Literárny týždenník 39 – 40/2015

„Hoci Piketty vo výskume nerovnosti potvrdil v mnohom Marxa, na školách sa nikde neučí víťazný ekonomický model čínsky: spoločenské vlastníctvo štátu a podnikavosť  úspešných. Demokracia  a sloboda bola, je a bude iba pre bohatých úspešných. Internet prináša aj slobodu aj dystópiu.“
Andrej Ferko, spisovateľ, scenárista, dramaturg a matematik v rozhovore V službe slovenskej kultúre

„Samotné otvorenie diskusie o harmonizovanej európskej minimálnej mzde, ako aj o harmonizácii podmienok  a výške nevyhnutnej sociálnej podpory (ktorá by sa v najštedrejších krajinám mohla aj čiastočne redukovať) je vec pozitívna. Uvidíme, ako sa toho chopia politické elity a aký bude výsledok tejto diskusie.“
Roman Michelko: Najnižšia európska mzda

„Pravicová scéna na Slovensku zažíva  politický debakel – pár mesiacov pred voľbami je rozglejená ako nikdy v doterajšej histórii. Jej parlamentné osadenstvo sa za posledné roky zmenilo na kočovníkov, o ktorých radoví občania ani nevedia, odkiaľ prišli, ku komu patria a čo vlastne chcú, okrem toho, že by radi zostali v parlamente aspoň nasledujúce volebné obdobie.“
Ľudovít Števko: Pravica na konci s dychom?

„,Víťazstvá‘, USA pri ich zasahovaní do  vnútorného vývoja štátov v 21. storočí priniesli pre štáty i regióny len komplikácie a neraz aj napätie či krízu. Vstup Čiernej Hory do NATO k stabilite na Balkáne, v Stredomorí, ale ani v Európe ničím neprispeje. EÚ musí konečne a čo najskôr zobrať svoju bezpečnosť do vlastných rúk. Migračná vlna je hrozbou, ale aj výzvou – a NATO aj teraz ukazuje už len svoju prežitosť.“
František Škvrnda: Čierna Hora – krok k destabilizácii Balkánu

„Možno ten divák, ktorý očakáva inscenáciu korešpondujúcu s jej titulom, bude sklamaný. Sleduje totiž hru, v ktorej dominuje najmä neviazaný či skupinový sex, hetero i homo. Zaiste ako príznak toho, čo na svete odjakživa bolo, iba sa o tom taktne mlčalo. ... Úpadku amerického impéria či nejakých invázií barbarov v pravom zmysle slova sa však divák v tomto predstavení nedočká.“
Milan Polák: Podoby civilizácie sa menia, obsah zostáva. Divadelná podoba dvoch slávnych filmov Denysa Arcanda v Štúdiu SND

„Akoby si diváci pri záverečnom nadšenom potlesku s povstaním neuvedomili, že posolstvo diela je niekde inde než v nezáväznom odchode hlavnej hrdinky s oveľa mladšou ,kamarátkou‘, nádejnou speváčkou Kristínkou, do neznámych, rozžiarených obzorov. Lebo o tému nastolenia otázky o zmysle  nadmieru dlhého života išlo Čapkovi a Janáčkovi prvorado! Obaja si uvedomovali, že smrť, akokoľvek krutá, dáva zmysel zavŕšenej (nie nečakanej ani eutanáziou vyvolanej!) ľudskej existencii.
Terézia Ursínyová: S prevráteným posolstvom. Janáčkova Vec Makropulos v SND

„Na Bibliotéke som sa stretol s veľkým záujmom verejnosti o ruskú literatúru a o literatúru vôbec. To nás musí zaväzovať. Aj v Petrohrade urobíme všetko pre to, aby sme mali bližšie k Bratislave. Dnešný rozbúrený svet môže spájať jedine kultúra, umenie a predovšetkým literatúra. Takú šancu si nesmieme dať ujsť!“
Valerij G. Popov, predseda Petrohradského zväzu spisovateľov v rozhovore O veľkých osobnostiach ruskej literatúry

„Svoju knihu Dementi nazval podtitulom Správa o stave republiky a inšpiráciou mu bol júnový prejav prezidenta A. Kisku v parlamente. Lebo ,najväčším nebezpečenstvom dnešného sveta nie je povážlivý úbytok zásob nafty, uhlia, zlata, kyslíka či železa, ale ubúdanie zmyslu pre humor, toho úžasného pocitu, keď sa nám natriasajú bránice a liečivo sa oslobodzujú. Možno sa na mojej správe budete smiať menej ako na prezidentovej, ale nenahnevám sa ani vtedy, keď sa na nej budete smiať viac.‘“
Gabriela Rothmayerová: Jozef, otec Adely

„Veru, všelijaký je rozum ľudský. Práve o ňom píše V. Mináč. Pravda, k tomuto dnes už uznávanému termínu, ktorý zrejme navždy obohatí dejiny slovenskej patafyziky, sa baťko dostal čírou náhodou. V ktorejsi eseji si bohabojne pripomenul výraz, aký v mladosti počúval v kostole: Pokoj boží, kterýž prevyšuje všeliký rozum lidský, nechť zústává s vámi... Jazykovej redaktorke knižného vydania však biblická čeština prekážala, a tak všeliký (vo význame všetok, akýkoľvek) zmenila na ,všelijaký‘.“
Viera Švenková: Všelijaký rozum ľudský

Celý obsah Literárneho týždenníka 39 – 40/2015