M. Lajčák mohol prejaviť svoju humánnosť aj inak

Počet zobrazení: 3687

V minulých dňoch to vyzeralo tak, akoby problém okolo Miroslava Lajčáka bol tým najväčším problémom pre Slovensko. Nesúhlas vlády i parlamentu s podpisom „Globálneho paktu OSN o migrácii“ viedol ministra zahraničných veci najprv k hrozbe demisiou a potom k skutočnej demisii. Rozhovory, prehovárania zo strany predsedu vlády, prezidenta, špekulácie a rôzne komentáre o dopade tohto kroku „pre Slovensko“ v médiách i v parlamente nemali konca kraja. Významnosť osoby pána Lajčáka, nenahraditeľnosť jeho skúsenosti a autority nielen na Slovensku, ale aj vo svete, mali asi za cieľ „zlomiť“ aj samotného ministra a dotlačiť ho k „spiatočke“.

lajvtip_16-9.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Nebudeme špekulovať o tom, čo ho napokon primalo k zmene rozhodnutia. Zastavme sa pri tom, ako mohol svoju humánnosť a lásku k blížnym (teda aj migrantom) prejaviť pán minister, s významnou medzinárodnou autoritou.

afrika_1914.jpgMohol si nechať pripraviť konkrétne a podrobné materiály o tom, ktoré krajiny, mocnosti v minulých storočiach a desaťročia kolonizovali krajiny Afriky, Ázie, arabské národy na Blízkom východe a nechali ich v stave, ktorý sa odráža v ich súčasnej situácii. Kolonizáciou, vykorisťovaním, pľundrovaním ich nerastného bohatstva, prírodných zdrojov, ponechávaním v zaostalosti, bez náležitého vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bez budovania infraštruktúry nechali ich obyvateľov na úrovni 19. storočia. Mohol s dať pripraviť fakty a argumenty, odhady, aké hodnoty boli vyvezené z kolónii do koloniálnych krajín. Ako na úkor kolónii zbohatli mnohí jednotlivci v koloniálnych krajinách, ale aj celé krajiny.

A to podstatné, čo mal navrhnúť, je, aby teraz tieto koloniálne krajiny vynaložili najmenej toľko prostriedkov na investovanie vo svojich bývalých kolóniách, aby tam vybudovali priemysel, poľnohospodárstvo, rozvinuli zdravotníctvo, vzdelávací systém, ďalšiu infraštruktúru. Samozrejme, za aktívnej účasti ich obyvateľov, čím by im dali prácu a primeranú mzdu, vytvorili pre nich znesiteľné podmienky na život. A dali im tým nádej do budúcna.

Za takejto situácie sa prirodzene zníži počet občanov chudobných krajín, ktorí budú mať snahu utekať do cudziny zo svojej domoviny. Tým sa dá podstatne pomôcť ľuďom v chudobných a vojnami rozvrátených krajinách. To by bol ozajstný humanizmus, ktorý treba dnes presadzovať. Toto, čo chce riešiť „Globálny pakt...“ je len pseudohumanizmus, falošný humanizmus, hranie sa na snahu „pomôcť migrantom“.

Paradoxom pritom je, že aj krajiny ako Slovensko, ktoré nikdy nemalo kolónie a nikdy nikoho nevykorisťovalo a nezneužívalo, sú rôznymi spôsobmi tlačené, zaťahované do povinnosti pomáhať tam, kde nespôsobili žiadnu ujmu. Kde škody napáchali iní, a dnes ich potomkovia žiadajú, aby sme my zakrývali ich zločiny a riešili napáchané neprávosti.

Pán Lajčák ako vysoko hodnotený diplomat by mal objektívne zhodnotiť históriu, pravdivo pomenovať veci a navrhnúť riešenie, ktoré bude spravodlivé a realistické.

Je otázne, čo mu v tom bráni. Znalosti asi nie, tie určite nadobudol vo svetoznámej diplomatickej škole. Možno to bude odvaha, možno (ne)principiálnosť… Alebo možno už niekomu sľúbil niečo iné. Potom to už vôbec nie je o humánnosti ani o spravodlivosti…

Autor je podpredseda KSS

Úvodné foto: flickr.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984