Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Modra, hlavné mesto vína a vínnej turistiky

Dedičstvo našich predkov
Počet zobrazení: 1699

V slovenskom agrorezorte je vinohradnícka a vinárska výroba považovaná za najúspešnejšiu špeciálnu plodinu, ktorá dosahuje na svetových výstavách vín najvyššie ocenenia. I napriek skutočnosti, že Slovensko sa nachádza na okraji najsevernejších regiónov pestovania viniča, prírodné podmienky, najmä pôda, odrodová skladba, vytvárajú špecifické vlastnosti vína cenené vo svete. Jednoznačne za úspechmi stojí i niekdajšia vedecko-výskumná základňa, Výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo v Bratislave, ktorý v roku 2024 bude mať storočnicu od svojho vzniku. Ústav mal celorepublikovú pôsobnosť, mal viac ako štyristopäťdesiat pracovníkov na vysunutých pracoviskách ČSSR. Súčasné úspechy slovenských vinárov vychádzajú z práce výskumníkov, šľachtiteľov a práce viacerých generácii našich predkov. Významnú úlohu zohrali i nadšenci, ktorí bez podpory štátu začali po nežnej revolúcii budovať slovenské vínne cesty, organizovať súťaže vín, získavať skúsenosti zo zahraničia, ako úspešne podnikať vo vinárstve a vinnej turistike.

1.modra-hlavne_mesti_vina.jpg
Modru hlavné mesto vína ožiarila farebná dúha.

V príspevku chceme bilancovať zložité podmienky v malokarpatskom regióne, konkrétne v meste Modra, hlavnom meste vína, pri obnove niekdajšej slávy, spomenúť osobnosti, ktoré sa podieľali na dnešných úspechoch i prehrách.

 

Z histórie modranského vinohradníctva a vinárstva
 

Najstaršie písomné správy o existencii modranských vinohradov sú zo začiatku 14. storočia. Na základe porovnania vývinu vinohradníctva v susedných regiónoch predpokladáme aj v Modre rozvoj pestovania viniča už v 13. storočí. V roku 1326 Trnavčania žiadajú kráľa Karola Róberta, aby im znížil poplatky za vinohrady v Modre a Tŕní. Panovník ich žiadosti vyhovel a vydal listinu, v ktorej určuje výšku poplatkov v modranskom chotári. Táto písomnosť je považovaná za prvý písomný prameň, dokazujúci existenciu viníc v Modre.

V 14. storočí sa vďaka vinohradníctvu Modra dynamicky rozvíjala. Od roku 1345 bola kráľovniným mestom, v roku 1361 jej boli udelené privilégia poddanského mestečka patriaceho uhorskej kráľovnej. V 15. storočí mala Modra veľké spory s Trnavčanmi, ktorí vlastnili množstvo vinohradov v chotári Modry a ovládli obchod s vínom vo svoj prospech, čo poškodzovalo záujmy domácich vinohradníkov. Panovník sa staval prevažne na stranu Trnavčanov, zemepáni vlastniaci mestečko bránili Modranov.

V 16. a 17. storočí vrcholí rozkvet modranského vinohradníctva. Turecké vojská po roku 1526 postupne obsadili južné vinohradnícke oblasti Uhorska a odstránili tak konkurenciu pre malokarpatskú vinohradnícku oblasť. „Modranské“ sa stáva známym a vyhľadávaným obchodným artiklom nielen doma, ale aj za hranicami Uhorska, predávalo sa napr. do Sliezska, na Moravu a do nemeckých krajín. Rok 1607 je dátumom, kedy Modra bola povýšená na slobodné kráľovské mesto. Nespornú zásluhu malo na tom práve vinohradníctvo, vďaka ktorému mesto zbohatlo a získalo významné postavenie.

3._horna_brana.jpg
Horná brána, vstup do mesta Modra.

V 18. storočí začína obchod s vínom postupne stagnovať. Modranskému vínu konkurujú najmä vína z Dolného Rakúska. Tento pokles sa už hlbšie prejavuje v 19. storočí a vrcholí katastrofou v podobe napadnutia vinohradov fyloxérou. Prvé správy o jej výskyte v Modre sú z roku 1889 a postupne zničila väčšiu časť vinohradníckych plôch. Vinič sa musel často vysádzať nanovo a začal sa štepiť na americké podpníky. Po prekonaní pohromy z fyloxéry a peronospóry sa vinohradníctvu od 20. rokov 20. storočia začína opäť čiastočne dariť. V období hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia vzniklo Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré sa podieľalo na rozvoji vinohradníckej výroby na Slovensku. SVD vykupovalo od svojich členov hrozno, ktoré spracovalo a víno predávalo nielen na Slovensku, ale najmä do Čiech. Po predaji vína dostali vinohradníci peniaze za hrozno.

Rozvoj vinohradníckej výroby v Modre sa zaznamenal po vzniku Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva v Modre, najmä v rokoch 1960 – 1990, kedy sa vysadilo približne osemsto hektárov viniča na svahoch Malých Karpát, ale aj na rovine smerom na Šenkvice. Modranské družstvo hospodárilo i v susedných obciach – Dubovej, Častej a Doľanoch. Vo vinohradníckej výrobe našli obživu a prácu stovky obyvateľov mesta a okolia.

Žiaľ, po politických zmenách v deväťdesiatych rokoch sa vo výsadbe vinohradov nepokračovalo, vinohrady boli vrátene majiteľom pôdy, ktorí ich neobrábali a zarástli náletmi a burinou. Na zdevastovaných vinohradoch sa usadila divá zver, škorce, choroby viniča, ktoré v týchto lokalitách postupne likvidujú vinohradnícku výrobu. V najnovšom období po roku 2000 nastáva opäť renesancia rodinných vinohradníckych podnikov, ktorá nadväzuje na stáročné vinohradnícke tradície v meste. Sme svedkami výsadby nových vinohradov na svahoch Malých Karpát. Do mesta prichádzajú i zahraniční investori, ktorí budujú moderné vinice a vinársky závod na svetovej úrovni. Možno teda očakávať rozsiahlu obnovu vinohradníckej výroby v meste a pod Malými Karpatmi. Patrón vinohradníkov svätý Urban pomáhaj modranským vinohradníkom pri obnove tejto tradičnej plodiny v modranskom chotári.

Príkladom úspešnej agrárnej histórie koncom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo i vyspelé vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku, ktoré obhospodarovalo viac ako 33 tisíc hektárov vinohradov. Dnes obrábame na Slovensku menej ako deväťtisíc hektárov. Tieto zmeny sa prejavili i vo vinohradníctve a vinárstve pod Malými Karpatmi a v samotnom meste Modra. Vedenie mesta Modra sa v súčasnosti skladá prevažne z poslancov za združenie „Lepšia Modra“. Na prelome tohto tisícročia na návrh vinára a poslanca mestského zastupiteľstva Ing. Miroslava Dudu zaregistrovali ochrannú známku na označenie „Modra hlavné mesto vína“.

4._modranske_vinobranie.jpg
Alegorický sprievod na Modranskom vinobraní.

Pokúsime sa stručne zrekapitulovať niektoré fakty, ktoré zdôvodňujú návrh na zaregistrovanie ochrannej známky:
– od roku 1922 v Modre pôsobí vinohradnícka a ovocinárska škola, ktorá doteraz vychovala tisíce absolventov; školu založili v roku 1884 v Bratislave,
– Modra bola sídlom viacerých vedecko-výskumných pracovísk zameraných na vinohradníctvo, vinárstvo, šľachtenie viniča, výskum liečiv a biotechnológie,
– v meste pôsobili a doteraz pracujú niektoré významné osobnosti vinohradníctva, vinárstva a šľachtenia viniča,
– v Modre je najväčší vinohradnícky a vinársky podnik v strednej Európe Chateau Modra s výmerou osemsto hektárov viníc, ktorý v roku 2011 získal ocenenie VINÁRSTVO ROKA a v Národnom salóne vín mal najviac až 10 vzoriek,
– v meste je vybudovaný najmodernejší vinohradnícky a vinársky podnik na Slovensku ELESKO, a.s. s výmerou 110 hektárov najkrajších viníc na Slovensku s integrovanou ochranou,
– v Modre založili a sídli Združenie Malokarpatská vínna cesta, ktorá pomáha vinohradníkom a vinárom v regióne vzdelávať sa, propagovať a predávať svoje produkty priamo z dvora,
– v roku 1990 Modrančania založili európsku putovnú súťaž vín VINOFORUM a spolok Vincúr organizuje medzinárodnú výstavu VITIS EUREA v Modre a Mladí vinári v Modre organizujú podujatie Vinári v chotári.

Vymenovali sme len niektoré skutočnosti, ktoré sa viažu na nedávnu minulosť Modry. Treba ešte dodať, že v meste sídlilo viacero významných celoštátnych poľnohospodárskych inštitúcií, ako boli Výskumná stanica vinohradnícko-vinárska, ktorá sídlila pri vstupe do mesta oproti Hornej bráne. V meste bola aj Šľachtiteľská vinohradnícka stanica, ktorú preslávili nové šľachtence ako Devín, Dunaj, Nitra, Hron a ďalšie od pani Ing. Doroty Pospíšilovej, CSc. V Modre stále sídli Stredná odborná škola vinohradnícko-ovocinárska, ktorá má viac ako 135-ročnú históriu, vychovala tisíce vinohradníckych a ovocinárskych odborníkov. V súčasnosti vyučujú i študijný odbor podnikanie v agroturistike, o ktorý je záujem. Mesto Modra reprezentujú podniky ako Chateau Modra, a.s., Elesko Modra, a.s, vinárstvo Pereg, ktoré ponúka i obľúbené ovocné vína. Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo Modra úspešne prevádzkovalo známu vináreň „Zlaté hrozno“, spolu s Královou v sedemdesiatych rokoch mali približne 800 hektárov vinohradov. V meste stále pôsobí Biotechnologické centrum, pracovisko Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave. V Modre boli i Vinárske závody Pezinok, prevádzka Modra, Výskumné pracovisko Vinárskych závodov v Modre, stredisko Štátneho majetku Senec, Ústav vzdelávania v potravinárstve, celoštátny Výskumný ústav liečiv a ďalšie pracoviská. Na vzniku týchto inštitúcii v Modre mali hlavnú zásluhu doc. Ing. Ján Farkaš, CSc., doc. Ing. Karol Jelemenský, PhD., doc. Ing. Stanislav Šilhár, CSc. a ďalšie osobnosti. Tieto pracoviská zabezpečili prácu pre obyvateľov mesta a celého regiónu. Ľudia nemuseli cestovať za prácou do Bratislavy po preťažených prímestských komunikáciách, tak ako je to v súčasnosti.

V príspevku chceme spomenúť aj niektoré osobnosti v meste Modra, ktoré sa podieľali na rozvoji školstva a vedy v Modre a na Slovensku. Na Chemicko-technologickej fakulte STU v Bratislave pôsobí pedagóg, vedec, autor mnohých publikácií, zakladateľ európskej súťaže vín VINOFORUM prof. Ing. Fedor Malík, DrSc., na SOŠVO pracuje pedagóg Ing. Jozef Kováč, CSc., v meste boli činní: Ing. Dorota Pospišilová, CSc., šľachtiteľka nových odrôd viniča, odrodový pracovník Ing. Vladimír Sodoma, Mgr. Slavomír Zoch, pedagóg a riaditeľ SOŠVO v Modre, výskumník Ing. Vladimír Voda a iní. Modran doc. Ing. Karol Jelemenský, PhD., bol dlhoročným dekanom na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, pôsobil  na zahraničných univerzitách, a rakúsky prezident mu udelil vysoké štátne vyznamenanie Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie I. triedy.

7_sebo.jpg
Vinár Eduard Šebo so synom a vnukom z firmy Chateau Modra.

