Miešanie farieb...

Počet zobrazení: 2632

Večerné Správy RTVS, vyšperkované v mesiaci lásky zmiešanými moderátorskými dvojicami, priniesli 27.5.2022 opäť skvost. V reportáži k 80.výročiu atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha (podľa historikov – scenáristu holokaustu), ponúkli pohľad na rekonštrukciu rozhodujúcej akcie československých parašutistov Jana Kubiša s Jozefom Gabčíkom v Prahe, v rámci operácie Antropoid. Neprekvapilo, že pamiatku hrdinov protifašistického odboja si v hlavnom meste Českej republiky uctili tiež slovenskí politici. Prítomnosť prezidentky Zuzany Čaputovej mala tentoraz pikantnú príchuť. Veď v role kajúcničky potrebovala aspoň čiastočne prekryť nedávny škandál po udelení najvyšších štátnych vyznamenaní aktivistom ľudáckeho režimu vojnového Slovenského štátu. Čo bolo ešte horšie – Slovensko zastupoval ešte i väčší nedouk: minister „vojny a propagandy“ Jaroslav Naď (OĽaNO). Experti z armádnych kruhov márne poukazujú na to, že šéfovi rezortu od začiatku tohto roku vôbec nezáleží na výcviku slovenských vojakov. Naopak, že celú svoju pozornosť zameral na verbálnu vojnu s domácou opozíciou, na výnosné kšefty a na fanatickú obhajobu záujmov transatlantických kruhov. Jeho ambíciou pri pamätníku bolo zrejme narcistické predvedenie historického rozhľadu aj širších ramien, keďže mu už patrí aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Ako nevojak si na pietny akt kladenia vencov zvolil modrú viazanku. Zrejme symbolicky, keďže vojenským letcom patrili a patria práve modré uniformy. „Modrá je dobrá“ ..., presviedčal Žlutý pes vo svojej pesničke už v roku 1998. Slovenský modroknižkár sa počas tejto zahraničnej cesty mentálne ale viac priblížil k literárne nechvalne známemu Modrofúzovi z francúzskeho folklóru. Ó..., aký to hodnotový rozdiel oproti filatelistickému unikátu, akým je Modrý Maurítius! Jaroslav Naď pod pamätníkom prirovnal teror nacistov v Lidiciach a Ležákoch, ktorý nasledoval po smrti Heydricha, k súčasnej agresii Ruska. „To besnenie, ktoré dnes Putinov režim predvádza na Ukrajine, je veľmi podobné tomu, ktoré tu realizoval Hitlerov režim po tejto špeciálnej vojenskej operácii. Ukrajinci, tak, ako sme my spoločne bojovali proti nacizmu a chránili tým celú Európu, dnes bojujú proti Putinovmu režimu a chránia všetkých nás,“ uviedol. Pomiešať sa dá kadečo. Najmä, ak sa to robí nasilu a účelovo. Vo verejnom priestore dokonca zaznel aj apel na potrebu spojenia síl v boji proti fašizmu i komunizmu, akým je v dnešných dňoch hrdinský boj Ukrajincov proti Putinovmu Rusku. Takíto amatérski historici a politológovia, sediaci aj v kreslách nášho vládneho kabinetu, si asi nevšimli, že dnešné oligarchické Rusko nemá so socializmom, komunizmom či sociálnym štátom vôbec (ale vôbec!) nič spoločné... Nevedú sa predsa ideologické vojny. Zjednodušene povedané – západný kapitál bojuje a chce ovládnuť či „výrazne oslabiť“ ten východný. Takmer celosvetová vojna proti Rusku sa dnes vedie vraj o hodnoty.       

No ministrovi slovenskej vlády Naďovi sa, ako maliarovi na palete, premiešali farby. Lenže už aj malí školáci z výtvarnej vedia, akú farbu získajú zmiešaním modrej so žltou. Výrokom vo farbe svojho rezortu sa slovenský minister Naď akoby prednostne a nahlas núkal už do konkurzu na nového šéfa NATO. Aspoň tak o tom na Záhorí čvirikajú vrabce, prilietajúce k Studienke z leteckej základne pri Kuchyni. 30. septembra tohto roku sa totiž 62-ročnému Jensovi Stoltenbergovi končí funkčné obdobie na čele aliancie. Nie je žiadnym tajomstvom, že Biely dom so zbrojárskymi koncernami USA potrebujú v čase zvýšenej vojnovej horúčky „na východe“ v takej vysokej funkcii čo najužitočnejšieho idiota. A práve v tom im Jaroslav Naď konvenuje, v tomto sa už horlivo osvedčil. Najskôr ako bezpečnostný analytik (školený Američanmi), potom tiež usilovnou činnosťou v politickom think-tanku Slovak Foreign Policy Association (SFPA), no tiež v ďalších medzinárodných štruktúrach NATO. Očakávanú akčnosť a rozhodnosť preukázal nezastaviteľne pri podpise tzv. obrannej zmluvy Slovenska s USA, ktorá umožnila (ešte pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine) pobyt amerických vojakov pod Tatrami a budovanie vojenských základní na východnej hranici Severoatlantickej aliancie. No a predpokladaný fanatizmus svojim mecenášom predviedol Naď najnovšie v uplynulých troch mesiacoch kšeftovaním s najťažšou vojenskou technikou a s jej netaktickým, no demonštratívnym „lifrovaním“ na Ukrajinu. Bez ohľadu na záujmy drvivej väčšiny obyvateľov Slovenska. „Naď“ (nagy) je v maďarčine „veľký“. Takým chce byť náš minister v očiach sponzorov a šedých eminencií svetovej temnej politiky. Svojimi výrokmi, ktoré zrejme zaznamenali početné tlačové i bezpečnostné agentúry, prispel tento osobnostný produkt ponovembrového školského systému i Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši k naplneniu predpovede lídra OĽaNO Igora Matoviča. Ten odznel tesne po parlamentných voľbách na jar v roku 2020: „Urobím všetko pre to, aby Slovensko malo vládu, na ktorú knižky dejepisu budú spomínať, že bola najlepšia“. Vyhlásil to tesne po poverení  zostavením vlády z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. Tej istej, o ktorej Matovič (no už v saku zmäteného ministra financií SR) vyhlásil, že: „Čaputová je falošná a zákerná žena. V ďalších voľbách by som ju už nepodporil.“ Začiatkom mája 2022 to o nej vyhlásil napriek tomu, že práve „tvár ambasády“ mala jeho osud v rukách. Keby neakceptovala príkaz mužov v tieni, možno by sa z hodvábneho kokóna vykľul štátnický motýľ, poletujúci slobodnejšie nad podtatranskými lúkami. Prezidentke Čaputovej sa však trápna i hlúpa rošáda kresiel v kabinete vtedy hodila. Legalizovala síce všetky pochybné zámery aj činy vládnucej štvorkoalície, no pre seba zabezpečila vystuženie módneho móla minimálne až do konca jej funkčného obdobia. S čím ale nerátala, je to, že nevyspytateľný trnavský Borat  jej bude každú módnu prehliadku patrične znepríjemňovať. Jednou z ostatných banánových šupiek hodených Igorom na prezidentské mólo bola poznámka pred novinármi po jednom z májových rokovaní vlády: „Zažil som s ňou dve stretnutia, o ktorých keby sa ľudia dozvedeli, boli by zhrození,“ povedal Matovič. Občania veru kričia, že ich to zaujíma... Na rozdiel od skorumpovaného mainstreamu, ktorý strká hlavu do piesku.

Voliči sú ale zhrození už tak či tak. Na rozdiel od liberálnej verchušky (pofŕkanej snáď už všetkými farbami palety) rátať vedia. No nejako im stále nevychádza, aby si v súčasnej mizérii mohli kúpiť cestovný lístok do I. triedy vlaku demokracie, ktorý by ich vyviezol zo zavaleného tunela na čerstvý vzduch a pod modrú oblohu.                                                                                                          

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984