Reklama
Reklama

Krátka pamäť alebo krátke nohy?

Počet zobrazení: 1377

Keď som zahliadol titulok Zuzana Mistríková: O dnešných špinavostiach by sme bez Novembra 89 ani len netušili (aktuality.sk, 12. 11. 2019), zaúpel som nad odvahou bývalej študentskej revolucionárky. Ako jasne povedala, čo nám sem dotrepal kapitalizmus a odkázala politikom, že nemajú právo na predvolebné osočovanie, kto ukradol a pošpinil Nežnú revolúciu... Nuž, klobúk dolu! Alebo narážala na predrevolučné súdnictvo a cenzúru? Že podobné špinavosti súdruhov a ich pusipajtášov sa zametali pod koberec? V mihu som si spomenul na „kráľa Oravy“, ako vtedajší novinári pomenovali Stanislava Babinského. Agilný riaditeľ Okresného priemyselného podniku a neskorší predseda Spotrebného družstva v Dolnom Kubíne sa vypracoval na „socialistického“ podnikateľa a lobistu. Mal vplyvných známych nielen v rodnom okrese a kraji, ale aj v Bratislave a Prahe, tak nečudo, že sa cítil nedotknuteľný. Zatkli ho 14. decembra 1984. Súd vyčíslil  rozkradnutý majetok v socialistickom vlastníctve na 2 100 000 korún a odsúdil Babinského na štrnásť a pol roka. Predseda Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne dostal šesť rokov a vedúci tajomník tamojšieho okresného výboru Komunistickej strany Slovenska o rok menej. Kráľ Oravy sa v roku 1990 zo zdravotných dôvodov dostal na slobodu a pokračoval v podnikaní. Dokonca sa zahral na kazateľa: „Všetko, čo sa vtedy dialo, nebolo porovnateľné s dnešnou zlodejčinou, pre súčasných papalášov a lumpov môžem byť morálnym vzorom.“ (Zdroj: https://zurnal.pravda.sk)

novembrove_vyklady.jpg
Novembrové výklady. Foto: Ivan Dubovský

Zuzana Mistríková nebola zreteľnejšia ani pri popise udalostí z novembra 1989. Zvesť o smrti študenta (bez mena, nejakého) odbavila jednou vetou, keď ju označila za fejkovú správu, ktorej ľudia uverili na základe záberov z brutálneho zákroku bezpečnostných zložiek. Hlbší pohľad na tento tragický okamih prináša Václav Bartuška, ktorý zastupoval pražských vysokoškolákov v parlamentnej komisii na vyšetrenie zásahu proti študentom. V publikácii uvádza aj výpoveď redaktorky Svobodného slova Jany Šmídovej, matky domnelého zabitého študenta Martina Šmída. „Byla jsem v Realistickém divadle v sobotu večer. Přišel tam i Havel. Říkala jsem kolegovi z Reutera Žantovskému: Michale, neblbni, já už teď vím, že oba studenti jsou naživu, nedávej to ven, je to kachna. A on: Ne, mám to ověřené, kdyby to byla kachna, tak jsem zítra bez místa. Pak jsem to říkala i Havlovi a všem ostatním, ale márně. Držela se tryzna za mého syna.“ (Václav Bartuška: POLOJASNO Exlibris, Praha 1990) Konkrétnejší ako Mistríková je aj študentský revolučný líder Miloš Lauko. „... A preto na vyvolanie revolúcie potrebovali rozbušku, ktorou sa stal pripravený zásah polície voči študentom a údajná smrť študenta Martina Šmída, ktorého zahral príslušník ŠtB (Ludvík Žifčák – pozn. aut.) Až toto zodvihlo zo stoličiek národ, ktorý sa skladá z rodičov, ktorí nechcú nechávať zabíjať svoje deti. Toto divadelné predstavenie, v ktorom sme nechtiac všetci zohrali rolu, režírovali komunisti a eštebáci, a disidenti a študenti im len dláždili cestu k prevzatiu hospodárskej a finančnej moci...“ (https://www.parlamentnelisty.sk, 17. 11. 2015)

Nemali by sme sa v týchto dňoch – namiesto ohňostrojov a patetických rečí – zamyslieť, či nie je priskoro na udeľovanie metálov za hrdinstvo a na bičovanie sa, ako sme k nim mohli byť taký milosrdní! Ku komunistom, ktorí takmer jednohlasne zvolili chartistu a disidenta Václava Havla za prvého ponovembrového prezidenta Československej socialistickej republiky. Posiveného svedka totiž znepokojuje, ako narúšame celistvosť histórie. Priamo pred očami Ústavu pamäti národa. V nádeji, že vyčiarknutím mŕtveho študenta Martina Šmída a príslušníka ŠtB Ludvíka Žifčáka stúpne odvaha a zásluha bývalých i dodatočných bojovníkov proti totalite a strojcov Víťazného novembra 89. Ale čo, ak mládež postrehne odstránenie nepríjemných materských znamienok z tváre Nežnej revolúcie? Nespríkri sa jej vyhladená kapitola v dejepise? Aj keď len tej mládeži, ktorú rodičia ešte nepúšťajú na trenčiansky festival Pohoda, kde z pódií zaznieva nielen tá najsprávnejšia hudba, ale aj tie najsprávnejšie názory...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama