Kuba si zachová svoje sympatie k socializmu

YAMILA SONIA PITA MONTES, kubánska veľvyslankyňa v SR
Počet zobrazení: 2390

velvyslankyna_1a.jpgUdalosť takej kategórie, ako je rokovanie vrcholového orgánu moci, je v každej krajine udalosťou číslo jeden. V tomto smere ani Kuba a 8. zjazd Komunistickej strany Kuby (PCC) určite neboli výnimkou. Celá krajina touto udalosťou žila počas priebehu zjazdu v dňoch 16. až 19. apríla tohto roka a žije aj po jeho skončení o to viac, lebo svojím spôsobom prišlo k zásadnej generačnej výmene vrcholových činiteľov strany, z ktorej čela odišiel vo veku, keď sa blíži jeho 90. výročie narodenia v prvých dňoch júna 2021, jej najvyšší predstaviteľ Raúl Castro.

Výsledky zjazdu sú predmetom rozborov politických pozorovateľov nielen na Kube, ale i vo svete. Rozsiahly analytický rozhovor poskytla pri tejto príležitosti webovému portálu Slovo veľvyslankyňa Kubánskej republiky Yamila Sonia Pita Montes.




Je vôbec možné v krátkej odpovedi zhrnúť, čo pre kubánskych ľudí znamenala a znamená éra generácie bratov Castrovcov?

V dejinách Kuby nezvykneme používať termín éra generácie bratov Castrovcov, skôr túto dobu označujeme ako „generácia storočnice“. A to preto, lebo jej počiatky sa začali písať útokom na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba v čase, keď si kubánski vlastenci pripomínali sté výročie – storočnicu narodenia nášho národného hrdinu José Martího, významnej osobnosti v našich dejinách akým nepochybne José Martí bol. Išlo o historický míľnik, ktorý odštartoval pod vedením Fidela Castra a za účasti ďalších mladých nadšencov, vrátane jeho brata Raúla, proces kubánskej revolúcie s ušľachtilým cieľom bojovať za taký život v krajine, ktorý by zabezpečoval jej ľudu základné sociálne práva, hrdosť, dôstojnosť a nezávislý rozvoj. Typickými pre túto generáciu storočnice boli také vlastnosti ako odvaha, láska, túžba po slobode, zvrchovanosti a napĺňaní ideálov humanizmu. V modernej histórii Kuby zanechala táto generácia nezmazateľnú stopu.
 

Nielen Kuba, ale dá sa povedať, celý svet žije v súčasnosti vo výnimočnej dobe. Je poznamenaná najmä pandémiou koronavírusu, ktorá okrem zdravotnej oblasti poznačila prakticky všetky sféry života, osobitne ekonomickú oblasť. 8. zjazd PCC sa venoval aj tejto téme s tým, že Kuba prežíva v poslednom období zložitú hospodársku situáciu. Niektorí zahraniční pozorovatelia ju dokonca porovnávajú so „špeciálnym obdobím“ 90. rokov po rozpade svetovej socialistickej sústavy. Dá sa to považovať skôr za želanie kritikov socialistickej Kuby alebo to má isté rácio, keďže pandémia dosť ovplyvnila napríklad taký zdroj príjmov štátu, ako je turistika? Ako to vnímajú vaši ekonómovia?

Pokiaľ ide o porovnávanie súčasného obdobia hospodárskeho života na Kube s tzv. špeciálnym obdobím 90. rokov, treba hneď v úvode povedať, že jeho charakter má dosť odlišnú podobu od toho, čo sme museli prekonávať v tom čase. Pravdou je, že vývoj v oblasti turistiky sa v súčasnosti čiastočne pozastavil, ale na rozdiel uvedených rokov v závere minulého storočia pribudli v súčasnosti napríklad nádejné aktivity v oblasti biotechnológií. Na rozdiel od špeciálneho obdobia máme diverzifikovanejšie hospodárstvo a lepšie rozvinutý sektor turizmu. Navyše skúsenosti, ktoré sme z krízového obdobia v minulosti získali, nám pomáhajú, aby sme sa dokázali vyrovnávať s terajšími ťažkosťami. Špeciálne obdobie nás vtedy zaskočilo, okrem toho sme nemali tie poznatky, čo máme dnes. Pokiaľ ide o turistický sektor, možno povedať, že sa rozvíjal a rástol do roku 2018. K jeho útlmu došlo nielen kvôli pandémii, ale najmä preto, lebo sa začali prehlbovať dôsledky zostrujúceho sa embarga Spojených štátov a celkovej politiky vlády prezidenta Trumpa voči Kube. Spojili sa tak dva dôležité faktory, ktoré ovplyvnili dianie u nás a zhoršili situáciu – jednak pandémia a spomenutá blokáda. Treba dodať, že obraz, čo o Kube na základe toho vytvárajú najmä média na Západe, má nanajvýš pochmúrny charakter. Posilňujú dojem, že sme smutná krajina, kde sa nič nerozvíja a ktorej vývoj stagnuje alebo sa dokonca zhoršuje. Samozrejme, že to nie je pravda. A kto navštívi Kubu, môže sa o tom presvedčiť. Aj v časoch globálnej ekonomickej krízy, ktorá aktuálne postihuje prakticky väčšinu krajín sveta, dokazujú naši ľudia, že sú schopní odolávať ťažkostiam a hľadať možnosti východísk z problémov, ktoré nám spôsobujú pandémia a sankcie.
 

Čím to vysvetľujete?

Je to dôkaz vitality našich ľudí, ktorá je príslovečná. A, samozrejme, životaschopnosti socializmu – spoločenského systému, ktorý sme si na Kube vybrali pred 60. rokmi. Tento proces sa začal po porážke imperialistických síl na Pláži Giron v roku 1961, keď Fidel Castro oficiálne deklaroval prihlásenie sa Kuby k budovaniu socializmu, a aj v súčasných zložitých podmienkach sa naďalej úspešne rozvíja. To je zdroj veľkej sebadôvery. Naďalej fungujú všetky služby verejnosti, či už ide o zdravotnícky sektor a všetky sociálne záruky, ktoré garantujú riadnu existenciu spoločnosti a jej jednotlivých členov. Napriek tomu, že sme v zložitej situácii, nie sú riešením také kroky ako spoplatnenie školstva alebo aplikovanie iných neoliberálnych politík na úkor obyvateľstva. Ani hrozná pandémia a až – dá sa povedať – zlomyseľná blokáda nedokázali zvrátiť funkčnosť našich základných služieb, ktoré sme potrebovali poskytnúť všetkým našim obyvateľom ohrozeným alebo nakazeným koronavírusom. V rekordnom čase sme dokázali otvoriť 20 biomolekulárnych laboratórií, taktiež sme navrhli a zostrojili prototypy pľúcnych ventilátorov z našej súčiastkovej základne a pracujeme na piatich projektoch originálnych vakcín proti Covidu-19. Dve z týchto vakcín sú momentálne v tretej fáze klinických skúšok, plánujeme do konca roka zaočkovať všetkých našich obyvateľov a sme pripravení poskytnúť ich aj iným krajinám vo svete, aby sme im takto pomohli v boji proti pandémii. Aj toto dokazuje, že hoci naša ekonomika trpí v dôsledku pandémie a blokády, vie odolávať problémom aj v takýchto ťažkých momentoch. Dá sa tiež hovoriť o politickej vôli vlády podporovať zdravotnícky sektor, ktorý vďaka tomu efektívne funguje – aj keď nemusí byť vo všetkom dokonalý. Všeobecne možno povedať, že máme dobre organizované riadiace štruktúry a sociálne vyspelú spoločnosť. To všetko prispelo k tomu, že sa nám darí vyrovnávať sa s problémom pandémie úspešnejšie ako v okolitých a v mnohých iných krajinách. Dokazuje to aj počet zomrelých v dôsledku covidu, ktorý je jednoznačne nižší ako inde vo svete.
 