Vynikajúce úspechy na svetových výstavách vín dosahujú modranskí vinári, ako napríklad PhDr. Eduard Šebo a syn z Chateau Modra, a.s., ktorí získali v roku 2002 svetového šampióna za Rizling rýnsky v Ľubľani. Autorom svetového šampióna bol vinár, odborník Ing. Roman Janoušek. Vinárska rodina Šebovcov má viac ako tristoročnú tradíciu, čo dokumentuje i keramický rodokmeň vo vinárni U Šebov v centre mesta. Úspechy dosahujú aj moderný podnik Elesko Modra, a.s., vinári Igor a syn Marek Rariga, Ing. Miroslav Dudo a syn, prof. Fedor Malík a syn, Ing. Ľudovít Žofiak ml., Ing. Daniel Šimonovič, Peter Juran, Juraj Štiglic, Ing. Rastislav Čistý, Jozef Ružek a ďalší. Úspechy dosahovali i modranské vína z VaPD Modra, kde pracoval Ing. Milan Lančarič, vína sa v minulosti vozili do Prahy a celej ČSSR. V meste pôsobia v súčasnosti dva spolky vinohradníkov a vinárov a to spolok VINCÚR s predsedom Vincentom Jakubcom a VÍNO Z MODRY, mladí vinári združení okolo Michala Petríka. Spolok VINCÚR dostal v minulom  roku od vedenia ZMVC ocenenie za doterajšiu prácu.

Treba však spomenúť i nežijúce významné osobnosti vinohradníctva, vinárstva, poľnohospodárskej vedy a školstva, ako boli doc. Ing. Ján Farkaš, CSc., vedec a pedagóg, autor patentu na výrobu obľúbeného nápoja VINEA, výskumníci Ing. Richard Bríza, CSc., Ing. Karol Dobrovoda, CSc., pedagógovia Ing. Otakar Bláha, Ing. Stanislav Musil, Ing. Anton Gavorník, Ing. Rudolf Homola, Ing. František Piršel, Ing. Jozef Jekkel, CSc., vinári a vinohradníci Ing. Ľudovít Žofiak, Bohuslav Jermář, Ján Šimko, Gustáv Voda, Jaroslav Lajda, Ján Jelemenský, Pavel Orlický, Samuel Sodoma a ďalšie osobnosti, ktoré sa významne podieľali na rozvoji slovenského vinohradníctva, vinárstva v Modre.
 

Klimatické kúpele Harmónia a Piesky
 

Mesto Modra preslávili v minulosti prímestské klimatické kúpele Harmónia a Zochova chata, kam sa chodili obyvatelia Bratislavy i Viedne rekreovať. Za socializmu sa vybudovali v rekreačnej oblasti Harmónie desiatky podnikových rekreačných chát a detských pionierskych táborov, kde najmä v lete absolvovali Bratislavčania rekreačné pobyty. V samotnom meste Modra boli známe ubytovacie zariadenia, ako hotel Modra, vináreň Zlaté hrozno, družstevná viecha a ďalšie, ktoré v súčasnosti sú nefunkčné, zdevastované a spoločne s ubytovacími zariadeniami v Harmónii chátrajú. V Modre však vznikli nové ubytovacie zariadenia, ako hotel Zochova chata, hotel Pod lipou, Hotel Majolika, penzión Harmónia a ďalšie, ktoré poskytujú hotelové a gastronomické služby pre náročných turistov. Potešiteľná je obnova historických vinohradníckych domov na námestí Ľudovíta Štúra v Modre, kde je unikátna vinotéka a reštaurácia U richtára, vináreň Starý dom a U pradeda, hotel a reštaurácia Sebastian, reštaurácia U mlyna 117 a ďalšie zariadenia. Do Modry prichádzajú turisti i za chutnou zmrzlinou a cukrárskymi výrobkami s posedením pri káve na hlavnom námestí.

V Modre pôsobí Modranský turistický spolok (MTS), ktorý nadviazal na činnosť Modranského kasína z konca 19. Storočí. Ten propagoval pešiu turistiku v Malých Karpatoch, značkoval a udržiaval turistické chodníky, budoval prístrešky, čistil studničky a vykonával ďalšie aktivity. V súčasnosti má MTS viac ako sto členov, na prelome tretieho tisícročia vybudovali na Veľkej Homoli drevenú rozhľadňu, ktorú v roku 2018 nahradili novou modernou rozhľadňou Alexandra Filípka. O výstavbu a údržbu pôvodnej rozhľadne sa zaslúžili členovia MTS Milan Ružek, Anton Macháček a ďalší nadšenci. Rozhľadňa každoročne priláka do Malých Karpát tisíce turistov. V minulosti chodili turisti z Bratislavy a Viedne do Malých Karpát, stavali si v Harmónii a Pieskoch vily, časť leta trávili na vidieku, chodili k modranským vinohradníkom na víno. Takto sa možno začínali vínne cesty v minulosti.

6_pohlad_na_namestie_l._stura.jpg
Námestie Ľudovíta Štúra v Modre počas Modranského vinobrania.

V príspevku nebolo možné uviesť všetky súvislosti s nedávnou vinohradníckou a vinárskou tradíciou v meste Modra. Bude úlohou historikov posúdiť tieto premeny, ktoré priniesli najmä úspechy v kvalite vín na svetových výstavách. Neúspechom však sú neobrábané vinohrady, zdevastované Zlaté hrozno a ďalšie družstevné objekty živočíšnej výroby na hospodárskom dvore družstva. Bez živočíšnej výroby a maštaľného hnoja sa nedá vyrábať kvalitné hrozno. Cesty k úspechu vedú cez vytvorenie odbytového združenia podobne ako bolo Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré vybudovalo hotel Modra s  pivnicami a vyviedlo vinohradníctvo z krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Podobnú funkciu plnili i Vinárske závody Pezinok, ktoré vykupovali a spracovávali hrozno od malovýrobcov. Dnes vykupujú hrozno niektorí špekulanti vinári za nízke ceny, ktoré nepokryjú výrobné náklady na hrozno. Lacné mušty s dotáciou sa dovážajú nekontrolovane zo zahraničia. Slovenské vinohrady zostávajú takto opustené, zarastajú šípkami a náletmi.

Chcem popriať modranským vinohradníkom a vinárom veľa úspechov pri obnove vinohradov v modranskom chotári, aby spojili sily staršia skúsenejšia generácia s mladými ambicióznymi, nadšenými vinohradníkmi, vinármi a tak ochránili kultúrne dedičstvo našich predkov. V súčasnosti je dôležitá aj informovanosť verejnosti, lebo bez poznania minulosti nevieme stanoviť ciele do budúcnosti, čo platí po troch desaťročiach od nežnej revolúcie dvojnásobne v slovenskom agrorezorte. Slovenské poľnohospodárstvo, potravinárstvo, vrátane vinohradníctva prekonáva v súčasnosti podobnú krízu, ako bola „fyloxéra“ na prelome 19. a 20. storočia. Zabezpečenie výživy národa je strategická úloha spoločnosti, ktorú musí štát a trh riešiť na Slovensku prioritne.
 

Malokarpatská vínna cesta
 

Osobitnú pozornosť chcem venovať aktivitám v Modre po „nežnej revolúcii“, kedy sa hľadali alternatívy vinohradníckej veľkovýroby. Vznikala prvá slovenská – Malokarpatská vínna cesta, ktorá má za sebou dvadsaťštyri úspešných rokov. Je to príležitosť vrátiť sa k jej začiatkom a pripomenúť tých, ktorí stáli pri začiatkoch jej zrodu. Myšlienka vytvoriť Malokarpatskú vínnu cestu (MVC) vznikla v Modre. Niekoľko nadšencov, pozorujúcich vývoj vo svete, z literatúry a z návštevy rôznych miest v Rakúsku a vo Francúzsku realizovala myšlienku využiť podmienky vinohradníckeho regiónu pod Malými Karpatmi pre oživenie ekonomiky prostredníctvom „vínnej turistiky.“

5_plagat_mvc_c._2.jpg
Prvá mapka Malokarpatskej vínnej cesty.

