Migračná kríza: hrozby - a riešenia v nedohľadne

Turbulentný vývoj v posledných dňoch nedáva veľkú šancu predvídať, čo sa stane. Predpovedá postoj Nemecka, ktoré obrátilo v prístupe k utečencom, že riešenie krízy sa blíži? Vyhrá náš zásadový postoj voči povinným kvótam a riešeniu príčin krízy podporený ostatnými krajinami V4 ako aj inými (Británia, Rumunsko, Lotyšsko) a v blízkej budúcnosti prílev imigrantov ustane?

Pokrytectvo  a vytriezvenie
 

Nemeckí a rakúski politici pochopili, že podpora masívnej imigrácie z Blízkeho a Stredného východu a Afriky do Európy je nezvládnuteľná a mylná. A že  treba urýchlene finančne, materiálne a personálne podporiť vonkajšie hranice Schengenu, hlavne v Grécku a vybudovať urýchlene hotspoty už v Grécku, Taliansku, Turecku alebo v Afrike, resp. finančne a materiálne podporiť utečenecké tábory v Turecku, Libanone a Jordánsku.  Turecko má len malý záujem na obmedzení ochrany hraníc a prenikaniu utečencov do EÚ. Neoficiálne s hovorí, že sa tak pomstí za neochotu EÚ zaviesť bezvízový styk. To by sme zase v EÚ mali nával mladých Turkov.



















Kresb:a Ľubomír Kotrha.
 

Politici v EÚ konečne priznávajú, že ukončenie vojny v Sýrii sa stáva primárnou úlohou.  V Líbyi sa veci pohli a jednotlivé politické sily pristúpili na rokovanie. Vybudovať utečenecké tábory na cudzom území  a vybavovať priamo tam azylové konanie, nie je však také jednoduché. Na to treba pozvanie miestnej vlády, ako sa deje pri humanitárnych krízach, napr. po zemetraseniach, alebo mandát OSN, teda súhlas Ruska, Číny a USA. Riešenie v Sýrii je navyše momentálne viazané na schválenie dohody USA s Iránom, na politickú flexibilitu Asada, jeho generálov a demokratickej opozície. V tom prípade by mohli vstúpiť vojská OSN do Sýrie a zastaviť občiansku vojnu.

Nezabúdajme, že chaos v Sýrii priživujú vojenskou a finančnou podporou ISIL aj okolité krajiny ako Saudská Arábia (panuje tam príkladná diktatúra, ktorá demokratom na Západe nevadí),  Kuvajt a Katar. Navyše tieto krajiny spolu s Ománom a SAE odmietajú prijať čo len jedného moslima zo Sýrie. Zároveň rozdúchavajú občiansku a náboženskú vojnu v Jemene. Ich vojská napochodovali do Jemenu a nikomu na medzinárodnom poli to neprekáža. Porovnajte s Ukrajinou. Saudská Arábia je však údajne pripravená financovať výstavbu mešít v Európe.

V posledných dňoch pochopili a priznali mnohí politici a médiá v Európe, že migranti aj z vojny postihnutej Sýrie, Iraku a Afganistanu utekajú nielen pred vojnou a smrťou, ale za dobrým životom. Nestačí im Grécko, Srbsko alebo Maďarsko, ale ani bohaté a tolerantné Rakúsko. Zaujíma ich len Nemecko, Británia, štáty Beneluxu, Škandinávia a čiastočne Francúzsko. Hlavným mottom ich putovania sú rodinné väzby, výška materiálneho zaopatrenia a vyhliadky na prácu a zázemie. A ako fraška začínajú pôsobiť tvrdé bezpečnostné opatrenia proti potenciálnym teroristom prijímané od septembra 2001. Dnes môže prekĺznuť do Európy ktokoľvek.

Ešte pred niekoľkými dňami bol za tvrdú ochranu hraníc maďarský premiér Orbán označovaný ako diktátor na prahu fašizmu a britský premiér Cameron ako vodca ochraňujúci demokratické hodnoty.

Do toho prichádzajú vyhlásenia európskych politikov z „civilizovanejších“ krajín,  ktorí sa V4 vyhrážajú zrušením vízovej povinnosti Ukrajine; následne zaplavením našich krajín pred vojnou, povinnou vojenskou službou a chudobou utekajúcimi Ukrajincami – a odplatou uzavretím svojich hraníc pred ukrajinskými utečencami...

Nikto neobviňuje ostatné krajiny sveta, ktoré prejavujú len malý záujem prijímať utečencov zo Sýrie, Afganistanu a Eritrey.

Kvóty a nebezpečná hystéria
 

Západoeurópski politici však naďalej  trvajú na povinných  kvótach prerozdeľovania utečencov, pretože Grécko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko (a tiež Srbsko) nemôžu niesť na svojich bedrách všetkých utečencov. Áno, Európa je o jednote a solidarite.

Verejná mienka v západnej Európe  podporovaná svetovými médiami kladie dôraz pri posudzovaní  utečencov na osudy jednotlivcov. My posudzujeme prílev masy ľudí. (Nuž, masy vytvárajú jednotlivci.) Z toho pramení podivenie až odsúdenie stredoeurópskych vlád a spoločnosti. Vytýkajú nám, že nemáme dosť empatie, solidarity s utečencami vojnou zmietanej Sýrie a súcit s ľudským nešťastím. Nemci tiež vítali migrantov z Ázie a Afriky a podávali im pomocnú ruku až narazili. Nemeckí a rakúski politici vytriezveli z ošiaľu doslova behom niekoľkých hodín.

To všetko nahráva nášmu principiálnemu postoju.

Na Slovensku široká podpora vlády zo strany celého politického spektra a spoločnosti neprijať povinné kvóty, dáva vláde mandát a silu na rokovania, ale vytvára tiež podhubie na šírenie hystérie, islamofóbie a davovej psychózy, hlavne na sociálnych sieťach. V SR  pripadá v Európe (i v ďalších vyspelých štátoch) na jedného obyvateľa pravdepodobne najmenej  moslimov a islam nie je ani registrovaným náboženstvom. Z čoho máme strach? V minulosti (pred rokom 1990) u nás študovalo a pracovalo mnoho ľudí zo Sýrie, Etiópie a Líbye. A čuduj sa svete, naša náboženská a národná čistota zostali nepoškvrnené. Treba tiež priznať, že naša spoločnosť pozostáva hlavne z malých miest a integrácia cudzincov vyžaduje väčšie mestá s liberálnejšou náturou. Takže integrácia moslimov by na Slovensku bola veľmi náročná.

Minister R. Kaliňák upozorňuje, že povinné kvóty budú záväzné na viacero rokov a za štyri roky by sme museli prijať až 50 tisíc utečencov.  Slovensko v minulosti dočasne zaopatrilo migrantov a neskôr ich vyslalo do krajiny, kam mali namierené. Išlo hlavne o USA. Prečo niečo také nepodniknúť aj teraz (USA, Austrália, Venezuela)? Prečo si sami nenavrhneme  výšku kvóty, aj niekoľko tisíc, aby sme umlčali kritikov a zástancov povinných kvót? Prečo neponúknuť finančnú pomoc aj priamo z nášho rozpočtu krajinám, ktoré čelia najvyššiemu prílevu imigrantov?

Dlhodobé hrozby, riešenia a klimatická zmena
 

Dlhodobé riešenie spočíva nielen v ochrane schnegenských hraníc, vo vybudovaní  hotspotov priamo v Ázii a Afrike, v uzavretí hraníc a odmietnutí povinných kvót ako vyslaniu posolstva o márnosti  migrácie, ale aj v uzavretí mieru v Sýrii a v preskupení bezvýhradnej podpory USA a EÚ diktátorskému režimu v Saudskej Arábii, hlavnej mocnosti v regióne. Na zváženie stojí zmena hraníc resp. nové štátoprávne usporiadanie v existujúcich krajinách. Súčasné hranice v regióne totiž vznikli podľa Sykes-Picotovej dohody, ktorou si Francúzi a Briti pred sto rokmi rozdelili „pozostatky“  Osmanskej ríše na Blízkom východe. Podľa nej narysovali umelé hranice dnešných štátov regiónu (rovnako tak v Afrike). Irak a Sýria existujú už len na papieri. Samozrejme, takýto veľký zásah by sa musel udiať na pôde OSN.

