala ministerka financií s témou „Čo dosiahla ľavica na Slovensku po roku 1989“. Tá v podstate priblížila účastníkom konferencie vývoj Strany demokratickej ľavice, jej činnosť od vzniku po splynutie so Smerom-SD. Snažila sa zdôrazňovať hlavne tie stránky parlamentnej činnosti strany, ktoré mali byť prínosom pre zlepšenie života občanov a ich sociálneho zabezpečenia. Celkom dobrá rekapitulácia pre mladších účastníkov konferencie, ktorí danú problematiku nepoznali a nezažili. Avšak z pohľadu skutočného naplňovania ľavicových hodnôt v praxi i z pohľadu využitia možnosti strany pre upevnenie autority ľavice v spoločnosti, neboli dané uspokojivé odpovede. Na konci jej vystúpenia sa skôr núkala otázka, či namiesto názvu témy „Čo dosiahla ľavica na Slovensku po roku 1989“ nemala byť téma formulovaná „Čo zachraňovala ľavica na Slovensku po roku 1989“. Pretože to, čo bolo aj zásluhou SDĽ prijímané po dobu je podielu na moci, a čo je prijímané ešte aj dnes zásluhou Smer-SD, ešte nie je na tej úrovni, čo bolo v prospech občanov prijaté vládami a parlamentom pred rokom 1989, kedy bola pri moci tiež ľavicová strana – Komunistická strana Československa (Slovenska). A čo bolo po roku 1989 dokonale rozrušené. Avšak toto pravdepodobne nemalo zaznieť na tejto konferencii vôbec.

V ďalšom paneli „Moc verzus zodpovednosť“ diskutoval zástupca strany Zjednotená ľavica zo Slovinska a zástupkyňa strany Razem z Poľska. Z vystúpenia hosťa z Poľska vyznelo jednoznačne, že sa považujú za ľavicovú stranu a ide im o presadzovanie ľavicových programových bodov, avšak nechcú spolupracovať ani ísť do koalície s postkomunistickými ľavicovými stranami. Zástupca Zjednotenej ľavice zo Slovinska vysvetlil pozíciu strany v terajšom mocenskom systéme v krajine. Strana má zastúpenie v parlamente, avšak nie je vo vláde. V podstate ide o stranu, ktorá začína fungovať v parlamente a získava skúsenosti pre svoju činnosť. Nejaký prínos pre pochopenie vzťahu „Moc verzus zodpovednosť“ táto diskusia nepriniesla. Asi z tejto problematiky mali hostia minimálne, ak nie žiadne skúsenosti. I tu sa žiadalo mať zástupcov strán, ktorí v danej téme majú aj skúsenosti aj teoreticky jasno.

Nebudem ďaleko od pravdy, ak budem po absolvovaní konferencie konštatovať, že hlavnému organizátorovi konferencie – Inštitútu ľudských práv – nešlo o skutočné hľadanie odpovede na tému, ktorú si stanovil. Inak by bol do diskusie, alebo aspoň k účasti na konferencií pozval i zástupcov iných ľavicových politických strán zo Slovenska, alebo aj zo zahraničia. Pretože takto je možné hodnotiť, že konferencia o politike ľavice sa uskutočnila (a zaobišla) bez ľavice.

(Autor je podpredseda KSS)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama