Reklama
Reklama

Literárny týždenník 9 – 10/2016

Počet zobrazení: 1956

Dvojčíslo Literárneho týždenníka 9 – 10/2016 otvára ako ťažisková téma článok o zbúraní Parku kultúry a oddychu v Bratislave. Necitlivému zaobchádzaniu s novodobými pamiatkami sa venuje aj príspevok o kauze Domu slovenských spisovateľov Nepochopená architektúra – pribrzdený verejný priestor z pera odbornej redaktorky časopisu Projekt – slovenská architektonická revue, ktorý potvrdzuje správnosť úsilia Spolku slovenských spisovateľov pri návrhu zaradiť budovu na Laurinskej 2 v Bratislave – projektovanú špičkovým slovenským architektom prof. Jozefom Lackom (ktorý o. i. projektoval Most SNP v Bratislave) – do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Časopis v úvodnom stĺpci a domácom komentári aktuálne reaguje na výsledky parlamentných volieb v SR. Dvojčíslo sa venuje aj Týždňu slovenských knižníc, prináša zaujímavé Zamyslenie nad živým odkazom prezieravého kritika – ,Národný hriešnik‘ Jonáš Záborský a stále rubriky.
 

+ + +

„Voľby majú obmedzenia vyplývajúce z konvencie. O úspechu trebárs rozhoduje väčšina kladných hlasov. Nikto sa nezaujíma o možnosť zrátať hlasy voličov, ktorí proti kandidátovi protestujú. Čo keby sa registrovali nielen hlasy voličov, ktorí si kandidáta želajú, ale aj hlasy, ktoré kandidáta odmietajú. Štruktúra väčšín a menším by sa možno výrazne zmenila.“
Pavol Dinka: Volebný spektákl

„V Bratislave dodnes funguje vyše polstoročia pestovaný spôsob likvidácie pamiatok, pre ktorý je príznačné, že sa objekt neudržuje, neopravuje, a keď spustne, zbúra sa. Pred obyvateľmi sa zbúranie zdôvodní tým, že budova je v katastrofálnom stave a že sa do jej rekonštrukcie neoplatí investovať. Taký osud postihol aj Park kultúry a oddychu v Bratislave (PKO). Za jeho likvidáciou sú developérske záujmy na jednej z najlukratívnejších lokalít mesta – na nábreží Dunaja.
Štefan Cifra: Oživuje sa kultúrna verejnosť? Bratislavský Park kultúry a oddychu zbúrali developéri so súhlasom mestskej samosprávy!

 „Pokračuje aj širší trend vstupu „nesystémových“ kandidátov do kampaní. Najviac pozornosti v tomto smere priťahuje D. Trump. Podľa médií ide o najbohatšieho občana USA, ktorý sa vôbec kedy uchádzal o funkciu ich prezidenta –  medzi účastníkmi súčasného predvolebného zápasu je jediným miliardárom. Vedenie Republikánskej strany prejavuje čoraz väčšie obavy z toho, čo sa stane, ak D. Trump bude musieť byť nominovaný za republikánskeho kandidáta. Ešte horšie vízie vidia médiá i politici v tom, že D. Trump sa stane novým prezidentom USA.“
František Škvrnda: Volebný superutorok v USA

„Vedenie Spolku slovenských spisovateľov prišlo napokon s ideou navrhnúť Dom spisovateľov na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Spisovatelia požiadali o pomoc aj Spolok architektov Slovenska, no napriek podpornému vyjadreniu SAS a ďalších inštitúcií a jednotlivcov pamiatkari (Pamiatkový úrad SR – pozn. red.) podnet neakceptovali. Dostatočnou ochranou by podľa nich malo byť, že objekt sa nachádza na území mestskej pamiatkovej rezervácie. Nechceme tu moralizovať, skôr len pripomenúť úskalia pri fungovaní a manažovaní objektov patriacich nekomerčným alebo skôr nebohatým inštitúciám.“
Zoja Droppová: Architektonické a pamiatkové hodnoty budovy na Laurinskej 2 v Bratislave – Nepochopená architektúra, pribrzdený verejný priestor

„Besedy v rámci Týždňa slovenských knižníc mi opäť dali poznať základnú pravdu, že čitateľa si možno nielen získať, ale aj vychovať. A aj keď sa to väčšine spisovateľov nechce a považujú svoju misiu tým, že napíšu knihu, za skončenú, ja som presvedčený a znova sa presviedčam o tom, že besedy a čítačky v školách a knižniciach majú pre formovanie aj výchovu čitateľov úplne rovnaký význam ako samotné písanie kníh.“
Ondrej Kalamár k Týždňu slovenských knižníc

„Všetko sa stáva plytkým. Nie je podstatné, aké to má literárne či hudobné hodnoty. Knižné police sa prehýbajú pod pseudokvalitou, bez starostlivosti o knihy. Hádam smiem tvrdiť, že kedysi bola literatúra na vyššej úrovni. Dnes je to mišmaš, nie literatúra. Nedostatok skutočnej literárnej kritiky nahráva situácii. Medzi literátmi nevidím dôveru ani záujem o druhého, skôr konkurenciu a závisť. Literatúra však nie je šport.“
Marta Świderska-Pelinková, poľská spisovateľka, prekladateľka a vydavateľka v rozhovore s Etelou Farkašovou

„Záborský si svojím životom a dielom vyslúžil rôzne epitetá: „župčiansky samotár“, „prvý slovenský disident“, „národný hriešnik“ ... Skúsme však, aby sa zaužívalo i ďalšie, a to „prezieravý kritik“. Veď takisto napísal, že ak zavrieme oči a kdekoľvek medzi Dunajom a Tatrami pichneme prstom do mapy, nájdeme Kocúrkovo. Myslel tým stav spoločnosti, ktorá bola, je i bude často vo svojom vnútornom fungovaní taká smiešna, až je to niekedy do plaču. Žiaľ, aj dnes...
Igor Válek: Zamyslenie nad živým odkazom prezieravého kritika – ,Národný hriešnik‘ Jonáš Záborský

MIROSLAV DAVID
(rocker a búrlivák internetového veku)

Rogalo, veľryba a Kristus Pán

V podchode dobili starého cigána
Čo s veľkým hrebeňom
Zlých duchov vyháňal
Keď spieval o láske
Až srdce trhalo
O našej záchrane
S nebeským rogalom

V podchode dobili starého cigána
Čo s veľkým hrebeňom
Vyhrával do rána
O jeho veľrybe
Ktorú vraj istú má
Ešte ho počujem
Že iba Kristus pán

Rozdáva sny a všetkých má rád
Dnes už len tieň vŕzga
Hmlisto tam
A miesto pomníka plače kára
Ešte ho počujem
Nech Boh to skára
Život je pieseň
Milostná


Celý obsah: Literárny týždenník 9 – 10/2016

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama