Literárny týždenník 23 – 24/2016

Počet zobrazení: 2855


Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka – v novej grafickej úprave so štyrmi farebnými stranami – sa venuje 80. výročiu historického Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov z 30. 5. až 1. 6. 1936, ktoré si pripomenuli členovia Predstavenstva SSS vyhlásením a spolu s ďalšími hosťami položením vencov 3. 6. t. r. na pamätnom mieste jeho konania v Trenčianskych Tepliciach, kde slávnostne odovzdali aj Ceny SSS za rok 2015. Časopis sa venuje i príprave plánovaného Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa bude konať 22. a 23. 9. 2016 takisto v Trenčianskych Tepliciach, a uverejňuje témy jeho reflexií, referátov a koreferátov.
Nosnou témou je čísla Národná identita, kultúrne dedičstvo a literatúra. V tradičnej rubrike komentáre sa venuje aktuálnej téme koncepcie RTVS a hodnoteniu zahraničnopolitických udalostí.
Dvojčíslo prináša príspevok Úvaha o knihe Konrada Paula Liesmana Hodina duchov. Praxou nevzdelanosti. Polemický spis a takisto tradičné rubriky.

* * *


 „Prirodzene, veci sa mohli prediskutovať na koaličnej rade bez toho, aby vznikla v opozícii zámienka hovoriť o koaličnej kríze, ale to neznamená, že pripomienky SNS ako koaličného partnera sú a priori neopodstatnené. Otázka programovej kvality RTVS je v celej záležitosti najpodstatnejšia. Podľa národniarov sa verejnoprávna inštitúcia nemôže zaobísť bez „jasných vízií budúceho vysielacieho programu“ a program i koncepcia musia napĺňať „princípy verejnoprávnosti a národnej kultúrnej inštitúcie“.“
Ľudovít Števko: RTVS bez vízie

„Pre pobaltské štáty v súčasnosti predstavuje konfrontácia s Ruskom dôležitú časť ich zahraničnej politiky, ktorá je síce dosť krátkozraká, no práve úsilie o konfrontáciu veľmi vyhovuje iným subjektom, najmä USA a NATO. Spojené štáty ustavične žiadajú od EÚ, aby bola solidárna s Pobaltím a Pobaltie zasa na rokovaniach EÚ komplikuje zlepšenie vzťahov s Ruskom. Zrejme i v prípade protiruských sankcií bude ešte istý čas trvať, kým EÚ bude schopná otázku vzťahu s Ruskom riešiť bez tohto vplyvu.“
Branislav Fábry: Komu pomáhajú protiruské sankcie?

„Sám by som rád vedel, ako by sa menila spoločnosť, či by zavedenie tohto modelu viedlo k väčšej efektivite, koľko percent ľudí by ho zneužívalo a stali by sa čiernymi pasažiermi, resp. či by viedol k väčšej prosperite. Ukázalo sa totiž, že skrátenie osemhodinového pracovného času na šesťhodinový pri rovnakej mzde nakoniec paradoxne vyústilo do väčšej efektivity, menšej chorobnosti, lepšej pracovnej pohode a v konečnom dôsledku na tom získali zamestnanci aj zamestnávatelia.“
Roman Michelko: Švajčiari odmietli základný nepodmienený príjem

„... v Dánsku musia elektronické médiá odvysielať najmenej 30 percent škandinávskej hudby, vo Francúzsku sú televízie povinné odvysielať najmenej 40 percent francúzskych skladieb, rádiá až 60 percent hudobných diel z frankofónneho sveta... (...) Povinnosť vysielať hudobnú produkciu v úradnom jazyku sa v Holandsku vzťahuje na 35 percent, v Írsku na 30, v Maďarsku 35 (...), v Nórsku na 25 percent, v Poľsku v rozhlasovom a televíznom vysielaní na 30 percent skladieb...
Pavol Dinka: Zabráňme kultúrnej a jazykovej kolonizácii

„Môžeme len ľutovať, že autor hry o príčinách strachu a o konšpiračných teóriách akoby zabudol na inú oblasť, ktorá s témou strachu v súčasnosti priamo súvisí. Mám na mysli informačné a komunikačné prostriedky, bulvár a médiá, tlačené, no najmä elektronické, z ktorých sa valia v komerčnom záujme väčšej sledovanosti všakovaké informácie. Informácie samotné by ešte nemuseli byť to najhoršie, ale ich selekcia, triedenie a výber, ich dômyselne režírované vymývanie mozgov, to je dnes to, čo formuje životný pocit súčasníka, a teda aj ten Lomnického fenomén – strach.“
Milan Polák: Len pocity, spomienky a reflexie. Pôvodnú hru Petra Lomnického Strach uviedla činohra SND

 
„Medzivojnové dvadsiate a tridsiate roky 20. storočia charakterizuje intenzívna komunikácia medzi spisovateľmi Európy a sveta, prebúdzanie ducha novej nadnárodnej spolupráce. V historickej minulosti európskeho duchovného života vystupujú obdobia neobyčajne živej výmeny, napríklad v epoche humanizmu a reformácie Erasmus Rotterdamský ako veľký iniciátor medzinárodných kontaktov na prelome 15. a 16. storočia. Jeho myšlienka medzinárodných konferencií, kongresov, spoločného hľadania stanovísk k závažným otázkam doby, riešení rozporov a konfliktov (a to aj vojnových) pretrvala až do našich čias, nebývalo ožila práve v 20. storočí...“
Vincent Šabík: Trenčianskoteplický kongres a medzinárodné súvislosti (1)

„Zmeny, aké filozof očakáva v koncepcii vzdelávania, predpokladajú inú spoločnosť, ako je tá, v ktorej sa završuje podriadenosť vzdelania parametrom kapitalistickej ekonomiky a v ktorej sa presadzuje  rázna „kapitalizácia ducha“ (celého života). A tu sa už ponúka podnet na premýšľanie nielen o humanistickom modeli vzdelávania, ale aj o humanistickom modeli spoločnosti...
Etela Farkašová: Hľadanie lepšieho model u (nielen) vzdelania... Úvaha o knihe Konrada Paula Liesmana Hodina duchov. Praxou nevzdelanosti. Polemický spis

„... predovšetkým sa teším na knihu spomienok. Mnohí čakajú, že v nej znova rozvírim vodu. Píšem, ako to vidím a cítim, keďže sa mi zdá, že naši dnešní politici všetko vedia... Keby si niekto, aj v budúcnosti, mal záujem prečítať, či som mal ako prezident pravdu, keď som vrátil 97 zákonov... Bol by som rád, keby si niekto dal tú námahu a vyhodnotil mnou nepodpísané zákony. (...) Aby história videla, že Schuster vedel, čo robí.
Rudolf Schuster: Na slovíčko s laureátmi. V Trenčianskych Tepliciach udelili Ceny Spolku slovenských spisovateľov za rok 2015

„Celkovo vytvoril V. Šabík v svojej publikácii unikátny pohľad na tvorbu vynikajúceho rozprávača V. Šikulu s ťažiskovým pohľadom na trilógiu Majstri, Muškát, Vilma, no pritom možno konštatovať, že mozaika tvorí pozoruhodný celok a je podnetným počinom, umožňujúcim prehĺbené poznanie vývinových meandrov obsiahlej tvorby obľúbeného a výnimočného autora, akým Vincent Šikula nesporne bol.“
Jozef Špaček: Unikátny pohľad na tvorbu vynikajúceho rozprávača (Vincent Šabík: Čriepky do portrétu Vincenta Šikulu, 2015)

Celý obsah Literárneho týždenníka 24 – 25/2016

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984