Ako napríklad aj u nás na Slovensku, kde toto číslo prekročilo jedenásť a pol tisíc, zatiaľ čo na Kube doteraz podľahlo pandémii – ako to potvrdzujú známe štatistické údaje – len niečo viac ako šesťsto postihnutých, a to má Kuba oproti Slovensku takmer dvojnásobný počet obyvateľov.

Čísla to hovoria, ale dovoľte aby som dokončila svoju myšlienku. K uvedenému úspechu do istej miery prispieva aj rozvoj biotechnológii, ktorý inicioval ešte za svojho života Fidel Castro. Známa je jeho vízia vytvoriť z Kuby krajinu vedcov a výskumníkov. A to sa vďaka vyspelému kubánskemu školstvu a politickej vôli našej vlády stalo aj realitou. Máme početnú vedecko-výskumnú základňu a najmä našich lekárov poznajú dnes v mnohých častiach sveta. Fidelova vízia investovať zdroje krajiny do vedy nám dnes veľmi pomáha. Pochopiteľne, popri zdravotníctve potrebujeme rozvíjať aj ďalšie sféry života spoločnosti, osobitne hospodárstvo. Musíme, obrazne povedané, predovšetkým pochovať mentalitu importu, ktorá je nám dosť blízka. Ide o to, aby sme boli sami schopní produkovať v dostatočnej miere a kvalite výrobky, ktoré sú nevyhnutné pre bežný, každodenný život, napríklad potraviny. Nespoliehať sa len na dovoz, ktorý zaplatíme z príjmov v turistike. Veľké rezervy máme v investičnej oblasti, ktorá by mala smerovať do výroby tovarov reagujúcich na potreby nášho vnútorného trhu, na náš národný dopyt. Do tohto procesu treba zapojiť efektívnejšie využívanie prednosti jednotlivých regiónov našej krajiny. Úloha centrálneho plánovania je naďalej dôležitá, na zjazde však zazneli myšlienky, že tu vzniká smerom do budúcnosti potreba vyššieho stupňa decentralizácie, ktorá posilní faktor hľadania iniciatív a rezerv na lokálnej úrovni. Tu by mohlo pomôcť, aby popri štátnom sektore, ktorý je kľúčový, dostali príležitosť na rozvoj tiež aktivity doplňujúceho súkromného sektoru malých a stredných podnikateľov, ako aj družstiev. Pokiaľ ide o oblasť investícií, je potrebné dosiahnuť, aby bol tento proces intenzívny a stabilný, čo nie je celkom možné, lebo Spojené štáty vyvíjajú veľký nátlak na tretie strany, aby neinvestovali na Kube, aby nemali záujem o tento trh a nesnažili sa s ňou obchodovať. S cieľom čeliť ťažkostiam a jestvujúcim problémom usilujeme sa systematickým spôsobom za pomoci expertov a s podporou radových občanov a vlády spoločne iniciovať a aktualizovať model budúceho vývoja našej spoločnosti a implementovať ho do Národného plánu sociálneho a ekonomického rozvoja do roku 2030.
 

Aj na zjazde – ako hovoríte – zaznelo, že Kuba má záujem popri štátnej ekonomike rozvíjať i malé a stredné podnikanie. Dokonca sa hovorí o menovej reforme a zjednotení viacerých foriem kubánskeho pesa. Dá sa to zvládnuť v súčasnej zložitej situácii?

Sú to v podstate dve otázky v jednej. Čo sa týka menovej reformy s procesom jej realizácie sme začali 1. januára tohto roku. V spoločnosti a riadiacich orgánoch štátu prevládla zhoda, že niet dôvodu odkladať rozbehnutie tohto náročného procesu, bez ohľadu na pandémiu. Treba zdôrazniť, že nejde o žiadnu improvizáciu. Predchádzalo mu viac ako desať rokov štúdií, ekonomických analýz a konzultácií našich odborníkov s expertami iných krajín, ktoré prešli podobným vývojom – ako napríklad z Vietnamu a Číny. Pochopiteľne, neuvažujeme automaticky preberať modely týchto krajín, lebo každá z nich je – či už z hľadiska rozlohy, počtu obyvateľov i stupňa rozvoja iná ako Kuba. Snažíme sme sa však z ich finančného a ekonomického modelu preberať tie skúsenosti, ktoré zodpovedajú našim podmienkam. Cieľom menovej reformy je zjednotenie kubánskeho pesa (CUP) a menovej jednotky známej ako kubánske konvertibilné peso (CUC). Dotkne sa to tiež reformy platov, dôchodkov a ostatných platieb v sociálnej oblasti vrátane redukcie rôznych príplatkov, ktoré už nebudú potrebné. Nejde o žiadne zázračné riešenie, ktoré zmení situáciu ako čarovným prútikom zo dňa na deň, ale ide o neodkladný proces, ktorý sa raz musel začať. Celý proces má dlhodobý charakter, je podrobne rozplánovaný a postupne sa bude realizovať. Bude sa zároveň vyhodnocovať, skúmať, ako sa jeho dopady prejavia na obyvateľov, ako aj na ich názory s tým spojené. V prípade potreby možno zvážiť aj isté korekcie. Pokiaľ ide o súkromné podnikanie, nedávno bol rozšírený zoznam aktivít, ktoré môžu do svojej činnosti zahrnúť malé a stredné podniky. Predtým mal len 127 položiek, teraz obsahuje 2 000 činností, teda ide o jeho značné rozšírenie. Tí, ktorí sledujú túto problematiku, vedia, že rozbeh súkromného podnikania na Kube sa začal v roku 2010. Jeho poslaním bolo identifikovať potreby hospodárstva, akým spôsobom a v akom smere má dopĺňať štátny sektor, taktiež diverzifikovať rozsah a zlepšovať kvalitu služieb a produktov, v neposlednom rade vytvárať nové pracovné miesta. Zatiaľ čo v roku 2010 bolo na Kube 156 361 živnostníkov, ktorí pracovali v súkromnom sektore, v roku 2018 bolo toto číslo podstatne vyššie – dosiahlo úroveň 588 tisíc. Formovanie súkromného sektora prešlo viacerými, a nie vždy jednoduchými etapami. V adekvátnej miere nebol napríklad vytvorený trh, vyskytli sa aj nedostatky v oblasti daňovej politiky, problémom bolo i to, že časť obyvateľstva sa voči tomuto projektu vyslovovala kriticky a pristupovala k nemu s nedôverou. Napriek tomu sme ho rozvíjali a vyhliadky na jeho úspešnosť sú čoraz väčšie a väčšie. Vláda ho naďalej podporuje a ukazuje sa, že tento sektor musíme zapojiť ako vhodný doplnok štátneho sektoru. Treba dodať, že aj keď tento proces otvárania možností práce na živnosť beží od roku 2010 a hoci naberáme nové skúsenosti, treba ho stále dolaďovať. Môže sa stať, že ho niekto i zneužije, ale štát má dosť možností, aby to ovplyvňoval v smere svojich potrieb a národných záujmov. Vidíme, že to funguje v socialistických krajinách, ako sú Čína a Vietnam, ktoré dosahujú veľké úspechy v hospodárskej oblasti. 8.zjazd KS Kuby podporil túto víziu.
 

V hlavnej správe o stave spoločnosti, ktorú predniesol na zjazde Raúl Castro, sa popri ekonomike venoval prakticky všetkým aktuálnym problémom krajiny. Hovoril veľmi otvorene a kriticky. Hodnotil i situáciu v médiách a kládol dôraz na potrebu ich pružnosti, aktuálnosti, príťažlivosti a presvedčivosti, pretože sa zo strany svetového mainstreamu odohráva veľký súboj o ovládnutie postojov a názorov predovšetkým mladých ľudí. Významnú úlohu v tomto smere vraj zohráva internet. Môže prispieť k tomu, aby sa časť mládeže na Kube podarilo odvrátiť od sympatií k socializmu?

