Kto najviac profituje z krízy?

Počet zobrazení: 4354

Odkedy vypukla kríza v eurozóne, a ako vieme, jej spúšťačom bol vraj neutešený stav gréckych financií, sme neustále kŕmení megatonami tupo demagogických pravicových báchoriek o tučných a lenivých Grékoch a o zodpovedných nemeckých či francúzskych bankároch. Plytkí demagógovia typu Sulík a spol. nám dnes a denne hovoria, ako doplácame na Grékov, na ich tučné dôchodky či vysoko nadštandardné sociálne pôžitky. Pritom skutočnosť je úplne iná. Vediac, ako funguje systém, sme už viackrát hovorili o tom, že nejde o záchranu Grécka, ale o záchranu tučných ziskov nezodpovedných a pažravých nemeckých či francúzskych bánk.

Dosiaľ to bol len dobre vyargumentovaný pocit, ten sa však zverejnením  analýzy spoločnosti Attack Österreich, ktorú priniesol nemecký denník Süddeutsche Zeitung, zmenil na trpkú a nevyvrátiteľnú skutočnosť. V analýze sa konštatuje, že viac ako tri štvrtiny sumy, ktorú doteraz dostalo Grécko v rámci medzinárodnej pomoci na svoju záchranu, skončilo v bankách a u bohatých kapitálových investorov. Doteraz Grécko dostalo na prekonanie problémov 207 miliárd eur. Z nich takmer 160 miliárd zakotvilo v peňažných ústavoch a na účtoch finančných investorov.  Z toho teda jasne vyplýva, že cieľom európskych politických elít nie je záchrana gréckych obyvateľov, ale finančného sektora veriteľských krajín. Grécka vláda z pomoci vyčlenila 58 miliárd eur na zvýšenie vlastného kapitálu gréckych bánk, 55 miliárd eur sa použilo na splatenie štátnych dlhopisov a za 11 miliárd eur sa kúpili štátne dlhopisy, ktorých termín splatnosti ešte nevypršal, ale ich cena na medzinárodnom finančnom trhu bola veľmi nízka. Ďalších 35 miliárd eur dostali medzinárodné banky, poisťovne a investičné fondy, ktoré v roku 2012 súhlasili, že sa vzdajú časti svojich finančných pohľadávok voči gréckemu štátu. Do štátneho rozpočtu sa z celkového objemu pomoci dostalo len 47 miliárd eur; z nich sa podľa výpočtu Attacku vyčlenilo 35 miliárd eur na vyplatenie úrokov majiteľom štátnych cenných papierov.

V svetle týchto skutočností sa potom musíme pýtať, koho to vlastne  EÚ, resp. jej finančné mechanizmy  typu euroval zachraňuje? Občanov alebo tučné zisky babráckych, pažravých a špekulatívnych bankárov? V tejto súvislosti je potom úplne namieste klásť si  otázku, či je v poriadku, ak sa proti vôli väčšiny nevinných občanov krajín PIIGS, Pobaltia, ale aj iných štátov EÚ prijímajú  drakonické antisociálne opatrenia. Ak totiž zisťujeme, komu vlastne slúžia, tak musíme trpko konštatovať, že rozhodne nie občanom krajín v kríze, ale ich  nezodpovedným veriteľom.

Zdá sa však, že čoraz menej ľudí je uzrozumených s tým, že si majú uťahovať opasky len preto, aby niekomu neklesli zisky a aby si nezodpovední bankári nemuseli odoprieť svoje tučné finančné bonusy. Ak niekto nemá mieru, a európski bankári ju evidentne nemajú, skôr či neskôr musí nastať trest. Prvým znakom spoločenskej rezistencie na spôsob, akým zametá s ľuďmi, bolo riešenie cyperskej krízy. Ako sme už písali, napriek pôvodným plánom sa na stratách finančného sektora nebudú podieľať všetci občania, ako to bolo spočiatku plánované, ale len zámožní ľudia a oligarchovia (bohužiaľ, tí slovenskí z Penty  nie, keďže necelý rok pred krachom Cypru zmenili svoj daňový domicil na ostrov Jersey), ktorí mali na účtoch viac než 100 000 eur.

To je však len prvý krok. Zdá sa, že sa pomaly končí aj  dosiaľ ničím neobmedzená moc ratingových agentúr, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú výšku úroku pri štátnych dlhopisov a svojím konaním môžu zabezpečiť, že aj vnútorne zúfalo dýchavičná ekonomika, ako napríklad Grécko, mala ešte pol roka pred krachom áčkový rating, zatiaľ čo oveľa zdravšie Slovinsko ho má podstatne horší. 

Vítam teda iniciatívu Slovinska zažalovať jednu z ratingových agentúr, ktorá jej udelila nespravodlivo nízky rating a dúfam, že v žalobe uspeje. Zároveň verím, že moc nezodpovedných a skompromitovaných finančno-oligarchických skupín bude klesať, keď si ľudia konečne uvedomia, o čo v tejto hre vlastne ide.

Komentár vyšiel aj v SNN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984