Závažnejším problémom, ktorý sa vykľul, sú úvahy, že  mier na Blízkom východe nevyrieši migračnú krízu, pretože jej príčinou je v skutočnosti klimatická zmena, suchá v regióne a nárast obyvateľstva v týchto krajinách. Zvýšený počet obyvateľstva už nie je  možné za daných klimatických podmienok a  poľnohospodárskych možností nasýtiť, a preto musia začať ľudia migrovať, najlepšie do Európy, ktorá ich musí prijať.

Nárast obyvateľstva v tomto regióne sa v posledných dekádach zhruba zdvojnásobil. Európa na druhej strane starne a potrebuje mladých ľudí, lebo nebude mať údajne kto pracovať. Mnohí podnikatelia v krajinách EÚ doslova  žiadajú prílev nových imigrantov. Nejako sa zabúda, že miera nezamestnanosti v EÚ sa šplhá k 10 %. Znižuje ju iba revitalizácia dočasného najímania pracovnej sily, ktorá sa skrýva pod rúškom rôznych moderných dočasných pracovných úväzkov. Domáca pracovná sila vraj nechce pracovať za nízke mzdy, a preto je nutné doviesť ľudí ochotných pracovať za ne. Riešenie je jednoduché: stačí zvýšiť mzdy pre niektoré druhy práce, znížiť zisky a hneď bude mať kto pracovať.

Ďalej sa argumentuje,  že v krajinách EÚ žije málo migrantov napr. oproti USA (11 % legálnych i nelegálnych migrantov hlavne z Latinskej Ameriky), a preto má veľkú kapacitu prijať až do 10 % migrantov. Súčasná vlna jedného milióna je predsa kvapka v mori. Koľko vlastne máme prijať ľudí z Blízkeho a Stredného východu a Afriky? Desať, dvadsať alebo päťdesiat miliónov?

Treba si uvedomiť, že  hustota obyvateľstva je v krajinách  EÚ značne vysoká. Kam pôjdu? Do severných častí Škandinávie? Alebo sa natlačíme ešte viac? Chceme Európu zmeniť na urbanistické monštrá typu Mexico City, Sao Paolo, Tokio alebo Šanghaj? Chceme, aby Bratislava siahala po Trnavu a Dunajskú Stredu? Priznajme si, že ľudstvo je momentálne premnožené a zaoberajme sa týmto faktom.  Nejde len o počet ľudí, ale aj o prudký nárast obyvateľstva a adaptabilita v regióne. Ľudstvo sa nemôže množiť donekonečna. To je jedno z posolstiev súčasného presúvania národov. Prečo by riešenie malo byť  migráciou iba do Európy? Majú nejaké prirodzené právo premnožené národy Blízkeho a Stredného východu a Afriky postihnuté klimatickou zmenou na „Lebensraum“? A tento „Lebensraum“ je Európa, ktorá sa musí podvoliť? Čo tak regulácia počtu narodených detí  po vzore Číny?

Údajne je teraz  pripravených migrovať do Európy  4 milióny ľudí. Túto vlnu nemusíme zvládnuť ani prísnou ochranou schengenských hraníc. Taktiež si málokto uvedomuje, že mnohí imigranti, ktorým nebude udelený azyl, sa začnú vzpierať a budú odmietať návrat do pôvodnej krajiny. Ako si poradíme s touto masou? Násilím?

V tomto zmysle si treba pripomenúť jeden zabúdaný fakt. Informačné služby USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska alebo Grécka bojujúce proti teroristickým hrozbám majú arabských analytikov. Je naivné sa domnievať, že nesledovali a nesledujú všetky sociálne siete, kde sa zjednávajú pašeráci a potenciálni migranti, že ich nemajú preložené, že neodpočúvajú konkrétnych ľudí, pašerácke gangy, nepoznajú pohyby peňazí, konkrétne cenníky za prevádzanie aj so sezónnymi zľavami a pre chudobnejšie vrstvy, nepoznajú pohyby migrantov v ázijských a afrických krajinách, či nepredvídajú vývoj. Je ešte omnoho naivnejšie sa domnievať, že vrcholoví politici týchto štátov nepoznajú presné fakty, ktoré im vygenerujú informačné služby. Zostáva otázka: Prečo  táto lavína nadobudla až tak veľkú a katastrofickú podobu?