Lin Lin: Fakty a pravda o Juhočínskom mori

Počet zobrazení: 5966


Veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Lin Lin, na snímke, vo svojej stati ozrejmuje podstatné súvislosti o riešení sporov medzi Čínou a Filipínami v Juhočínskom mori v súvislosti s aktuálnou medzinárodnou arbitrážou.

lin_lin_velvyslabec_clr.jpgV poslednom čase sa situácia v Juhočínskom mori stále stupňuje. Filipíny jednostranne požiadali o arbitrážne konanie v súvislosti s otázkou Juhočínskeho mora s cieľom utajiť skutočnosť, že ilegálne okupovali mnohé ostrovy a útesy čínskeho súostrovia Nansha. Touto cestou sa Filipíny pokúšajú poprieť územnú zvrchovanosť a námorné práva Číny v Juhočínskom mori. Slovensko je od Juhočínskeho mora a Číny veľmi vzdialené a mnoho čitateľov nepozná pravdy a nepravdy o tejto otázke. Chcel by som využiť túto príležitosť, aby som stručne predstavil túto tému.

Po prvé, Čína má nepopierateľnú zvrchovanosť nad ostrovmi v Juhočínskom mori a nad priľahlými námornými priestormi. Ostrovy v Juhočínskom mori boli čínskym územím už od staroveku. Čínsky ľud ako prvý objavil, pomenoval a spravoval ostrovy v Juhočínskom mori. Čínska vláda ako prvá začala mierumilovne, efektívne a nepretržite vykonávať svoju zvrchovanosť nad Juhočínskym morom. V roku 1939  začalo Japonsko okupovať ostrovy Xisha a ostrovy Nansha počas japonskej agresie proti Číne. Podľa Káhirskej deklarácie a Postupimskej dohody, ktoré boli podpísané počas druhej svetovej vojny, malo Japonsko vrátiť okupované územia vrátane Taiwanu, ostrovov Penghu, Xisha a Nansha späť Číne. Čína získala späť ostrovy Nansha po druhej svetovej vojne a prostredníctvom tvorenia geografických mien, publikovania máp, zriadenia administratívneho systému a vojenských obranných zložiek vyhlásila svoju zvrchovanosť a posilnila svoje právomoci na ostrovoch. Čo je potrebné poznamenať,  čínski vládni zástupcovia prebrali územnú zvrchovanosť nad ostrovmi v Juhočínskom mori od Japonska na palube vojnovej lode, ktorá bola Číne darovaná Spojenými štátmi. To, že ostrovy v Juhočínskom mori, vrátane ostrovov Nansha, patrili Číne, nebolo pred sedemdesiatimi rokmi dvadsiateho storočia vôbec kontroverzné.

Po druhé, tvrdenie, že Filipíny majú suverenitu nad ostrovmi a útesmi v Juhočínskom mori, nemá žiadny právny podklad. Územný rozsah Filipín je učený troma medzinárodnými dohodami medzi Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a Španielskom, respektíve „Parížskou mierovou dohodou“ (Treaty of Peace of Paris between the United States and Spain) z roku 1898, „Washingtonskou dohodou“ (Treaty between the Kingdom of Spain and the United States of America for Cession of Outlying Islands of the Philippines) z roku 1900 a „Dohodou medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou“ (Convention between the United States of America and Great Britain Delimiting Boundary between the Philippine Archipelago and the State of North Borneo) z roku 1930. Podľa spomenutých dohôd je Filipínske územie zo západu ohraničené 118 ° východnej zemepisnej dĺžky. Čínske ostrovy a útesy v Juhočínskom mori sú všetky na západ od 118 ° východnej zemepisnej dĺžky. Ostrovy Nansha a ostrovy Huangyan sú ďaleko mimo územného rozsahu Filipín, ktorý je určený spomenutými dohodami. Filipíny aj po dosiahnutí nezávislosti jednoznačne uznávali vyššie spomenutý územný rozsah vo svojich vnútroštátnych zákonoch vrátane Ústavy Filipínskej republiky z roku 1935. Ale od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, po tom ako príslušné agentúry OSN vydali správu o náleze bohatej zásoby ropy a zemného plynu v Juhočínskom mori, začali Filipíny porušovať vyššie uvedené dohody, realizovať územnú expanziu a vojenskými jednotkami obsadili osem čínskych ostrovov a útesov súostrovia Nansha. Súčasne využívajú to, že ostrovy Nansha sú 200 námorných míľ od Filipínskeho pobrežia ako dôvod na uplatňovanie námornej jurisdikcie s cieľom poprieť existujúce teritoriálne a námorné práva Číny, čím sa snažia úmyselne zavádzať verejnosť. Teritoriálne nároky Filipín na ostrovy Nansha a ostrovy Huangyan, bez ohľadu na to, na akom základe si chcú svoje nároky uplatňovať, budú vždy nezákonné a neplatné a nemôže to zmeniť skutočnosť, že Čína má zvrchovanosť nad ostrovmi v Juhočínskom mori a nad priľahlými námornými priestormi.

