Lesk a bieda slovenskej politiky

Či sa nám to páči alebo nie, či ideme voliť alebo zostávame doma, politika má priamy vplyv na náš život a životnú úroveň. Ideálne pre Slovensko a nás občanov by bolo, keby voliči aj kandidáti pristupovali k tomuto aktu zodpovedne, primerane jeho dôležitosti. Politika, žiaľ, prestáva byť službou a začína byť nástrojom mnohokrát pre vlastný úspech, resp. pre úspech úzkej skupiny ľudí. Na jednej strane je možno dobré pre nás voličov, že na takú malú krajinu máme obrovský výber. Politických strán je už teraz ako maku a to ešte zrejme nie je koniec. Demokracia priniesla nielen možnosť výberu, ale zrejme aj neobmedzené možnosti. To znamená, že na Slovensku si prakticky môže založiť stranu každý bezúhonný občan. Osobne si myslím, že aj demokracia by mala mať vo svojej podstate svoje brehy či mantinely. Veta „Jeho veličenstvo volič„ platí už len vo volebnej kampani.

Problémom slovenskej politiky nie sú ani programy, ani vízie, ani nedostatočná prezentácia. Problém je niekde úplne inde. Do poslaneckých lavíc a, žiaľ, aj do regionálnych funkcií sa dostávajú ľudia bez absolútnej praxe aspoň z regionálnej politiky. Dnes jedinec, v lepšom prípade malá skupina ľudí, založí stranu a potom sa ju mediálne snaží dostať do povedomia. Nepotrebuje na to žiadne stranícke štruktúry a, žiaľ, ani členskú základňu. Stačí na kandidátku dať známe tváre z biznisu, kultúry, športu, z obrazovky... Keďže dnes sa politika robí aj cez facebook, tak dáme nejakých blogerov, ktorí majú veľa lajkov. No a všetko zavŕšime ľuďmi, ktorí prispejú nejakými financiami, čím si zabezpečia dobré miesto na kandidátke. Ak takáto strana uspeje, tak sme za svojich zástupcov zvolili všetko možné len nie politikov. Pamätám si na dobu, keď do špičkovej politiky išli ľudia, ktorí roky pracovali v okresných či krajských štruktúrach. Tí dokonale poznali prostredie a ľudí, ktorých záujmy mohli aj so znalosťou veci obhajovať. Samozrejme, veľkosť členskej základne, skúsenosť kandidátov zo straníckej práce či komunálnej politiky ešte nedáva šancu na úspech, lebo, žiaľ, dnes prebieha obrovské masírovanie mozgov voličov. No je tu istota, že ak strana, ktorá urobila kandidátku s ľuďmi, ktorí aktívne dlhšie obdobie makali v regiónoch, tak pre týchto ľudí bude „jeho veličenstvo občan“ počas celého volebného obdobia. Dnes však strany idú po tej ľahšej a jednoduchšej ceste. Načo by štyri roky pred voľbami zakladali stranu a venovali sa straníckym funkcionárom v okresoch. To by znamenalo chodiť po regiónoch, debatovať s ľuďmi, poznávať ich skutočné problémy, hľadať východiská pre lepšiu budúcnosť. To je všetko veľa práce a strata času, ktorý môžu predsa venovať osobným veciam. Tak všetci dnes uprednostňujú ľahšiu cestu. So stranou stačí prísť pár mesiacov pred voľbami, predstaviť známe mená z obrazovky či verejného života, podchytiť si média, resp. pár novinárov a ide sa do volieb. Volič mnohokrát znechutený z doterajších poslancov bude voliť niečo nové v nádeji, že budú iní. Vážení, no nebudú!!! Lebo aj títo noví budú len marketingoví politici presne ako tí terajší. Bežný volič, samozrejme, toto nevie a to je šanca pre nové strany, nové tváre, ktoré pôjdu viac-menej v starých šľapajach. Že to tak bude, vidieť už aj na správaní a komunikácii nových či neparlamentných strán. Vzájomné obviňovanie, znevažovanie, osobné útoky. Takže aj tí, akože noví, sa správajú rovnako. Možno sa tie tváre vymenia, ale spôsoby asi nie. A to ešte sa nezačala oficiálna predvolebná kampaň. Aj keď sa hovorí, že kampaň na nové voľby sa začína vyhlásením výsledkov práve skončených volieb.

Takže vážení priatelia, tak nejako to vidím ja. Tieto voľby možno budú prelomové, ale určite nie v politickej kultúre v myslení politikov a ich prístupu k občanom. Zlomové môžu byť hlavne v tom, že si strany vymenia úlohy. Z opozície sa stane koalícia a naopak. Či to bude zlomové aj v našej životnej úrovni, uvidíme. Osobne veľmi tomu neverím. Verím však, že všetci budú chcieť pre nás postaviť mosty. Dokonca aj tam, kde rieky niet.