Kuba 2018 – kontinuita alebo zmena? (1. časť)

Počet zobrazení: 6343

Na prvý pohľad rutinné voľby do zastupiteľských orgánov, ktoré sme aj v našej relatívne nedávnej socialistickej minulosti dôverne poznali a poväčšine spochybňovali, vzbudzujú naopak v roku blížiaceho sa 60. výročia kubánskej revolúcie – dá sa povedať až priveľký záujem svetových politických pozorovateľov o budúce smerovanie tejto stále príťažlivej karibskej krajiny. Volebný proces, ktorý sa začal v závere minulého roka na municipálnej úrovni a pokračoval na úrovni provincií, vyvrcholil najskôr 11. marca tohto roku zvolením 605 poslancov Národného zhromaždenia ľudovej moci. Ich hlasy na svojom ustanovujúcom zasadaní novozvoleného kubánskeho parlamentu 19. apríla t. r. rozhodnú o novom kubánskom prezidentovi – predsedovi Štátnej rady a najvyššom predstaviteľovi vlády, ktorý nahradí Raúla Castra.

Rozhodnutie o tejto zásadnej zmene vo vedení kubánskeho štátu vyplýva zo záverov VI. zjazdu Komunistickej strany Kuby (Partido Comunista de Cuba – PCC) v roku 2011 a VII. zjazdu KS Kuby v roku 2016, ktoré delegátom tlmočil samotný Raúl Castro, keď so zreteľom na vek oznámil ukončenie svojho pôsobenia v najvyššej štátnej funkcii v roku 2018 a limitoval svoje budúce zotrvanie v najvyššej straníckej pozícii generálneho tajomníka PCC do konca funkčného obdobia. Prakticky to znamená, že po týchto voľbách skončí ako kubánsky prezident, ale zotrvá ešte vo funkcii šéfa strany do roku 2021. Pri jeho dobrej fyzickej kondícii nie je vylúčené, že na politický dôchodok odíde vo veku úctyhodných 90 rokov.
 

Rok po smrti Fidela
 

f._castro_tenis1.jpgFidel Castro si počas návštevy v roku 1972 vo Vysokých Tatrách zahral o polnoci stolný tenis. Foto: Ivan Dubovský

Zvýšená publicita spojená s touto témou sa pre politológov už roky spája s magickým a stále nezodpovedaným otáznikom – akým smerom sa bude uberať ďalší politický vývoj v pocastrovskej Kube. Čiastočnou odpoveďou na tento rébus je hodnotenie aktuálnej situácie v tejto ostrovnej krajine rok po smrti charizmatického vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra. Výstižne to pomenúva v článku kolumbijského denníka El Tiempo jeho spravodajkyňa z Havany Milagros López de Guereño. „Pred smrťou Fidela sa mnohí domnievali,“ hovorí sa v ňom, „že jeho fyzický odchod bude katastrofou, pretože kubánsky človek je ,fidelista‘. Realita však ukázala, že sa nič také nestalo. Svet je naďalej rovnaký, život tiež a politický vývoj, ktorý sa mal podľa všeobecných očakávaní zvrátiť, pokračuje v nezmenenej podobe,“ dodáva sa v článku. Na veci nič nemení, že spomienka na Fidela určite zostane dlho živá – tak u tých, ktorí ho obdivovali a milovali, ako aj medzi tými, čo ho nenávideli a zatracovali.

O magickej sile príťažlivosti odkazu večného rebela sa bolo možné presvedčiť v závere roka na spomienkových mítingoch nielen na Kube, ale v celej Latinskej Amerike i vo svete vôbec, Slovensko z toho nevynímajúc. Sála kubánskeho veľvyslanectva určená pre slávnostné podujatia bola na počesť prvého výročia smrti Fidela Castra plná do posledného miesta. Podujatie ukázalo, že spomienka na zosnulého kubánskeho vodcu má v ľavicových kruhoch aj na Slovensku dôstojné miesto. Akiste nejde o náhodu, veď ak by niekto, povedzme, urobil anketu s otázkou, „Kto vám príde na myseľ, keď počujete meno Fidel“ – akú odpoveď by ste asi očakávali? Raz darmo – zrejme platí ono známe Raúlovo, keď sa ujímal po bratovi funkcie prezidenta: „Fidel je Fidel. Je nenahraditeľný.“ Zaujímavou črtou stretnutia bolo, že popri strednej a staršej generácii sa na ňom boli aj zástupcovia nastupujúcej vlny mladých ľavičiarov, medzi ktorými nechýbal poslanec Národnej rady SR za Smer. Stručne povedané – život ide ďalej, očakávaný, možno u niekoho aj želaný a usmerňovaný prudký zlom sa zatiaľ nedostavil. Zrejme aj preto, lebo kormidlo vládnucich štruktúr prešlo v období Fidelovej dramaticky sa zhoršujúcej telesnej slabosti – prakticky už pred desiatimi rokmi – plynule do rúk jeho brata a dlhoročného verného partnera v siločiarach moci na Kube Raúla. A fyzický odchod bol len historickou bodkou za životom významného velikána svetovej politiky.
 

