Kotlebove nástražné míny

Každé čudo trvá tri dni, a preto po istom čase šok zo zvolenia Mariana Kotlebu za župana opadol a médiá sa venujú len jeho občasným piár aktivitám typu  otvoreného listu vtedy ešte ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Problém radikálneho politika Kotlebovho typu je v tom, že skúša všetky typy volieb (rovnako ako napr. v Česku Jana Bobošíková) až nakoniec v niektorých z nich uspeje – a Marian Kotleba uspel práve v tých nevhodných.

Pre občanov Slovenska by bolo vcelku v poriadku, ak by uspel vo voľbách do NR SR. Patril by k radikálnej opozícii (sotva by sa našla strana, ktorá by sa odvážila ísť s ním do koalície), otváral by mnoho politicky nekorektných tém, tlačil by tzv. štandardné politické strany k riešeniu dlhodobo neriešených problémov, ale v podstate by bol – s miernym zveličením, neškodný a užitočný zároveň. Bol však zvolený do exekutívnej funkcie a výkon jeho funkcie má priamy vplyv na život a rozvoj obyvateľov Banskobystrického kraja.

Iste, môžeme dlho akademicky diskutovať o tom, či eurofondy kazia či nekazia naše ekonomické prostredie, či podporujú, alebo nepodporujú korupciu, či je fajn a v poriadku, že do Bruselu odvádzame značnú časť nášho HDP a potom sa formou eurofondov cez čerpané projekty na špeciálne vybrané programy vráti do našej ekonomiky možno ešte o čosi viac, než tam dáme.   Rýchlosť a efektívnosť čerpania eurofondov je veľká téma, rovnako ako to, že o našich prioritách spolurozhoduje bruselská administratíva – tá totiž v konečnom dôsledku rozhodne, na čo všetko sa získané peniaze môžu použiť. Takže áno, táto debata je plne legitímna na celoslovenskej úrovni, ale na úrovni kraja je politické rozhodnutie nečerpať eurofondy takmer likvidačné.

Už prvé kroky župana Kotlebu zastaviť financovanie cyklochodníka medzi Zvolenom a Bystricou bolo vnímané ako veľmi kontroverzné. Avšak rozhodnutie vzdať sa všetkých eurofondov je skutočne likvidačné. Treba si uvedomiť, že na úrovni žúp sa cez eurofondy financuje takmer 85 % investičných aktivít. Je to spôsobené tým, že sami  prispievame značnou čiastkou do spoločného európskeho rozpočtu, a teda na investičné aktivity nám už veľa v rozpočte nezostáva. Preto investície do škôl, zdravotníckych a sociálnych zariadení, lokálnych ciest či iných verejnoprospešných aktivít bez eurofondov znamenajú, že Banskobystrický kraj bude odsúdený na trvalé zaostávanie.

Ukazuje sa, že župan Kotleba si zobral obyvateľov svojho kraja za rukojemníkov svojej ideológie – či politického programu. To sa okrem iného prejavilo aj v jeho odmietnutí podpísať rozpočet prijatý župným zastupiteľstvom, ktorý vďaka poslaneckým pozmeňovákom obsahuje aj spolufinancovanie niektorých projektov, ktoré majú byť financované z eurofondov. Vzniká tak patová situácia. Teoreticky môžu školy či iní prijímatelia eurofondov dofinancovať svoje projekty  aj z iných príjmov, napríklad tým, že ušetria na svojich nákladoch, reálne však pri už tak veľmi napätých rozpočtoch sotva nájdu prostriedky na spolufinancovanie. Nakoniec teda bude Banskobystrický kraj investične zaostávať za ostatnými krajmi a rozčarovanie jeho voličov z Kotlebu bude veľmi skoré a hlboké. 

Napriek tomu ani prípadne zlyhanie Kotlebu na poste župana nemusí znamenať koniec jeho politickej kariéry. Sklamaní z neho budú predovšetkým voliči vo vlastnom kraji, aj to zväčša len riaditelia škôl či predstavitelia neziskoviek – sociálnych zariadení či nemocníc. Kotlebu však prioritne nevolili ako manažéra, ktorý toho veľa vybuduje, ale ako protestného politika, ktorý ľuďom hovorí to, čo si mnohí myslia, len nemajú odvahu otvorene to pomenovať. Ak teda Kotlebovým konečným cieľom nebol post župana, ale preniknutie do najvyššej politiky, úrad, ktorý zastáva, mu v mnohom môže pomôcť. Už spomenutý otvorený list Janukovyčovi, odvaha verejne a ostentatívne odmietnuť oficiálnu interpretáciu SNP spôsobuje, že je stále v epicentre mediálnej pozornosti. Tajomstvo jeho úspechu spočíva v tom, že má  vždy odvahu hlásať kontroverzné názory a nerobí mu problém schytávať za to naplno útoky od takmer všetkých médií.

Keďže rozumie logike médií (všetko, čo je kontroverzné, zaujme), zatiaľ mu to vždy vyšlo, problém je len v tom, že za jeho mediálne výslnie zaplatia obyvatelia jeho kraja štvorročnou stagnáciou. Z hľadiska Kotlebu to však nie je až taký veľký problém. Jeho dlhodobým cieľom totiž nikdy nebol len post župana, ale niečo celkom iné.

Vyšlo v LT 9 – 10/2014