Reklama
Reklama

Kto rozvíri stojace ľavicové vody?

Počet zobrazení: 2478


Možno by ma odpoveď na túto otázku v mojich rokoch už ani nemusela zaujímať. Celý život sa však pohybujem na tej ľavej strane a tá ľavica mi nielen prirástla k srdcu, ale dnes mi aj veľmi chýba. Pionier, zväzák, KSS, SDĽ, toť moja politická cesta. Každá etapa mala niečo do seba, každý úsek mal svoje plusy a mínusy. Spoločné ciele, spoločné ideály a hodnoty, ma dennodenne utvrdzovali, že som na tej správnej strane barikády. Dokonca aj po prevrate, keď som sa bez problémov preregistroval do SDĽ, necítil som sa ako zradca marxistických myšlienok. Skôr som to videl ako príležitosť aj po roku 1989 prenášať tieto myšlienky a ľavicové hodnoty do spoločnosti. Netreba totiž ani dnes zabudnúť, že napr. sviatok práce, MDŽ, či SNP by mnohí vtedy najradšej vymazali s kalendára. Sociálne istoty, spolupatričnosť, solidarita a ďalšie hodnoty sa začali prirýchlo vytrácať z nášho denného života. Aj napriek tomu, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť, myslím si, že pre ďalší vývoj Slovenska bolo nesmierne dôležité, že tu vznikla moderná, demokratická ľavicová strana – SDĽ.

Dnes sme od prevratu o štvrť storočie ďalej a nielen mne, ale aj mnohým ľavicovo zmýšľajúcim ľuďom chýba klasická demokratická ľavicová strana. Na Slovensku je veľké množstvo ľudí sociálne cítiacich a ľavicovo zmýšľajúcich. Svedčí o tom aj fakt, že Smer-SD s prevahou vyhral  voľby v rokoch 2006, 2010 aj 2012. Vyhral ich hlavne preto, lebo voliči ho pokladali za ľavicovú stranu. Dnes sa začína situácia meniť. Ľavicový volič, keď vidí kto všetko dnes reprezentuje ľavicu v regiónoch i v centrále, začína byť zmätený. Dokonca to ide tak ďaleko, že už ani mnohí členovia Smer  nepokladajú túto stranu za ľavicovú. Pre ľavicového voliča nastala dilema, koho voliť. Keby bol Smer naozaj ľavicový, tak v Bystrici nikdy nevyhrá p. Kotleba a prezidentom sa nestane  p. Kiska. Navyše aj voľby do EP niečo naznačili. Osobne si myslím, že Smer už nemá šancu prehodiť výhybku na ľavú koľaj, lebo tu začínajú hrať prvé husle tí, ktorí s ľavicou majú len veľmi málo spoločné. A takto nejako to vidia aj voliči. Ešte šťastie, že pravica je neskutočne rozhádaná, lebo inak by to tu zvalcovala. To však nie je problém ľavicového voliča. Jeho problém je ten, že ak sa nestotožní so Smerom, tak pri voľbách musí zostať doma. A to je zlé, veľmi zlé. Ak v blízkom čase nevznikne preňho prijateľná alternatíva, tak preferencie Smeru budú nielen klesať, ale vznikne aj veľká šanca pre neštandardné, extrémne a nacionalistické strany. Osem strán, ktoré nás budú reprezentovať v EP, je toho jasným dôkazom. Veď je doslova výsmechom, že za nás v EP budú zástupcovia strán, ktoré sú odporcom EÚ.

Ale vráťme sa k ľavici a k ľavicovému voličovi. V eurovoľbách kandidovali štyri, možno päť ľavicových strán. Ani jedna nezískala viac ako 2 %. Tu asi cesta nevedie. Pritom 83 % voličov zostalo doma, z toho dovolím si povedať minimálne 30 % tých ľavicových. Jednoducho nenašli svoju ľavicovú alternatívu. Pritom Slovenské aj dnes má ľavicové osobnosti, no sú z rôznych príčin v ústraní. Tou hlavnou príčinou však budú asi financie. Na tej ľavej strane, vždy akosi chýbali. Dnes naozaj robiť politiku len z presvedčenia a nadšenia sa nedá. Takým ľuďom sa kedysi hovorilo utopickí socialisti. Bez propagácie, bez novín či časopisu, bez médií, to proste asi nejde. Je síce sympatické, že nejaké ľavicové ministraničky vznikajú, ale to nerieši problém ľavicového voliča. Ten je totiž veľmi náročný a musí mať istotu, že jeho hlas sa nedostane do druhého skrutínia. Je to naozaj paradox. Mnohí voliči vidia na ľavej strane vákuum a nie je šanca ani síl ho vyplniť. Klasik by povedal: „Na Slovensku je to proste tak.“

Musím sa priznať, že naozaj sa mi veľmi ťažko píše tento príspevok. Ťažko sa mi hľadajú tie správne slová, ešte ťažšie skladajú jednotlivé vety. Sám cítim oveľa viac, no neviem to správne vyjadriť. Čo však určite viem, že ak sa na ľavej strane do parlamentných volieb v roku 2016 nič zásadného neudeje, môžeme sa v nich dožiť veľa nemilých prekvapení. Priznávam, že sám neviem ako ďalej, ale píšem to hlavne preto, že tento stav ma veľmi trápi. Ja nie som proti Smeru, ani jej predstaviteľom, len sa snažím nájsť alternatívu pre ľavicových voličov. Ak má právo volič pravice vybrať si z viacerých možností, mal by mať to právo aj ten ľavicový. Pokiaľ mu však nedáme silnú alternatívu, tak ho o to právo pripravíme.
Ľubo Dzurák, Nováky

Priemer: 4.4 (15 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
05. jún 2014, 21:03

Pán Dzurák k Vašemu poslednému článku, ktorý tu teraz nemôžem najsť ( pán Peter Zajac-Vanka mal zrejme pravdu, že bude vymazaný), kde som mal pripomienku k niektorým tiež "ľavičiarom". Neviem či ste to čítal tak to tu dávam znova:

Začal by som tým obzrením sa a takpovediac od konca a trocha aj s pohľadom pred rok 1989.

Pred prevratom v roku 1989 sa mnohí funkcionári komunistickej strany oháňali uzneseniami UV učením marx-leninizmu, pričom mnohým chýbalo racionálne myslenie a z marx-leninizmu poznali zopár fráz. Považujem to za dôsledok kádrovej politiky, na ktorú bol dávaný úžasný dôraz a ktorú, slušne povedané, „pohnojili“ ako sa len dalo. Myslím si, že aj toto bolo jedným z dôvodov, ak nie rozhodujúcim, s politikou strany, ktoré viedli prevratu 1989. Strana nebola stranou komunistov, ale stranou karieristov oháňajúcich sa legitimáciou komunistickej strany. Napadá ma jeden príklad: Syn chodil vtedy na učňovku. Predseda tamojšieho ZRPŠ šíril okolo seba priam panický strach na učiteľov ako ich bude hodnotiť, pričom neopomenul svoje kontakty na príslušné stranícke orgány. Prišiel rok 1989, v TV, v zprávach, išiel šot – z USA sa vrátila delegácia KDH zo štúdijného pobytu. V popredí tejto skupinky ľudí kráčal pán, ktorý robil „fukoty“ učiteľom. Mám za to, každí najde vo svojom okolí podobných ľudí. Veď kde sa stratilo tych viac ako pol milióna členov komunistickej strany na Slovensku.

Svoj exkurz pred rok 1989 som začal preto, že vidím súvis s dianim v spoločnosti a s dôsledkami jej stavu dnes a aj s menami uvedenými v predposlednom odstavci. Dnes vidíme, že politológovia a politici sa znovu vracajú k učeniu K.Marxa, že jeho učenie má čo povedať aj dnešku, kedy mechanizmy kapitalistckej spoločnosti máme možnosť priamo pocítiť na vlastnej koži. Lenin, čo je aj pochopiteľné, ešte nie je tak v móde, ale už som čítal nejaké odkazy na jeho vyjadrenia k formovaniu spoločnosti. Tak marx-lemninizmus, nie však braný formálne, je učením, ktoré je možné brať ako základ formovania socialno spravodlivejšej spoločnosti. A pokus ktorý tu bol na vytvorenie mal k nej podstatne bližšie ako dnešná spoločnosť vytvárajúca znovu výrazné členenie poločnosti do tried. A v spojení s názvom „komunistická strana“ vidím aj historickú hodnotu, veď nie málo ľudí pre túto ídeu položili to svoje najcennejšie, svoj život, veriac že je to pre dobrú a správnu vec. Z tohto pohľadu nehodnotím pánov Weissa, Ftáčnika a ďaľších ako oprínos pre ľavicu, ale ako jej robíjačov. Pán Weiss označil tiež Lenina za zločinca, pani Brigita Schmögnerová sa v jednej televíznej debate vyjadrila o Marxovi, že je prekonaný, neuviedla v čom. Tu ja vidím začiatok konca slovenskej ľavice.

K ostatnému čo tu pán Dzurák uvádza nemám ani čo dodať. Informácie nám oficiálne podávané sú, jemne povedané, tendenčné a bolo by s predstavou o kultúrnosti dosť diskutalilné čo za také označiť. O politických stranách je bezpredmetné hovoriť. V podstate súhlasím s pánom Petrom :

Ľavica na Slovensku oficiálne neexistuje.

Len ako poznámku, myslím si že zmena názvu komunistickej strany na SDL bola obrovskou chybou a dokonca som počul, že to bolo robené na objednávku.

Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama