Majú štáty kydať na seba?

Počet zobrazení: 2718

Pred pár dňami som v novinách Pravda (ktoré stále považujem za aspoň ako-tak objektívne) narazil na komentár týkajúci sa správy SIS. Pomerne známy redaktor z nej citoval nasledujúce slová týkajúce sa ruskej propagandy zameranej voči Slovensku: „ ... vyvíjali aktivity, ktoré boli primárne zamerané na udržiavanie sympatií voči Rusku, jeho kultúre a politike a na oslabenie síl kritizujúcich Rusko.“ Redaktor, po tom ,čo tieto slová odcitoval, nezaujal voči ním stanovisko, i keď sa zdalo, že v podstate s nimi súhlasí. Teda podľa citovanej správy ruská propaganda by zrejme mala na všetko ruské nadávať, veľkého básnika Majakovského vydávať len za úbohého syfilitika, ruskú klasickú literatúru, ktorú tak obdivuje Francúzsko a celá západná Európa, by mala očierňovať ako zastaranú a málo liberálnu, účasť Červenej armády v boji proti fašizmu by mala prezentovať len ako snahu podmaniť si čo najväčší kus Európy a, naopak, vychvaľovať NATO, že sa tak úspešne približuje k ruským hraniciam. Takto uvažovať môžu len ľudia posadnutí nenávisťou či postihnutí stihomamom. Je predsa úplne prirodzené, že každý štát sa snaží pred svetom vyzerať čo najpozitívnejšie a oslabovať alebo kritizovať výhrady, ktoré sú voči nemu vznášané. Francúzi nevykrikujú do sveta, koľko nevinných obetí spôsobili napoleonské vojny, ani sa nechvália spôsobmi, akými likvidovali alžírskych  vlastencov (napr. ako ich hádzali z lietadiel do mora). Ani americké ambasády hrdo nezverejňujú, koľko štátnych prevratov vo svete pomohli zorganizovať a neoznačujú Hemingwaya a Scotta Fitzgeralda za alkoholikov. Naopak, ponúkajú nám svoje najlepšie výtvory v oblasti kultúry, no zároveň, bohužiaľ, aj brak a svoju špecifickú mentalitu falošných ilúzií, prázdnych fráz a brutálnych vojnových excesov. Len podaktoré krajiny v strednej Európe sú tak „vlastenecky“ orientované, že ich poprední príslušníci chodia žalovať na svoju vlasť do Bruselu alebo ju v zahraničí označujú za zločinecký štát, svojho prvého prezidenta považujú za nepriateľa Slovákov a ozajstného otca nášho národa (ale nie Hlinku lež Štúra) pokladajú za antisemitu..

Kdesi inde som zachytil aj „úžasne zaujímavú informáciu“, že niektorí ruskí agenti u nás majú diplomatické krytie. Pravda, v tejto zmienke chýbalo, že je to bežná prax pre všetky krajiny sveta praktizovaná od nepamäti. Toto všetko je súčasť dvojakého metra, ktorý v posledných rokoch používajú nielen naše médiá, ale, bohužiaľ, aj mnohí politici. Na rozdiel od francúzskych a nemeckých je stretnutie našich politikov s ruskými (prípadne čínskymi) partnermi považovanie div nie za zradu národných záujmov. Niet sa potom čo čudovať, že na tento nerovnaký meter reagujú ľudia aj utiekaním sa k tzv. konšpiratívnym médiám. Je len čudné, že obhajcom vraj jedinej pravdy stačí takéto nálepkovanie namiesto argumentácie, ktorá konkrétna informácia je nepravdivá či zavádzajúca. Lenže potom by sa ukázalo, že popri ozajstných propagandistických výmysloch tieto médiá uvádzajú aj veci, ktoré sú pravdivé, no pre dnešných stúpencov studenej vojny nepohodlné a ťažko vyvrátiteľné. A napokon za účelom manipulácie adresátov stačia aj polopravdy. Keď už sa podaktorí z našich občanov, redaktorov a politikov cítia natoľko ohrození zo strany Ruska, hádam by sme mali byť konzekventní a podľa vzoru medzivojnovej Slovenskej republiky vyhlásiť Rusku (a všetkým tým, kto s ním spolupracujú) vojnu. Možno by tým potešili svojich chlebodarcov a „demokratická Európa“ by nás konečne začala brať vážne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984