Internet je, nesporne, moderný fenomén života ľudskej spoločnosti, ktorý prináša veľa dobra, ale i niekoľko problémov. Navyše nám prináša mnoho výziev a niekedy aj hrozieb. Tento virtuálny priestor zapĺňa všetky sféry diania a nedá sa ignorovať. Platí to o všetkých krajinách, rovnako i o Kube. Napriek všetkým obmedzeniam, vyplývajúcim z blokády, aj u nás sa snažíme, aby internet bol čoraz dostupnejší napríklad na školách a univerzitách, ak je to možné aj v domácnostiach a v oblasti mobilných telefónov. Slovom Kuba prijíma túto novú informačnú technológiu v súlade s trendom jej vývoja vo svete. Nemám presné čísla, no môžem povedať, že veľká časť našej populácie ju využíva. Treba, pravda, na adresu digitálnych sietí obrazne povedať i to, že ako v každej sieti sa možno v jej okách aj zachytiť. Platí to najmä o mladých ľuďoch bez väčších životných skúsenosti, ktorých sa dá ľahšie zmanipulovať. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa internet používa na rôzne druhy manipulácie, na ohováranie, na zvyšovanie politickej nestability a niekedy dokonca s cieľom zvrhnúť neželanú vládu. Ako príklad by som mohla uviesť, že napríklad Spojené štáty vytvorili pracovnú skupinu s názvom Internet pre Kubu, ktorej poslaním je šíriť podvratnú činnosť voči našej krajine. Patrí do nej očierňovanie našich lídrov, ideové pôsobenie spochybňujúce myšlienky revolúcie, predstavovanie obrazu našej spoločnosti v bezútešných farbách v zmysle, že nemáme pozitívnu perspektívu, ani žiadnu budúcnosť, čo je smerované najmä do radov mládeže. A to sa na sociálnych sieťach donekonečna opakuje. Takto je Kuba vykresľovaná. Ak sú takéto informácie v niektorých prípadoch užívateľmi internetu preberané pasívne – bez  kritického úsudku, má to aj negatívny vplyv. Spoločnosť musí k tomu pristupovať zodpovedne, a to nielen z pohľadu technického zabezpečenia, ale aj z ideologickej a politickej stránky. Východiskom, samozrejme, nie je zrieknutie sa internetu a zamedzenie jeho používania mladými ľuďmi.
 

Z toho, čo naznačujete, sa dá rozumieť, že poznáte lepšie riešenie. Aké?

Isteže. Strana ako aj kubánske riadiace a správne orgány sú si vedomé svojej zodpovednosti za formovanie budúcej generácie. Musia hľadať cesty, ako predchádzať jednostranným negatívnym informáciám, aby ich mládež nekriticky preberala. Práve preto je našou úlohou pripraviť mladých ľudí na to, aby sa nestali nekritickými konzumentmi internetového obsahu, ale aby rozlišovali, čo je pravda, čo je lož. Treba im vysvetľovať, aká je na Kube reálna situácia, slovom, ako sa veci majú, robiť to pritom tak, aby si zvážili, prečo sa vyvíjajú tak alebo onak, aby vedeli bezprostredne prijímať, čo je realita alebo klamstvo a čo je už manipulácia. Preto ich na to pripravujeme, či už prostredníctvom tlače alebo rozhlasu a televízie, rôznych periodík, na univerzitách a podobne, aby sa jestvujúcu skutočnosť naučili analyzovať a hodnotiť objektívne, aby sa neodvrátili od myšlienok socializmu, aby chápali skutočnú situáciu. Nám nejde o to, aby sme súťažili s kapitalizmom alebo s krajinami, kde tento systém existuje, ale mali by sme sa snažiť o to, aby mladí ľudia mohli dosiahnuť svoje sny, to – po čom túžia, a to sa dá len vďaka ekonomickým výsledkom. Boj v ekonomickej rovine má aj ideologický charakter. Slovo nestačí. My by sme mohli mladým ľuďom hovoriť, čo chceme, ale ak by sme nemali ekonomické výsledky, ktoré im umožnia realizovať ich sny, tak nám neuveria. A v tom prípade by bol socializmus iba peknou myšlienkou, čo nám nestačí. Sú preto potrebné viditeľné výsledky, aby sme potvrdili, že ide o systém, ktorý je silný, efektívny a udržateľný. Potrebujeme mládeži vysvetliť, že ak niečo nedokážeme dosiahnuť dnes, tak je to z takých a takých dôvodov. V tomto ideologickom boji zohráva veľkú úlohu aj kubánska rodina ako sociologická jednotka. Keď mladý človek vyrastá, v mnohom jeho názory a postoje formuje rodinné prostredie. Už tu je prvá príležitosť vysvetliť mu prístupnou formou danému veku, čo znamená digitálna hrozba sociálnych sietí, aké ciele sleduje nepriateľská politika Spojených štátov: že by nás najradšej videli ako svoju kolóniu, vnášali do našich radov nespokojnosť a rozbíjali jednotu nášho ľudu, čo, pravdaže, celé desaťročia nedosiahli a nedosiahnu ani v budúcnosti, ale musíme o tom hovoriť. Dodám, že aj keď sa na sociálnych sieťach odohráva boj, ktorý je zo strany Západu veľmi úporný – myseľ mládeže sa formuje aj v bežnom každodennom živote na uliciach, v parkoch, v škole a na univerzitách, jednoducho všade. Na vašu otázku priamo odpoviem v zmysle: sme si istí, že väčšina obyvateľov a mladých ľudí na Kube si zachová svoje sympatie k socializmu.
 