Pokus o transformáciu kubánskej ekonomiky
 

V istom zmysle je však uvedený postreh len čiastočne pravdivý. Hoci Kuba pod Raúlovým vedením konzervuje mnohé z charakteristík politického systému, ktoré rozhodujúcim spôsobom formoval Fidel, k postupným zmenám v spoločnosti predsa len dochádza. Presnejšie povedané, k pokusom o takéto zmeny dochádzalo už skôr. Sám som bol ich svedkom ako latinskoamerický spravodajca ČST so sídlom v Havane v druhej polovici 80. rokov, keď pragmatický Raúl presadil rozbehnutie ekonomického experimentu so vznikom súkromno-vlastníckych iniciatív živnostníkov v oblasti drobných služieb a najmä produkcie ovocia, zeleniny a živočíšnej výroby. Pomerne skoro sa však ukázalo, že táto cesta, ktorá sa mala stať východiskom s cieľom výrazne zlepšiť zásobovanie pomerne slabého kubánskeho trhu s potravinami a spotrebným tovarom, naráža na viaceré úskalia. Najväčším problémom bolo to, že podnikavosť živnostníkov sa nekoncentrovala ani tak na produkciu ako na špekulatívne skupovanie tovarov a plodín z poľnohospodárskej a potravinárskej veľkovýroby – za pomoci korupčného uplácania manažérov štátnych firiem a družstevného sektora. Výsledok: nákup za nízke ceny a následný predaj v tržniciach s veľkým ziskom. Fidel známy celým svojím založením ako revolucionár, ktorý vždy mal skôr blízko k istému pátosu a mocenskému presadzovaniu štruktúr politickej moci ako k využívaniu ekonomických modelov získavania dominancie, sa na uvedenú iniciatívu svojho mladšieho brata od samého začiatku nepozeral s veľkým porozumením. Keď sa ukázali uvedené ťažkosti, pomerne skoro prvú lastovičku ekonomickej reformy zastavil.

raul_castro.jpgRaúl Castro na návšteve Mexika, november 2015.
Foto:
Presidencia de la República Mexicana

Prognostické analýzy osobitne západnej proveniencie čiastočne aj na základe vyhodnotenia tejto skúsenosti dlhodobo forsírujú koncepcie, podľa ktorých je spoločenský systém na Kube na hranici udržateľnosti a je len otázkou pomerne krátkeho času, kedy sa podobne ako u nás pred tridsiatimi rokmi rozpadne. Už pre vyše štvrťstoročím, keď som ako publicista pôsobil v Latinskej Amerike, to mala byť pomerne blízka realita. Priznám sa, sám som bol náchylný považovať túto možnosť ako veľmi pravdepodobnú najmä v prvej polovici 90. rokov, keď došlo k rozpadu svetovej socialistickej sústavy a zrušeniu pomoci Kube zo strany rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu a bývalých socialistických krajín. Nestalo sa tak, čo je podľa mňa malý zázrak. Treba tiež brať do úvahy celkový vývoj v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil dnes už zosnulý venezuelský prezident Hugo Chávez. Politické smerovanie sa vo väčšine z nich na relatívne dlhé obdobie vychýlilo doľava a veľmi posilnilo autoritu Kuby na latinskoamerickej politickej scéne i v jej nadštátnych inštitúciách. Zadný dvor USA sa takmer – s výnimkou Kolumbie, Panamy a zopár ďalších krajín – značne vymkol spod kontroly. Nepochybujem o tom, že stratégovia tejto svetovej mocnosti sa v budúcnosti – ako o tom svedčia súčasné pohyby najmä v Argentíne, v Brazílii a vo Venezuele i v ďalších krajinách – pokúsia zvrátiť tento vývoj, ale určite pritom rátajú s ťažkosťami. Od toho sa budú čiastočne odvíjať aj pomery na Kube. Silnie súkromný sektor, no štát sa nezrieka svojich regulujúcich funkcii, či vlastníctva rozhodujúcich hospodárskych subjektov. Dá sa tu hovoriť o istej forme smerovania k socialistickej trhovej ekonomike.


Vitálne zmeny a možné riziká v oblasti hospodárskeho vývoja
 

Podľa niektorých analytikov sa kubánska ekonomika aktuálne nachádza v prechodnom období Raúlových pokusov o zásadnú reformu, na základe ktorých by mali značne pokročiť vitálne zmeny smerom k štátnej decentralizácii, monetárnej unifikácii (k zrušeniu dvoch druhov pesa – tzv. národného a konvertibilného) a k posilneniu súkromného sektora. Osobitnú analýzu by si zaslúžil vývoj v oblasti zahraničných investícií, na ktorú nie je v tomto článku dostatočný priestor. Na ilustráciu v tomto smere možno postačí príklad rozvoja hospodárskych vzťahov Kuby so Španielskom a aspoň stručný náčrt budovania osobitnej ekonomickej zóny v prístave Mariel s ďalšími krajinami. Medzníkom a významným impulzom pre rozbeh vzájomnej spolupráce bolo schválenie Zákona o zahraničných investíciách kubánskym parlamentom v roku 2014. Už o rok na to – píše vo svojom článku z Havany pre španielsky portál El Confidencial autor Ignacio Isla – počet španielskych záujemcov investovať na Kube dosiahol číslo 230. A každým rokom rastie. Okrem investícií v oblasti cestovného ruchu a obchodu sa veľké perspektívy dávajú spolupráci v energetike, osobitne pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, ako je výstavba fotovoltických a veterných parkov, ďalej v biotechnológiách, vo farmaceutickom priemysle, v zdravotníctve a v školstve. To sú takisto ekonomické sektory, ktoré sa budú s investíciami ďalších krajín spolu s poľnohospodárskou výrobou a potravinárskym priemyslom intenzívne rozvíjať aj v Osobitnej rozvojovej zóne Mariel (Zona Especial de Desarollo Mariel – ZEDM) v provincii Artemisa západne od Havany vzdialenej 45 – 60 kilometrov a rozprestierajúcej sa na rozlohe 465 štvorcových kilometrov. Vzniká tu jedno z najvýznamnejších centier námornej nákladnej dopravy v Karibiku. Jedným z prvých projektov je kontajnerový terminál, ktorý bude mať kapacitu na prekládku troch miliónov kontajnerov ročne. Okrem toho sa tu počíta s agendou cestovného ruchu a trhom nehnuteľností, s vytvorením základne obalového priemyslu pre potreby obchodných reťazcov s kubánskymi výrobkami na vývoz, s rozvojom telekomunikácií a informačných technológií, ako aj odvetví pokročilých technológií a investícií do infraštruktúry s cieľom vytvoriť logistické zázemie pre všetky druhy hospodárskeho rozvoja. Počiatočný kapitál je z Kuby a Brazílie, pričom výstavba sa začala so sumou približne 900 miliónov dolárov, z čoho 640 pochádza z pôžičky, ktorou prispela Brazília za účasti organizácie Asociación Económica Internacional (AEI). Práce sa začali v prvej polovici tejto dekády a realizovali sa v rámci spoločného podniku Compañía de Obras e Infraestructura (COI), ktorý vznikol v rámci spolupráce dcérskej firmy brazílskej spoločnosti Odebebrecht so spoločnosťou Quality Cuba SA. Podľa slov generálnej riaditeľky ZEDM Any Terezy Igarzy Martínezovej pre portál CUBADEBATE megaprojekt kubánskej ekonomiky po rokoch svojej existencie začína dozrievať. Aktuálne sa realizuje 31 projektov, vďaka ktorým sa podarilo pritiahnuť investície vo výške 1,1 mld. dolárov a poskytnúť pracovnú príležitosť takmer piatim tisíckam zamestnancov. Participuje na nich kapitál 14 krajín, 8 nadnárodných spoločnosti, 16 zahraničných firiem so stopercentnou účasťou a 8 zmiešaných kubánsko-zahraničných spoločností. Pokiaľ ide zastúpenie uvádza kubánsky portál okrem Brazílie a Španielska tiež Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Kanadu, Rusko, Čínu, Portugalsko, Portoriko a ďalšie krajiny.