Po tretie, arbitrážne konanie k otázke Juhočínskeho mora, ktoré jednostranne iniciovali Filipíny, je v rozpore s medzinárodným právom. Čína, ako suverénny štát, má v súlade s medzinárodným právom právo neakceptovať a nezúčastňovať sa tohto arbitrážneho konania. Zo všeobecného pohľadu medzinárodnej praxe je arbitrážne konanie spravidla iniciované na základe rovnoprávnej konzultácie medzi dvoma suverénnymi krajinami dobrovoľne a podľa vlastného výberu a nie na základe nátlaku jednej strany na druhú. V roku 2013 Filipíny jednostranne iniciovali arbitrážne konanie v súvislosti s otázkou Juhočínskeho mora bez toho, aby informovali a získali súhlas od čínskej strany, čím porušili písomnú dohodu medzi oboma krajinami o riešení sporu v Juhočínskom mori prostredníctvom bilaterálneho rokovania, medzinárodné záväzky voči čínskej strane a základné pravidlá medzinárodného práva. Podstata filipínskej žiadosti o arbitrážne konanie je otázkou územnej zvrchovanosti a rozsahu námorných hraníc, čo nespadá pod rozsah úpravy Dohovoru OSN o morskom práve (ďalej len Dohovor). Článok  298 Dohovoru jasne uvádza, že signatárske štáty Dohovoru môžu cez deklaráciu odmietnuť riešenie sporov ohľadom námornej územnej zvrchovanosti a rozsahu námorných hraníc prostredníctvom tretej strany.

Čínska vláda už v roku 2006 vydala deklaráciu, v súlade s článkom 298 Dohovoru, o tom, že Čína nebude akceptovať riešenie sporov týkajúcich sa námornej územnej zvrchovanosti a rozsahu námorných hraníc prostredníctvom žiadnej tretej strany. Existuje ďalších takmer 30 krajín, ktoré vypracovali podobnú deklaráciu. Tieto deklarácie sú neoddeliteľnou súčasťou Dohovoru a mali by byť rešpektované. Z tohto dôvodu pokračovanie v arbitrážnom konaní, ktoré zastiera pravú podstatu, prostredníctvom americkej advokátskej kancelárie s cieľom zlomyseľne obísť deklaráciu čínskej strany, porušuje právo Číny ako signatárskej krajiny Dohovoru na nezávislý výber mechanizmu a spôsobu riešenia sporov. Toto arbitrážne konanie taktiež narušuje autoritu a integritu Dohovoru a je nelegálne a neplatné.

Súčasný arbitrážny tribunál k otázke Juhočínskeho mora ako dočasná inštitúcia, ktorá bola založená na základe jednostrannej žiadosti Filipín, ignoruje fakty, porušuje pravidla Dohovoru, násilne vykonáva jurisdikčnú autoritu, zasahuje do otázky teritoriálneho a námorného rozsahu a je jasným príkladom svojvoľného zneužívania a rozširovania právomoci. Preto je zriadenie tohto arbitrážneho tribunálu neplatné už od samého začiatku. Tento tribunál vážne poškodzuje medzinárodné právo, prehlbuje rozpor a neprispieva k mieru a stabilite v Juhočínskom mori. Čína ako suverénny štát má právo rezolútne ochraňovať svoju národnú zvrchovanosť a záujmy v súlade s Dohovorom a v duchu pravidiel Dohovoru. Neakceptovaním a neúčasťou arbitrážneho konania k otázke Juhočínskeho mora prejavuje Čína rešpekt medzinárodnému právu. Tu by som chcel zdôrazniť, že arbirážne konanie nijako neovplyvní zásadné stanovisko čínskej vlády ohľadom otázky zvrchovanosti nad ostrovmi a útesmi v Juhočínskom mori a o námorných právach bez ohľadu na výsledok konania. Taktiež to neovplyvní základnú skutočnosť, ktorá má historický ako aj právny základ, že Čína má zvrchovanosť nad ostrovmi a útesmi v Juhočínskom mori a príslušné práva. Čína nebude akceptovať, uznávať a už vôbec nie implementovať výsledok arbitráže.

Po štvrté, Čína bude pokračovať v riešení otázky Juhočínskeho mora prostredníctvom konzultácie a rokovania s cieľom udržovať mier a stabilitu v regióne. Riešenie sporov so susednými krajinami v oblasti územného a námorného práva prostredníctvom mierových rokovaní podľa medzinárodného práva je zahraničná politika a prax, ktorú Čína konzistentne nasleduje. Je potrebné poznamenať, že situácia v Juhočínskom mori bola pokojná niekoľko desaťročí a neočakávané vystupňovanie sporu v posledných rokoch je neoddeliteľné od zásahu veľmoci mimo príslušného regiónu, ktorá do súčasnej doby odmieta podpísať Dohovor OSN o námornom práve. Čína, ako krajina obchodujúca s najväčším objemom tovarov na svete, má najviac obchodných plavidiel v Juhočínskom mori a ochraňovanie mieru a slobody plavby v Juhočínskom mori je v súlade s jej záujmami a so záujmami celého sveta. Prostredníctvom bilaterálneho rokovania a konzultácie už Čína vyriešila hraničné otázky s dvanástimi zo štrnástich susedných krajín na súši. V otázke Juhočínskeho mora bude Čína taktiež neochvejne hľadať riešenie prostredníctvom rokovania a konzultácií, mierovo riešiť spory v oblasti teritoriálneho a námorného rozsahu priamo s krajinami, ktorých sa to týka, postupovať podľa medzinárodného práva a chrániť mier a stabilitu v Juhočínskom mori.

Medzi Slovenskom a Čínou je tradičné priateľské partnerstvo. Slovensko v minulosti tiež prešlo podobnou trpkou skúsenosťou, keď bola slovenská zvrchovanosť a územná celistvosť celkovo porušená. Verím, že slovenskí priatelia určite porozumejú čínskemu stanovisku a obavám v súvislosti s otázkou Juhočínskeho mora a podporia snahu Číny mierovo riešiť otázku Juhočínskeho mora prostredníctvom rokovania a konzultácií. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984