Dlhodobým problémom Kuby, ako ste to už naznačili, sú vzťahy so Spojenými štátmi americkými. Po ich čiastočnom zlepšení za prezidenta Obamu, došlo v posledných štyroch rokoch k ich opätovnému zhoršeniu za prezidenta Trumpa. Raúl Castro na zjazde pripustil, že by si vedel predstaviť s USA i politiku susedskej spolupráce. Za akých podmienok? Je tu vôbec nejaká šanca na úspech?

S touto otázkou sa stretávame veľmi často. Nedávno sa na zjazde Raúl Castro vyjadril, že Kuba má dobrú vôľu viesť dialóg so Spojenými štátmi založený na vzájomnom rešpekte a rozvíjať civilizované vzťahy na základe partnerstva dvoch rovných štátov. Pochopiteľne, v tomto vzťahu nemôžeme robiť ústupky, týkajúce sa našej zvrchovanosti a nezávislosti. Musíme k sebe pristupovať ako dve krajiny, ktoré spolu komunikujú na základe vzájomnej rovnosti. Kuba sa o USA naďalej vyjadruje v zmysle, že nepovažuje americký ľud za nepriateľa, ani politické a ideologické rozdiely by podľa jej predstaviteľov nemali byť prekážkou, aby sme rozvíjali dobré susedské vzťahy. Je to možné, ako ukazujú aj naše vzťahy s Európskou úniou, ktoré sú korektné napriek tomu, že sa naše názory v ideologickej rovine odlišujú. Tento vzťah by sme mohli založiť na základe spoločných záujmov, a to by mohlo prospieť tak našim krajinách ako aj pozitívnej atmosfére v celej Latinskej Amerike. Pravda, musí sa tak diať bez toho, aby sme sa zriekli našej zvrchovanosti, princípov a spoločenských ideálov. V rozhodujúcej miere to závisí od Spojených štátov, aby sme našli zhodu na tejto ceste, aby naše vzťahy boli normálne. Aj obdobie vlády prezidenta Trumpa, ktoré bolo vo vzťahu ku Kube veľmi agresívne a nepriateľské, potvrdilo, že najväčšou prekážkou k zlepšeniu v tomto smere je blokáda. Je jednoznačne zameraná na to, aby nás poškodzovala po každej stránke, aby náš sociálny systém padol, zavládol hlad, začali sa nepokoje a podobne. To nemá vyhliadky na úspech a ak má dôjsť k zlepšeniu, musíme sa vzájomne chápať. To je základ udržateľnosti budúcich vzájomných vzťahov. Trváme napríklad na tom, aby USA vynechali Kubu zo zoznamu štátov, ktoré podporujú terorizmus. To je pre nás absurdné, doslova veľká urážka. Zopakujem, že my sme naďalej ochotní otvárať dialóg a komunikovať so Spojenými štátmi. Závisí len od nich, ako sa budú naše bilaterálne vzťahy vyvíjať. Sme pripravení pristupovať k tomu konštruktívne.
 