ku03261.jpg
Múzeum revolúcie v Havane s tankom v popredí.
Foto: Jana Jurkovičová

Vo svojom výsledku by to mohlo znamenať, že by terajší kubánsky líder pri svojom odchode do politického dôchodku mohol zanechať krajinu svojim nasledovníkom v relatívne stabilizovanom stave s perspektívou dlhodobej udržateľnosti ekonomického rozvoja. Treba si však otvorene povedať, že takto naznačený optimizmus môže stále narážať na vážne úskalia a o každej z nastolených tém by sa dali robiť rozsiahle analýzy, na ktoré nemáme priestor. Za všetky aspoň jeden príklad. Pozitívne momenty z rozširovania súkromného sektoru oslabuje napríklad skutočnosť, že do tejto sféry pôsobenia prechádza množstvo vysoko kvalifikovaných odborníkov zo štátneho sektoru, kde budú chýbať. Mnohí z nich zanechávajú svoju profesiu, len aby pre o niečo vyššie príjmy rozbehli činnosť nejakej kaviarničky, začali robiť taxikárov alebo prenajímať voľnú izbu v byte turistom. Popri cestovnom ruchu ako dôležitej súčasti hospodárstva však Kuba potrebuje odborníkov aj v ostatných oblastiach ekonomiky – v banskom, hutníckom, stavebnom, strojárskom a energetickom priemysle, v odvetví poľnohospodárstva a v potravinárskej oblasti , ako aj vo sfére dopravy, bankovníctva, školstva, zdravotníctva, služieb atď. Ak zvážime, že v súčasnosti súkromný sektor zamestnáva zhruba pol milióna ľudí, je to okolo 23 % aktívnej pracovnej sily. Keď k tomu prirátame tisíce Kubáncov, ktorí začínajú čoraz vo väčšej miere využívať možnosť vycestovať za prácou do zahraničia, pochopíme, že ide o najrozsiahlejšie zmeny v ekonomike a na kubánskom pracovnom trhu v posledných desaťročiach.

Kubánska ekonomika sa bude musieť v budúcich rokoch vyrovnávať aj s otázkou rastúceho dopytu v oblasti spotreby. Nový fenomén konzumizmu sa môže v náladách spoločnosti prejavovať čoraz výraznejšie najmä u mládeže, ktorá sa už nechce uspokojovať so skromnosťou svojich rodičov. Istým dielom k tomu už teraz prispieva rozširujúca sa príjmová diferenciácia bežných Kubáncov oproti tej časti obyvateľstva, ktorej príjmy rastú viac, lebo sa jej dostáva viac podpory od príbuzných v zahraničí alebo súkromne podniká, či ťaží z existencie dvojitého pesa a z výhod vyšších príjmov v novovzniknutých spotrebných ako aj poľnohospodárskych družstvách. Na možné riziká takéhoto vývoja upozornil vo svojej záverečnej reči na poslednom zasadnutí kubánskeho parlamentu v decembri minulého roka samotný Raúl Castro. Pre vládu z toho vyplýva výzva zaručiť dôstojnú príjmovú úroveň najzraniteľnejším sektorom kubánskej spoločnosti, ako sú dôchodcovia a zamestnanci štátnych podnikov a inštitúcií, ktorých príjem je oveľa nižší než u tých Kubáncov, čo sa k prostriedkom v cudzej mene môžu dostať oveľa ľahšie, napríklad v oblasti k cestovného ruchu či v iných sférach zahraničných kontaktov. Vyváženie črtajúcich sa rozdielov a hľadanie optimálneho vzorca budúcich vzťahov vzájomne výhodnej koexistencie štátneho a súkromného podnikania je dlhodobým cieľom odstupujúceho prezidenta, ktorý neskrýva svoj obdiv k čínskemu modelu riadenia spoločnosti.
 

Cestovný ruch
 

Úspešne sa rozvíja najmä turistický ruch. Podľa ministra cestovného ruchu (MINTUR) Manuela Marrera ide o najsľubnejšie odvetvie kubánskej ekonomiky, čoho dôkazom sú impozantné čísla o raste počtu dovolenkárov za posledné roky. Predbežný odhad hovorí, že za rok 2017 vzrástol ich počet oproti roku 2016 o 16,5 %, čo v konkrétnych číslach znamená 4,7 milióna turistov. Podľa reálnych predpokladov sa uvedený údaj má v roku 2018 zvýšiť na 5 miliónov a bude ďalším impulzom pre výstavbu nových hotelových kapacít i pokračujúci prílev zahraničných investícii. Podľa údajov MINTUR prakticky to znamená, že terajší počet hotelových izieb v počte 67,8 tisíc porastie v tomto roku na 68,2 tisíc a v pláne na rok 2030 sa počíta s výstavbou, ktorá toto číslo zvýši na 100 tisíc. Sľubným sa z pohľadu budúceho rozvoja ekonomiky ukazuje tiež fakt, že rastúci záujem zahraničných turistov o Kubu stimuluje a prehlbuje spoluprácu štátneho a súkromného sektora. Podľa ministra Marrera sa už v súčasnosti zapája do podnikania v tejto oblasti okolo 2 tisíc reštaurácií a 22 tisíc ubytovacích kapacít (izieb) v súkromných rukách.

kuba_-_plaz_guarda_la_vaca-k.jpg
Autor so synom na pláži Guarda la Vaca počas svojho pôsobenia na Kube.
Foto: Archív J. P.

Cestovný ruch je sektor kubánskeho hospodárstva, do ktorého prúdi najviac zahraničných investícií. V rámci toho vzniklo 27 spoločných podnikov. Najväčšie zastúpenie má v tomto smere kapitál zo Španielska, ktorý participuje na riadení takmer polovice zahraničných hotelových kapacít. Zvyšok pripadá na Kanadu, Francúzsko, Singapur, Portugalsko, Taliansko, Spojené štáty, Švajčiarsko, Nemecko a Indiu. Výstavba nových hotelových kapacít je zaujímavá investícia, no nie jediná. Zahraničné dlhopisy môžu priťahovať aj investície do akvizícií nehnuteľností spojených s golfovými ihriskami, prístaviskami a zábavnými parkami so sofistikovanými technológiami. Kuba sa vážne zaoberá perspektívou premeny svojej krajiny na golfovú destináciu. Navyše je to príležitosť pre tých, ktorí chcú získať dlhodobý domov na Kube – súčasný zákon o bývaní to totiž zatiaľ neumožňuje. V prípade zmeny legislatívy by však cudzinci mohli nadobúdať nehnuteľnosti v zaujímavých turistických centrách. V súčasnosti existujú štyri spoločné podniky spojené s rozvojom trhu nehnuteľností, z ktorých projekty sa dostanú do fázy výstavby v roku 2018. Pionierskou organizáciu je tu Carbonera spolupracujúca so spoločnosťou London & Regional z Veľkej Británie; druhou je spoločnosť Bellomonte vo východnej Havane v spolupráci s čínskou firmou Peking Enterprises; treťou Punta Colorada (Pinar del Río) vedno s katalánskou spoločnosťou Playa Golf & Resorts. A napokon posledným prírastkom je tu El Salado, v blízkosti osobitnej rozvojovej zóny v Marieli spolu so španielskou skupinou Globalia. Okrem toho spoločnosť Marrero oznámila, že sa uskutočňujú dve ďalšie rokovania s britskými spoločnosťami: Real Estate Project v Camarioca, v blízkosti Varadera a Rancho Luna Punta Barrera v meste Cienfuegos. Ide o jednu z najväčších iniciatív v cestovnom ruchu nielen na Kube, ale aj vo svete.

(Pokračovanie)

Publicista Ján Puchovský je bývalý spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku so sídlom v Havane

SÚVISIACE:
JÁN PUCHOVSKÝ st., JÁN PUCHOVSKÝ ml.: 
Zákon kyvadla (ley del péndulo) v Latinskej Amerike (1)
JÁN PUCHOVSKÝ st., JÁN PUCHOVSKÝ ml.: Zákon kyvadla (ley del péndulo) v Latinskej Amerike (2)
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984