Mníchovská bezpečnostná konferencia 2022

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, už 58. v poradí, po vlaňajšku, keď sa konala len virtuálne (v televíznom formáte), došlo v tomto roku v jej organizácii k ďalším zmenám. Uskutočnila sa v zmenšenom formáte, s menším počtom hostí a znížilo sa aj zastúpenie médií. Do programu však bolo zaradených niekoľko inovatívnych formátov, ktoré doplnili tradičné aktivity. Kdesi v pozadí (duchu) konferencie však bolo cítiť neistotu a obavy Západu zo stavu sveta, ktorý už nemôže ovplyvňovať podľa záujmov svojich vládnucich síl. V tomto roku to umocnila atmosféra západnej vojnovej hystérie, ktorú vyvolala kampaň USA vedená prezidentom J. Bidenom o „ruskom napadnutí Ukrajiny“. Konferenciu poznamenalo aj to, že sa Rusko, napriek úsiliu organizátorov a najmä W. Ischingera, na nej nezúčastnilo.

Novoty na konferencii

Po 14 rokoch pôsobenia odišiel z funkcie predsedu konferencie (presnejšie predsedu nadácie, ktorá ju organizuje) Wolfgang Ischinger (*1946). Zostal naďalej ale predsedom správnej rady nadácie. Za nového predsedu zvolili Christopha Heusgena (*1955). V roku 1980 začal pracovať na nemeckom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1999 – 2005 pôsobil v generálnom sekretariáte Rady EÚ a v úrade vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. V novembri 2005 nastúpil ako riaditeľ oddelenia zahraničnej politiky do Úradu spolkového kancelára, a tým sa stal aj bezpečnostným a zahraničnopolitickým poradcom A. Merkelovej. Na konci zahraničnopolitickej kariéry bol v rokoch 2017 – 2021 stálym zástupcom Nemecka v OSN. Je aktívnym členom CDU.

Nechceme robiť príliš rýchle závery, ale poukážeme na to, že Ch. Heusgen vyzýval Nemecko, aby dodávalo na Ukrajinu zbrane, hoci ako bývalý dlhoročný diplomat vie, že nemeckou tradíciou je nedodávať zbrane do konfliktných oblastí (štátov).

Novým krokom pred konferenciou bolo uverejnenie knihy pri príležitosti 75. narodenín W. Ischingera  s názvom  „Umenie diplomacie, 75+ pohľadov do zákulisia svetovej politiky“, ktorá vyšla v Berlíne vo vydavateľstve Econ. Uzatvára ju kapitola jubilanta „Diplomatický kufor s náradím“. Podľa marketingovej charakteristiky knihu spracovala hviezdna skupina prispievateľov, ktorí skúmajú mnohé aspekty umenia diplomacie. Až na malé výnimky (našli sme tam bývalého ministra zahraničných vecí RF I. Ivanova, bývalého riaditeľa Inštitútu svetovej ekonomicky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied A. Dynkina, čínsku diplomatku, bývalú námestníčku ministra zahraničných vecí ČLR Fu Ying) sú to však západní autori s „jasným“ pohľadom (bývalí politici, vrátane vysokých funkcionárov NATO, diplomati, renomovaní odborníci na medzinárodné vzťahy z USA  a pod.)

Ďalšou inováciou bolo spracovanie nového bezpečnostného indexu (Munich Security Index 2022), ktorý tvorí súčasť správy na konferenciu. Bol pripravený za pomoci Kekst CNC – firmy globálnej strategickej komunikácie, ktorá sa označuje za poprednú predstaviteľku podnikateľsko-kritickej (business-critical) komunikácie.

Index posudzuje a porovnáva vnímanie rizík v rôznych častiach sveta v podmienkach rastúceho geopolitického napätia a zvyšujúceho sa počtu vzájomne prepojených globálnych kríz – od klimatickej krízy a zdravotnej krízy až po demokratické spiatočníctvo(?).  Vychádza z prieskumu názorov 12 000 respondentov na celom svete a poskytuje prehľad o tom, ako v štátoch G7 a BRICS vnímajú 31 hlavných globálnych a domácich rizík. Vytvorilo sa 5 základných ukazovateľov: celkové riziko, potenciálne škody, očakávaný vývoj, vnímanie blízkosti rizík a pocit pripravenosti čeliť rizikám. Index, ktorý bol prvýkrát pripravený na konferenciu v roku 2021, sa bude spracovávať každoročne.

Munich Security Report 2022

Ku konaniu konferencie sa aj tentokrát vydala tradičná Munich Security Report (Mníchovská bezpečnostná správa) s názvom „Otočiť prúd – odnaučiť sa bezmocnosti“ (Turning the Tide – Unlearning Helplessness).

Správa má síce optimistickejší názov ako v minulých rokoch, ale obsahovo z tejto línie nevybočuje. Na jej začiatku sa uvádza: „Rok 2021 zjavne nebol rokom geopolitického optimizmu. Takmer každý mesiac dominovala správam nová kríza, čo prispieva k pocitu, že  narastajúci príliv kríz hrozí tým, že nás zavalí.“ (s. 9)

Po úvode je v správe rozobraných s kvetnatými názvami 6 problémov: Afganistan – strata  srdca, Mali a Sahel – problémy záväzkov, Africký roh a Perzský záliv – upozornenie na Červené more, Východná Európa – nepokoj na východnom krídle, Technológie – zásobovacie reťazce príkazu (za záhadným názvom sa skrýva snaha odpovedať na otázku, čo pandémia Covid-19 a nedávne geopolitické mocenské pohyby odhalili o krehkosti dodávateľských reťazcov v sektore špičkových technológií) a Globálna nerovnosť – roky medzier.

Optimistickému názvu však nezodpovedá obsah správy. Stále v nej cítiť strach Západu zo straty jeho vedúceho postavenia v súčasnom svete, ale aj neochotu vidieť novo sa vytvárajúci svetový poriadok (multipolaritu moci). Kriticky z tohto pohľadu hodnotíme nielen názov pasáže o východnej Európe, kde sa preferuje problém „východného krídla“, ktoré je zo slovníka NATO, ale aj jej obsah.

So správou sa možno oboznámiť TU

O programe konferencie

Napriek tomu, že bol avizovaný „zmenšený formát“ konferencie, jej program bol bohatý, dalo by sa povedať až nabitý. Niekedy bežalo aj viac akcií (formátov) súčasne. Uskutočnilo sa takmer 50 akcií rôzneho charakteru.

Jadro konferencie predstavovali vystúpenia na dvoch hlavných pódiách, ktoré sa uskutočňovali v štyroch formátoch: panelová diskusia, vyhlásenie a konverzácia, vyhlásenie a večerné zasadnutie. Niektoré z týchto formátov s poznámkou, že ide o upozornenia na problémy (ich zdôraznenie). 

Z hľadiska obsahu boli témy zaradené do oblastí: obrana, globálny poriadok, ľudská bezpečnosť, (environmentálna) udržateľnosť a technológie. Vzhľadom na to, že pomenovania akcií (tém) boli neraz obrazné a mali marketingovo lákajúce názvy, je ich stručná charakteristika ťažká a má len relatívny charakter. Vzhľadom na to je aj preklad z angličtiny len orientačný (napriek tomu, že konferencia sa konala v Nemecku, nebol k dispozícii on-line program v nemeckom jazyku).

Na hlavnom pódiu I po otvorení konferencie W. Ischingerom odznelo 18 tém (ospravedlňujeme sa čitateľom za zdĺhavý prehľad vystupujúcich účastníkov, ktorý je však dôležitý pre naznačenie smeru a obsahu diskusie):

• Otočiť prúd: medzinárodná spolupráca v čase narastajúcich kríz (A. Guterres, generálny tajomník OSN) – úvodné vyhlásenie.
• Odnaučenie sa bezmocnosti: stretnutie s globálnymi výzvami (A. Baerbocková, spolková ministerka zahraničných vecí, NSR a A. Blinken, minister zahraničných vecí, USA) – vyhlásenie a konverzácia.
• Rastúce prúdy: Zintenzívnenie globálnej klimatickej akcie (J. Rockström, riaditeľ   Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung, NSR /nastavenie scény/; A. K. A. Momen, minister zahraničných vecí, Bangladéš; S. Al Jaber, minister priemyslu a pokročilých technológií, osobitný vyslanec pre klímu, Spojené arabské emiráty; J. Kerry, zvláštny vyslanec prezidenta pre klímu, USA a F. Brantnerová, parlamentná štátna tajomníčka, spolkové ministerstvo pre hospodárstva a ochrany klímy, NSR) – panelová diskusia.
• Čoskoro sa uzdrav: Hľadanie cesty z pandémie (A. G. Tedros, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie /nastavenie scény/;  M. Jolyová, ministerka zahraničných vecí Kanady; A. Lindeová, ministerka zahraničných vecí Švédska; B. Gates /uvedený „skromne“ ako spolupredseda Nadácie Bill & Melinda Gates/ a C. Ero, predseda a výkonný riaditeľ International Crisis Group) – panelová diskusia.
• Zastavenie liberálneho prílivu: Globálna výzva narušovania demokracie (C. Lambrechtová, federálna ministerka obrany NSR /nastavenie scény/, K. Mitsotakis, predseda vlády Grécka a N. Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov, USA. Komentár mal B. Smith, prezident korporácie Microsoft) – panelová diskusia.
• Dlhý výstrel: prehodnotenie a oživenie kontroly zbrojenia (C. A. Coons, senátor, USA; B. Fihnová, výkonná riaditeľka The International Campaign to Abolish Nuclear Weapons /Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní/ a R. Dwanová, zástupkyňa riaditeľa Chatham House) – večerné zasadnutie („s nočnou čiapkou“).
• Ruka v ruke: transatlantická a európska bezpečnosť (M. Söder, predseda vlády Bavorska /vstupné poznámky/, CSU; J. Stoltenberg, generálny tajomník NATO a U.  von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie) – vyhlásenie a konverzácia.
• V centre pozornosti: Nemecko na svetovej scéne (O. Scholz, spolkový kancelár, NSR) – vyhlásenie a konverzácia.
• V centre pozornosti: USA na svetovej scéne (K. D. Harrisová, viceprezidentka, USA) – vyhlásenie a konverzácia.
• V centre pozornosti: Čína na svetovej scéne (Wang I, minister zahraničných vecí, ČĽR – vystúpenie bolo vysielané virtuálne, pričom jeho záverečnú časť čínsky minister predniesol v nemeckom jazyku) – vyhlásenie a konverzácia.
• V centre pozornosti: Spojené kráľovstvo na svetovej scéne (B. Johnson, predseda vlády, Veľká Británia) – vyhlásenie a konverzácia.

Samostatný okruh tém tvorili regionálne problémy

• Trvalá kríza Európy: Ukrajina a európska bezpečnosť (V. Zelenskyj, prezident, Ukrajina) – vyhlásenie a konverzácia.
• Posledný poriadok? Východno-západné vzťahy a európsky bezpečnostná architektúra (E. Trussová, ministerka zahraničných vecí Veľkej Británie; S. Niinistö, prezident, Fínsko; M. Morawiecki, predseda vlády, Poľsko, A. Klobucharová, senátorka, USA) – panelová diskusia.
• Morská zmena? Regionálny poriadok a bezpečnosť v indicko-tichooceánskom priestore (J.-Y. Le Drian, minister zahraničných vecí, Francúzsko /nastavenie scény/;  S. Džajšankar, minister vonkajších záležitostí, India; M. Payneová, ministerka zahraničných vecí, Austrália; H. Jošimasa, minister zahraničných vecí, Japonsko a J. Shaheenová, senátorka, USA) – panelová diskusia.
• Prestavba angažovanosti: budúcnosť intervencií (S. Möllerová, parlamentná  štátna tajomníčka, federálne ministerstvo obrany, NSR; S. Thillayová, predsedníčka výboru pre európske záležitosti Národného zhromaždenia, Francúzsko; T. Ellwood, predseda výboru pre obranu, Dolná snemovňa, Veľká Británia a E. Slotkinová, členka Snemovne reprezentantov, USA) – večerné zasadnutie („s nočnou čiapkou“).
• Digitálna, zelená, jednotná a globálna? Formovanie budúcnosti EÚ (C. Michel, predseda Európskej rady) – vyhlásenie a konverzácia.
• Prezraď sa: Európska zahraničná a bezpečnostná politika a jazyk sily (J. Borrell, podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku /nastavenie scény/; C. Lambrechtová, spolková ministerka obrany, NSR a F. Parlyová, ministerka ozbrojených síl, Francúzsko) – panelová diskusia.
• Späť do Elýzia: Podpora európskej súdržnosti (A. Plenković, predseda vlády Chorvátsko /nastavanie scény/; K. Kallasová, predsedníčka vlády, Estónsko; A. De Croo, predseda vlády, Belgicko; J. M. Albares, minister zahraničných vecí, Španielsko a F. Merz, predseda CDU, poslanec Bundestagu, Nemecko) – panelová diskusia.

Hlavné pódium II bolo skromnejšie a uskutočnilo sa tam 6 akcií:

• Strategické ističe: spolupráca a konkurencia v technologickom sektore (T. Breton, komisár pre vnútorný trh, EÚ a C. Amon, výkonný riaditeľ, Qualcomm Inc.) – konverzácia.
• Dekódovanie dezinformácií: Obrana demokracie v digitálnom veku (K. Kaljulaidová bývalá prezidentka, Estónsko; M. Schinas, podpredseda Európskej komisie a komisár pre podporu európskeho spôsobu života; R. Portman, senátor, USA a K. Walker, generálny riaditeľ pre globálne záležitosti a právny riaditeľ v spoločnostiach Google a Alphabet Inc.) – panelová diskusia.
• Zisk alebo bolesť: zabezpečenie národných kryptomien (C. Angermayer, Apeiron Investment Group /nastavenie scény/; Y. Johanssonová  komisárka pre vnútorné záležitosti, EÚ a S. Bankman-Fried, výkonný riaditeľ, FTX Crypto Derivatives Exchange) – konverzácia.
• Gordický uzol? V centre pozornosti krehkosť Sahelu (M. Faki, predseda Komisie Africkej únie; A. Anandová, ministerka národnej obrany, Kanada;  L. Di Maio, minister zahraničných vecí, Taliansko a O. Nouripour, poslanec Bundestagu /spolupredseda Zelených/, NSR. Komentár mala H. S. Tettehová, osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pri Africkej únii a vedúca kancelárie OSN pri Africkej únii.) – panelová diskusia.
• Umenie dohody: Irán a budúcnosť Spoločného všestranného plánu akcii (H. A. Abdollahján, minister zahraničných vecí, Irán. Komentár mal S. Coveney, minister zahraničných vecí a minister obrany, Írsko) – vyhlásenie a konverzácia.
• Noví priatelia, staré trenice: zblíženie a roztržka na Blízkom východe (F. bin Farhan Al Saud, minister zahraničných vecí, Saudská Arábia) – konverzácia.

Okrem toho prebehlo 8 okrúhlych stolov, na ktorých sa mohli zúčastniť len zvlášť pozvané osoby. Vo formáte (priestore) Townhall (Radnica) prebehlo 7 diskusií. Okrem vyššie uvedených konverzácií bolo aj 6 ďalších. Na sobotu bola takáto akcia avizovaná aj s vodkyňou bieloruskej opozície S. Cichanovskou, ale v online programe nebolo uvedené miesto jej konania a nie sú z nej ani žiadne záznamy (podobne ako z okrúhlych stolov). Pôvodne bola na nedeľu avizovaná aj konverzácia o stave vzťahov Východ-Západ za účasti ruského ekonóma, podnikateľa I. Jurgensa v priestore Dachgarten Lounge (záhrada na streche), ale v zozname uskutočnených akcií sa nenachádza. Napokon sa uskutočnili aj dve ďalšie sprievodné akcie.

O zameraní a obsahu týchto akcií sa možno dozvedieť z programu konferencie. Viaceré akcie, najmä z oboch hlavných pódií, sú prístupné v obrázkoch i zvukových záznamoch v mediatéke konferencie. Súhrnný, všeobecný pohľad na obsah konferencie uzavrieme tým, že najaktívnejší boli nemeckí účastníci (politici, poslanci, odborníci), ktorí vystúpili najmenej na 17 akciách. Za nimi nasledovali účastníci z USA – najmenej na 12 akciách. Tretia v počte vystupujúcich bola EÚ – najmenej na 7 akciách. „Najmenej“ uvádzame preto, lebo nie je prístupný zoznam vystupujúcich na okrúhlych stoloch. Do prehľadu sme nezaradili ani moderátorov jednotlivých akcií.

Stručne o hodnotení konferencie v kontexte diania okolo situácie na Ukrajine 

Konferencia patrí už k rutinným akciám globálneho charakteru, čo platí aj o informovaní o nej. Nevyvoláva senzácie, lebo sa na nej neprijímajú žiadne závery či odporúčania, a teda komentáre k nej i jej hodnotenie zostávajú do značnej miery na štýle, postoji a hodnotách autorov.

Mediálny záujem o konferenciu môže zvýšiť aktuálna medzinárodnopolitická a bezpečnostná situácia (atmosféra). V tomto roku to bolo spojené s dianím okolo Ukrajiny. Mnohí vystupujúci varovali V. Putina (Rusko) pred útokom na Ukrajinu a v prípade jeho uskutočnenia sa vyhrážali prijatím tvrdých sankcií.

Za zmienku stojí, že J. Biden nepochválil V. Zelenského za osobnú účasť na konferencii, aj keď „pripustil“, že na to má právo. Veľké proamerické, probidenovské gesto naopak urobil minister obrany Veľkej Británie B. Wallace, ktorý odriekol avizovanú účasť v panelovej diskusii „Prezraď sa: Európska zahraničná a bezpečnostná politika a jazyk sily“ kvôli situácii na Ukrajine.   

V. Zelenskyj vo svojom vystúpení o. i. požadoval väčšiu podporu zo strany Západu a dodávky zbraní – obranného charakteru. Za dodávku prilieb z Nemecka prednedávnom sa však Kyjev cítil urazený. Na konferencii bol prítomný aj V. Kličko (starosta Kyjeva) a zapojil sa z publika do akcie vyhlásenie a konverzácia s A. Baerbockovou a A. Blinkenom, pričom žiadal najmä viac vojenských dodávok – obranných zbraní pre Ukrajinu, ktorej hrozí vojna.

Po rozhodnutí RF uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku a najmä po uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny, ktorá je porušením noriem medzinárodného práva, sa situácia zásadne zmenila. Nejaký čas sa bude hodnotiť, čo to prinesie a k akým zmenám to povedie. Formálne je porušenie noriem medzinárodného práva rovnaké, ako bolo bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 – takže nič nové pod Slnkom, len nová ukážka pokrytectva dvojakého metra Západu. Treba však vidieť obe strany krízy. S ruským krokom sa nedá súhlasiť, ale ide aj o vojenské, no i politické, právne a morálne súvislosti spôsobov, akými sa kyjevská vláda k týmto republikám stavala a mnoho civilných obetí v dôsledku porušovania prímeria ukrajinskými vojakmi. Vzhľadom na vývoj situácie na Ukrajine ďalej diskusiu okolo nej na konferencii uvádzať nebudeme.

Niečo o ruskom postoji k Mníchovskej bezpečnostnej konferencii

Už vlaňajšia konferencia v televíznom formáte (pozri Mníchovská bezpečnostná konferencia v koronavírusovom režime, Slovo 27. februára 2021) znamenala ostrý obrat k atlantizmu. Zopakujeme, že zhruba dve tretiny vystúpení na nej sa venovali transatlantizmu a zvyšná časť globálnym problémom, aj keď témy sa v prejavoch prelínali. Iba jediný z jedenástich vystupujúcich (A. G. Tedros, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie), nepatril k osobám zo Západu. Nie je teda úplná pravda, že až tento rok sa prvýkrát od 90. rokov minulého storočia nezúčastnil na konferencii predstaviteľ Ruska. Bolo to už vlani, lebo jej „agenda“ zrejme nedovoľovala ani relatívne objektívnemu W. Ischingerovi zapojiť/pozvať do diskusie predstaviteľa RF.

Ako sme už uviedli, najaktívnejší boli účastníci z Nemecka, USA a EÚ, ktorí akoby hovorili spoločným jazykom. Na zamyslenie je, prečo sa predstavitelia EÚ stali tak lojálne proamerickými, akoby už únia nemala nejaké vlastné záujmy. Prekvapujúce je aj to, že červeno-zeleno-žltá nemecká vládna koalícia má zatiaľ príliš proamerickú líniu, inú, ako mala línia červeno-zelenej koalície kancelára G. Schrödera v rokoch 1998 – 2005.

Je preto pochopiteľné, že podľa názorov Ruska, ktoré tlmočila M. Zacharovová, riaditeľka odboru informácií a tlače Ministerstva zahraničných vecí RF a jeho oficiálna predstaviteľka – mimochodom po uznaní donbaských republík ju EÚ zaradila na sankčný zoznam ako osobu, ktorá „podrýva teritoriálnu celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny“, keď uviedla, že podujatie sa v posledných rokoch čoraz viac mení na „transatlantické fórum“, pričom stráca na inkluzívnosti a objektivite. Podľa názoru D. Peskova, tlačového tajomníka prezidenta RF, sa podujatie zmenilo na „klub jedného uhla pohľadu“.

Doplníme, že často sa spomína vystúpenie V. Putina na konferencii v roku 2007, ktoré je rusofóbom čoraz viac tŕňom v oku. Poukážeme len na rečnícku otázku, ktorú vtedy položil ruský prezident Západu: „Chápete, čo všetko ste porobili?“

Záverom – neschopnosť a neochota vzdať sa vízie sveta riadeného len a len Západom

Mníchovská bezpečnostná konferencia je špecifickým politicko-mediálnym priestorom na diskusie o bezpečnosti v súčasnom svete. Vystúpenia na nej nemajú oficiálny charakter a nevedú k žiadnym záväzným záverom, ako riešiť problémy súčasného sveta. Už viac rokov však na konferencii cítiť nepokoj až strach Západu z toho, ako sa svet vyvíja.

Základnú otázku v širších súvislostiach súčasnej situácie vo svete, keď sa rôzne a často skloňuje „návrat k studenej vojne“ tvorí, prečo „kolektívny Západ“ (akoby pritvrdzujúci svoju formálnu „jednotu“) ani na tomto fóre diskusného charakteru nechce pripustiť potrebu zmeny spôsobov riešenia jeho problémov. Podujatie je síce bombastické, zorganizované s nemeckou precíznosťou a dá sa o ňom po jeho uskutočnení dlho a všelijako uvažovať  i špekulovať. Hovorí sa o mnohých reálnych problémoch, ale obrazne vyjadrené, vyzerá to, akoby to bola zvláštna skúška u učiteľa na vysokej škole z predmetu „Západný pohľad na svet a riešenie jeho problémov“. Imaginárny učiteľ je síce benevolentný – zo skúšky nevyhadzuje, ale výborné hodnotenie dostane len ten, kto od slova do slova zopakuje to, čo je v jeho publikáciách, prípadne to, čo povedal na prednáškach. Fakt, že tieto „nabifľované“ poznatky v reálnej politike vedú k protirečivým, neraz škodlivým procesom, ho nezaujíma.

Je však už v tretie desaťročie 21. storočia a zažili sme už niekoľko krachov západného spôsobu riešenia problémov sveta. Naposledy to boli USA, ktoré utrpeli veľkú hanbu v Afganistane nielen preto, že odišli po takmer 20 ročnej neúspešnej vojne, ale najmä  kvôli spôsobu odchodu, ktorý pripomínal útek s prvkami dezorganizácie. Zanechané zbrane za mnoho miliónov dolárov získal bez námahy Tálibán. Po tom, čo odznelo na tohtoročnej konferencii, sa nám nástojčivo vnucuje otázka: Čo bude najbližším fiaskom Západu? Odpoveď je takmer naporúdzi, ale počkajme si ešte nejaký čas a uvidíme...

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.