Pracujete v oblasti diplomacie viac rokov a určite vás zaujali tie pasáže správy zjazdu, kde sa hovorí o zahraničnej politike Kuby. Aké sú jej priority, pokiaľ ide o krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, ako aj takých štátov, ako sú Čína, Rusko, Vietnam alebo africké a ďalšie krajiny? A čo Západ a bývalé socialistické krajiny ako Slovenská republika?

Nie je žiadnym tajomstvom, že USA v roku 2018 vyostrili svoje agresívne akcie predovšetkým voči trom latinskoamerickým štátom: Venezuele, Nikarague a Kube. Ich viditeľným cieľom, ktorý ani nikto z amerických politikov neskrýva, je zvrhnúť vlády týchto krajín. V tomto úsilí očividne neuspeli, a to nám ešte viac pripomína, aké sú ich ambície v tomto regióne a akú hrozbu pre nás môžu predstavovať. Na tento cieľ má okrem iného poslúžiť oživenie činnosti Organizácie amerických štátov, ktorej poslaním je byť nástrojom diplomatického tlaku USA na nepohodlné štáty kontinentu. Ďalším inštrumentom tohto typu je Medziamerická dohoda o vzájomnej pomoci (TIAR), ktorá značne prispela k obmedzovaniu činností takých organizácií, ako je Únia juhoamerických národov (UNASUR). Kuba odmieta podobné tlaky a naďalej vyjadruje svoju solidaritu s hrdinským ľudom Venezuely a za jediného predstaviteľa krajiny považuje vládu pod vedením prezidenta Nicolasa Madura. Sme solidárni aj so sandinistickou Nikaraguou a jej ľudom, ktorú vedie prezident a vrchný veliteľ Daniel Ortega Saavedra, taktiež sa tešíme z víťazstva Luisa Arceho v prezidentských voľbách v Bolívii, s veľkým sympatiami sledujeme politické procesy, aké rozvíjajú v Mexiku prezident Andrés Manuel López Obrador a v Argentíne prezident Alberto Fernández, ktorí naprávajú škody, čo spôsobila v týchto krajinách neoliberálna politika. Našu solidaritu vyjadrujeme aj exprezidentovi Brazílie Luizovi Ignáciovi Lulovi da Silva, ktorý trpel vo väzení na základe falošných obvinení. Dlhodobým cieľom Kuby je podpora jednoty latinsko-amerického kontinentu. Považujeme ju za mimoriadne dôležitú najmä z dôvodu, aby sme mohli upevňovať regionálnu spoluprácu a vzájomne si pomáhať. Obhajujeme tiež výzvu, aby sa Latinská Amerika stala oblasťou mieru. Sme proti vojenským zásahom a intervenciám. Vynikajúce vzťahy máme s krajinami Karibského regiónu. Pripájame sa k názoru, že majú právo na kompenzácie za krivdy, ktoré im spôsobilo otroctvo a kolonializmus. V posledných rokoch sme vynikajúco skonsolidovali vzťahy s krajinami a vládami takých ázijských štátov, kde sa zachoval socialistický systém, ako sú Čína, Vietnam, Laos a Kórejská ľudovodemokratická republika. Naše vzťahy sa posilňujú aj s Ruskom, kde máme spoločné záujmy, čo sa týka bilaterálnej ako aj multilaterálnej agendy. Rusko sa dlhodobo kriticky stavia proti politike blokády a zásahov proti našej krajine. Dôležité je, že sme pokročili v spolupráci s Európskou úniou, čo nám umožnila dohoda o dialógu a spolupráci, ktorá sa zakladá na vzájomnom rešpekte. Je to dobrý príklad toho, že sa dá spolupracovať napriek rôznym spoločenským systémom, v našom prípade napríklad v oblasti kultúry ako aj poľnohospodárstva. Konštruktívne vzťahy nás spájajú aj so Slovenskou republikou. Snažíme sa tieto vzťahy utužovať najmä v ekonomickom sektore, v oblasti kultúry a športu. Veľa spriatelených krajín máme v Afrike, s ktorými nás spája história a kultúra. Tisícky kubánskych pracovníkov z rôznych oblastí, najmä zdravotníckeho sektora, poskytujú svoje služby obyvateľom vo viac ako tridsiatich afrických krajinách. Veľmi si napríklad vážime, že Africká únia vždy vyjadrovala svoju solidaritu s Kubou proti americkej blokáde. Musím tiež spomenúť našu solidaritu s ľudom Palestíny a Západnej Sahary. Zachovávame tak dlhodobo líniu našej zahraničnej politiky a záväzky, ktoré sú pre nás trvácne.
 

K moci sa na Kube dostáva nová politická garnitúra, ktorú vedie prezident Kuby a novozvolený prvý tajomník PCC Miguel Díaz-Canel. Ako je nastupujúca generácia politikov pripravená zvládnuť náročné výzvy, pred ktorými stojí vaša krajina v budúcich rokoch?

Treba zdôrazniť, že 8. zjazd KS Kuby dostal nie náhodou prívlastok zjazd kontinuity. Toto označenie má svoj hlboký význam, lebo ide o proces výsostne politický a ideologický, ktorým vytvárame podmienky na riadenie spoločnosti pri zdokonaľovaní nášho socialistického systému pre novú generáciu politikov v nadchádzajúcom období. Bude to v rukách lídrov, ktorí sú vzdelaní, rozhľadení, viaceré roky aktívni v štruktúrach moci, slovom ideologicky a profesionálne pripravení na náročné úlohy. Charakterizuje ich pritom pokora, skromnosť a znalosť potrieb obyčajných ľudí. Jedným z nich je Miguel Díaz-Canel Bermúdez. Už viac rokov sa ukazovalo, že sa v ňom formuje osobnosť, ktorá je schopná zaujať vysoké pozície, pokiaľ ide o riadiace kvality a zodpovednosť. Už tri roky je prezidentom Kubánskej republiky, a to že sa ním stal, nebola v žiadnom prípade náhodná improvizácia. Bol na toto miesto zvolený po zrelom výbere vedenia strany, ktoré potvrdilo jeho jasné predpoklady na zaujatie vysokej pozície. Pätnásť rokov bol prvým tajomníkom KS Kuby v provinciách Villa Clara a Holguín, neskôr pôsobil vo vláde ako minister školstva, podpredseda Rady ministrov a podpredseda Štátnej rady. Ide o osobnosť, ktorá dokáže zjednotiť ľudí a hľadať riešenia v ťažkých situáciách. Vďaka tomu získal v radoch väčšiny kubánskych obyvateľov rešpekt, uznanie a popularitu. Má našu dôveru a vidíme, že medzi najvyššími predstaviteľmi Kuby je na čele človek, ktorý je schopný viesť nás na ceste rozvoja socializmu tak, aby bol silnejší a úspešnejší. So svojimi skúsenosťami mu pritom bude pomáhať aj časť príslušníkov staršej generácie, ktorá zaručuje už spomenutú kontinuitu vo vedení kubánskej spoločnosti. Práve na to tam sú. A ešte som chcela spomenúť aspoň stručne, že 23. júna tohto roku bude v OSN znovu prednesený náš návrh na zrušenie embarga Spojených štátov voči Kube. Aj tentoraz počítame s podporou drvivej väčšiny svetovej komunity, ktorá principiálne odsudzuje toto embargo ako akt genocídy a porušovanie zásad medzinárodného práva. Len za obdobie vlády prezidenta Trumpa boli Kube spôsobené veľké škody. Od roku 2018 bolo voči našej krajine prijatých v USA 240 opatrení. Doslova nám vyhlásili ešte krutejšiu ekonomickú vojnu, čo malo a má následky, ktoré sa prejavujú v živote našich obyvateľov. Kubánsky ľud sa vždy doposiaľ dokázal vyrovnať s ťažkosťami. Dokáže to i pod vedením novej generácie politikov.

Ján Puchovský, publicista, bývalý spravodajca ČST pre Latinskú Ameriku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984