Literárny týždenník 9 – 10/2015 – odporúčame

„Žijeme v spoločnosti, ktorá prvoplánovo hodnotí materiálny status ľudí.  A podľa neho majú títo ľudia aj spoločenské uznanie. V tomto ponímaní osobností, respektíve celebrít, sa ťažko hľadá miesto pre vedeckého pracovníka, aj keby bol nesmierne múdry a vzdelaný, pretože jeho materiálny status je odvodený od jeho príjmov. A teda veľmi zaostáva za tými, ktorí premenili svoj ,talent‘ na konto v banke.“
Pavol Šajgalík, nový predseda Slovenskej akadémie vied, v rozhovore Slovenský vedec – exotická bytosť?

„Najmä v posledných decéniách sa od intelektuála očakáva, že vstúpi do ,verejného priestoru‘ a prinesie na trh svoju kožu. Intelektuál (humanitný, technický, prírodovedecký či zdravotnícky) by mal zaujímať postoje k najaktuálnejším aspektom či udalostiam v spoločnosti. ... Nepoznám prípad, kedy by slovenskí intelektuáli zaujali kritické stanovisko k akýmkoľvek nesprávnym dejom v spoločnosti.“
Dušan Hovorka: Intelektuál v spoločnosti 21. storočia

„... je veľmi pravdepodobné, že Ukrajinu čaká ešte jedna revolúcia. V tomto prípade sa však – s najväčšou pravdepodobnosťou – jej nasmerovanie nášmu mediálnemu mainstreamu páčiť nebude.“
Roman Michelko: Ukrajina  – prípadová štúdia vojny mediálnych manipulácií

„Už viac ako polstoročie trvajúca blokáda Kuby je medzinárodnoprávnym politickým atavizmom nepatriacim do 21. Storočia. Napokon, 69. valné zhromaždenie OSN na zasadnutí 28. októbra 2014 prijalo už dvadsiaty tretí raz po sebe rezolúciu: Nevyhnutnosť skončenia ekonomickej, obchodnej a finančnej blokády zavedenej USA proti Kube. Hlasovalo za ňu (už niekoľko rokov takmer rovnako) 188 zo 193 členských štátov OSN. Proti boli len USA a Izrael; Marshallove ostrovy, Mikronézia a Palau sa hlasovania zdržali.“
František Škvrnda: Zmena vzťahu USA ku Kube

„Dodnes nie je jasné, či sa Andrejovi Kiskovi podarilo zapáčiť predstaviteľovi NATO a vrcholným úradníkom Európskej únie, keďže politika nie je o sympatiách, ale o kompetenciách. A kompetencie náš prezident, našťastie, nemá. Ak teda Kiskovi o niečo v Bruseli išlo, tak len o deklaráciu jeho osobných názorov a mienky jeho osobných  poradcov. Vlastne ani tzv. mienkotvorné médiá na Slovensku nevedeli, čomu majú tlieskať.“
Ľudovít Števko: Čierny humor prezidenta Kisku

„Mohlo to byť dobré, priam výborné predstavenie. Pokazil ho násilne a neorganicky pridaný záver. Priamočiary, lacný a navyše zbytočný publicistický dodatok predĺžil aj tak dosť dlhé predstavenie asi o pol hodiny. Všetko to, čo sa v závere priamo vmietlo publiku do očí a do jeho ,svedomia‘, verbálna demonštrácia finančného podsvetia, policajného zlyhania a neprávostí politickej moci, pripomínalo Matovičove glosy v jeho regionálnych reklamných novinách.“
Milan Polák: Časy sa menia, metódy zostávajú. Lesk a bieda kurtizán podľa Balzaca uviedlo Divadlo Aréna

„Dirigent a šéf opery SND Milan Zuna hovoril mladým sólistkám: ,Keď príde na javisko lyrický soprán, musí sa celá scéna topiť v svetle. ‘ Takýmto svetlom bola po celé desaťročia na scéne historickej budovy SND jedna z prvej generácie sólistiek opery Slovenského národného divadla sopranistka Mária Kišoňová-Hubová (17. marca 1915 v Lábe na Záhorí – 11. augusta 2004 v Bratislave).
Terézia Ursínyová: Primadona. K storočnici Márie Kišoňovej-Hubovej

„Až tam som si naplno uvedomil, čo všetko som získal na učilišti v Lednických Rovniach a osobitne na Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Novom Bore. (...) Na absolventskom table máme napísané, že sme prví fúkači skla s maturitou na svete. A tento chýr sa dostal úzkymi kanálikmi aj na austrálsky kontinent, ktorý bol od európskej sklárskej tradície vzdialený asi toľko, ako je tento svetadiel.“
Stanislav Meliš, umelecký sklár z Austrálie, v rozhovore S plastikami pri Veľkej koralovej bariére

„No skúste si vybrať film z kín zameraných na film ako umenie (v Bratislave Lumière, Mladosť, Eurokino) a necítiť sa potom ako zbitý pes pochybujúci, či má ešte zmysel žiť v tomto svete plnom špiny, násilia, úchyliek a nespravodlivosti. Nejde mi pritom o nejaké prikrášľovanie reality, ale človek (nielen v staršom veku) túži po istej harmónii, nádeji, že bude lepšie, že naozaj „láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou“.
Vladimír Blaho: Menšiny, film a obyčajní ľudia

Celý obsah Literárneho týždenníka 9 – 10/2015