Kultúra médií: sú médiá mimo morálky?

O konferencii z 27. septembra 2013
Počet zobrazení: 4838

zala_sd-konferencia_27.09.2013_9_2.jpgVstupenku do amfiteátra zvaného verejný priestor si predplácame všetci. Médiá verejnej služby do tohto amfiteátra vstúpili v minulom tisícročí a storočí v situácii úplne odlišnej, ako je dnešná. Boli sólisti a pod diktátom ústavy, ktorá im zaručovala jedinú možne hlásanú pravdu. Dnes je Slovenská republika demokratickým štátom so všetkými slobodami a právami zaručenými demokratickou ústavou. Duálny systém pre médiá zala_sd-konferencia_27.09.2013_13_2.jpgverejnej služby však položil doteraz nepoznané úlohy: zabezpečiť uspokojovanie informačných, kultúrnych, vzdelávacích potrieb všetkých občanov. Čo to znamená? A je možné takúto úlohu splniť?

Kultúra médií: sú médiá mimo morálky? Európske skúsenosti s reguláciou médií“, to bola téma konferencie v piatok minulého týždňa v Akademickom klube v Bratislave. Pozvanie europoslanca Borisa Zalu zala_sd-konferencia_27.09.2013_15_2.jpgprijali generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, programová riaditeľka STV 2 Marta Gajdošíková, psychologička Eva Jaššová, teológ a šéfredaktor Jetotak Michal Havran, vydavateľka a zakladateľka Inaque.sk Aňa Ostrihoňová, poslanec NR SR Ľuboš Blaha, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš a ďalších deväťdesiat hostí z akademického i mediálneho prostredia.

Vo svojom úvodnom slove som povedala: zala_sd-konferencia_27.09.2013_31_2.jpgTak, ako neexistuje priemerný človek, tak neexistuje priemerný divák, priemerný poslucháč. Každý má svoje meno, svoje záujmy, svoje záľuby, svoje právo na artikuláciu toho širokého spektra svojho duchovného sveta. Spoločnosť je zložená z množstva menšín, ale netvorí ostrovy, spoločnosť jestvuje a úlohou médií verejnej služby by malo byť naplniť čo najširšie spektrum týchto menšín líšiacich sa vekom, pohlavím, záujmom, politickou preferenciou hodnôt. zala_sd-konferencia_27.09.2013_33_2.jpgMédiá verejnej služby nemôžu splniť požiadavky priemerného alebo štatisticky spriemerovaného prijímateľa signálu, ale požiadavky rôznych, rozličných menšín. Ukladá im to zákon aj verejný záujem harmonizovať, estetizovať a morálne vplývať na prostredie, v ktorom všetci žijeme.

Ako sa im to darí? Ilustráciou by mohol byť dokument nakrútený v obci Buzitka v rámci cyklu českej a slovenskej televízie Colnica. Pripomeniem: zala_sd-konferencia_27.09.2013_26_2.jpgdokumentaristi si Buzitku vybrali preto, lebo dlhodobo sa výsledky z celorepublikových volieb zhodujú s volebnými preferenciami tejto neveľkej obce. Občania si mali vo virtuálnych voľbách vybrať, v ktorom štáte by chceli žiť: v Slovenskej republike, v Československej republike, v Rakúsko-Uhorsku. Pri príprave tejto hry na referendum povie jedna z úradníčok pani starostke: „Ja by som chcela žiť v Československej socialistickej republike.“ „Taká nie je,“ usmeje sa pani starostka. A je to pravda. Ale v hre na referendum je možnosť vybrať si Rakúsko-Uhorsko. Tento fakt je veľmi výrečný. A myslím, že dosť dobre ilustruje situáciu, v ktorej žijeme.

Na konferencii sme sa pokúsili skúmať, v akom priestore to žijeme a čo na jeho kultivovanie a uspokojovanie potrieb, zaručených ústavou, robíme.

„Demokracie, toť diskuse,“ odkázal nám T. G. Masaryk a v Klube Nového slova tento odkaz šľachtíme. Najbližšie (8. 10. 2013) privítame profesora Jana Kellera.

Pozn. redakcie: Ku konferencii sa ešte vrátime v ďalších príspevkoch.

Foto: Andrej Kližan

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa datatip
#1
Anton Maslo
30. september 2013, 14:32

Štvrtá veta z článku (citujem) :

Dnes je Slovenská republika demokratickým štátom so všetkými slobodami a právami zaručenými demokratickou ústavou.

Vážená p. Gabriela Rothmaverová aj keď viem že mi neodpoviete nadobúdam dojem že Ste prišli z inej planéty, že nežijete na Slovensku. Jediné právo na Slovensku je byť daňovým poplatníkom odo dňa narodenia. Tiež máte právo zomrieť. Všetko medzi tým je v prevažnej miere založené na svojvôli vládnej moci a kapitálovej, nadnárodnej smotánky. Deklarácie napísané hocikde (aj v ústave) ostávajú len zdrapom papiera, pre nemožnosť ich reálneho naplnenia. Denno - denné príklady z oblasti súdnictva, zdravotníctva atď. radšej opisovať nebudem. Svoj názor na kultúru som uverejnil vo svojom dvojblogu : Milujeme Slovensko -1 -2 ? 

https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/Milujeme_Slovensko_1

 

Obrázok používateľa Peter Dolina
#3
Peter Dolina
01. október 2013, 08:14

Pani Rothmayerova,

Vase uvahy mam rad, teraz ovsem mam namietky.  Priestor medii predsa urcuje hoc aj nepriamo aj konzumenti,  A co chcu ti dnesni konzumovat?  No predsa zabavu a tak im ju poskytnime, je podla mna kredo medii.  Ano, su na okraji vynimky (zmag, Democracy Now...) ale to nie je ta hybna sila.

Ak nechutna blbost Mela Gibsona "The Passion of Christ" sa moze stat svetovym hitom, co to svedci o priestore pre media?  Mnozia sa u nas ludia (nasa rodina tam patri) ktori ziju bez televizie.  Nevidim dovod ju mat.

Z Vasho reportu usudzujem, ze portal JeToTak, ktory bol kedysi dost dobry, je povazovany za main stream.  To samo o sebe je dnes sokujuce, ved si len precitajte, co tam pise madam Gondi a tiez posledne reakcie na velmi kultivovanu uvahu pani Zuchovej ale opat pan Havran asi odhadol, ze toto dnes ide, no tak tie veci poskytuje, on za ten dopyt nemoze.

Cim chcem povedat, ze svet medii je hroza, ktora ma skor odpudzuje ako pritahuje, ovsem svoj nazor nikomu nevnucujem.

Obrázok používateľa datatip
#6
Anton Maslo
04. október 2013, 13:55

Vážená p.  Rothmayerová 

Diskusiu k akejkoľvek otázke považujem za cestu k výmene názorov a stanovísk, nie za spôsob vzájomného urážania sa diskutujúcich. Keď Ste už v reakcii na môj príspevok otvorili otázku Ústavy SR akosi mi uniká obsahový zmysel druhej Vašej vety : Kvalita z ústavy daných inštitúcií je celkom iná vec, a tam sa môžeme zhodnúť alebo sporiť. Predpokladám, že budete súhlasiť s názorom, že ústava ako základný zákon štátu má slúžiť nielen politikom, ale hlavne občanom daného štátu. Pre mňa ako občana SR je podstatné, ako inštitúcie dané  Ústavou SR i tie, tam neuvedené fungujú, ako mi slúžia - resp. neslúžia. A veruže obidva okruhy inštitúcií v prevažnej miere NESLÚŽIA ! Takže demokratická ústava je len popísaný papier.

Výraz demokracia je taký spofanovaný, že je skôr nadávkou ako uznaním, či cťou !  Politologický fakt - pekný termín, žiaľ bez obsahu. Určite poznáte demokratické krajiny s demokratickými ústavami a demokraticky zvolenými vládami ktoré v rámci akýchsi " vyšších princípov mravných " bojovou silou napádajú iné štáty, vyzbrojujú oponentov vládnucich režimov a pod. S takouto demokraciou sa neviem stotožniť.

 

Obrázok používateľa Juraj
#7
Juraj Purgat
07. október 2013, 19:43

Nie celkom súhlasím s názorom, že "priestor médií určujú konzumenti", no a konzumenti zrejme nechcú nič iné ako najrozmanitejšie pikantérie, násilnosti, vraždy, vojny v priamych prenosoch, smotánku, sex takmer v každom realityšou! Iste, určite existujú aj konzumenti, ktorí takúto "kultúru" raňajkujú, obedujú aj večerajú. Ale dovolím si tvrdiť, že ich je menšina. Táto menšina je vrchovato zásobovaná slovom, písmom aj obrazom horespomenutými informáciami a udalosťami. No, ale pokiaľ ide o normálneho konzumenta ten je na tom biedne. Ten ak sa chce ako tak orientovať v dnešnom rozporuplnom svete musí si pracne vyhľadávať informačné zdroje, ako tak oslobodené od humusu, ktorým sú naše médiá preplnené. Pravda, ľahšie je hrabať sa v humuse, ako tvrdo pracovať na témach dotýkajúcich sa reálneho života ľudí a spoločnosti.A naši novinári a publicisti radšej volia túto ľahšiu a zrejme aj "výnosnejšiu" cestu. A to, že dnes v médiách nemáme dôveryhodných, renomovaných publicistov a komentátorov tiež o niečom svedčí. Sloboda tlače je krásna a drahocenná vec, napísal voľakedy Karel Čapek, bohužiaľ, horšie je že je aj slobodou klamania a hulváctva"! Zrejme ešte nemusíme úplne lámať palicu, keď existujú ešte ľudia typu pani G. Rothmayerovej, usilujúcej sa meniť veci k lepšiemu. 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984