V roku 1991 vznikol „Zväz podnikateľov agroturistiky Slovenska“ (ZPAS) so sídlom v Modre. Jeho prvými krokmi bolo získať slovenských poľnohospodárov pre nové myslenie pri využívaní daností slovenského vidieka. Na siedmich seminároch s medzinárodnou účasťou a mnohých ďalších po celom Slovensku získaval tím „propagátorov agroturistiky“ iniciatívnych poľnohospodárov pre myšlienku vzniku nových povolaní – podnikania vo vidieckej turistike a agroturistike. Spomenieme Ing. Zuzanu Dužekovú z Ministerstva hospodárstva SR, Ing. Michala Gergeľa z Ministerstva pôdohospodárstva SR, prof. Ing. arch. Michala Šarafina, CSc., zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prof. Ing. Petra Patúša, CSc., z UMB v Banskej Bystrici, Ing. Františka Macha a Dpt. Štefana Žáka z NO rozvoja vidieckej turistiky z Modry, ktorí získali pre agroturistiku stovky osobností na slovenskom vidieku svojimi prednáškami.

Rozsiahlu podporu nadšenci získali vo Vínnej akadémii v rakúskom Ruste, ktorej riaditeľ Dr. Jozef Schüller poskytol nielen množstvo študijných materiálov, ale aj vzoriek najkvalitnejších rakúskych vín pre Malokarpatský dom vína, ktorý zakladali nadšenci z Turisticko-informačnej kancelárie v Modre v starej vinárskej škole. V roku l992 nadšenci zorganizovali exkurziu  pedagógov Strednej vinárskej a ovocinárskej školy v Modre do mesta Rust v Burgenlande. Za prispenia ZPAS a Školského majetku SVOŠ Modra slávnostne otvorili Malokarpatský dom vína. Metodickú radu viedol doc. Ján Farkaš, CSc., pedagógovia zo SVOŠ a mnohí ďalší nadšenci. Vytvorilo sa malé školské vinohradnícke múzeum, ukážková pivnica s dubovými sudmi a reprezentačnou degustačnou miestnosťou, v ktorej pod vedením Ing. Pavla Matuškoviča a Ing. Miroslava Dudu degustovali naše vína turistické skupiny návštevníkov. Malokarpatskému domu vína venovali 58 vzoriek vín poľnohospodárske družstvá Bratislava Vinohrady, Vajnory, Svätý Jur, Limbach, Modra a ďalšie, ktoré spolu s rakúskymi vínami tvorili prvú vinotéku v regióne. Projekt podporili mnohé vinárske osobnosti – Ing. Ivan Jung, CSc. z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave, Ing. Ladislav Tajcnár, predseda PD v Bratislava-Vinohrady, Dr. Miroslav Gavalec, predseda PD Limbach, Ing. Justin Skaličan z OPS Bratislava, Mgr. Slavomír Zoch, riaditeľ SOŠVO v Modre, Ing. Jozef Kováč CSc., vinári Ing. Jozef Mikuš, Peter Gaži a ďalší.

9_predsedovia_zmvc.jpg
Doterajší predsedovia združenia Malokarpatská vínna cesta, sprava František Mach, Peter Fülöp a Milan Pavelka.

Ešte v roku 1991 sme nadviazali spoluprácu s Dolnorakúskou poľnohospodárskou komorou. Jej pracovník a náš dobrý priateľ Dipl. Ing. Villi Lilge nás zoznámil s prezidentom Vinohradníckeho zväzu Rakúska Jozefom Pleilom, ktorý spolu s ďalšími osobnosťami viackrát prišiel do Modry nielen prednášať, ale aj na naše oberačkové slávnosti Modranské vinobranie. Vzácna je spomienka na jeho návštevu v pivnici Samuela a Ing. Vladimíra Sodomu, kde ocenil ponúknutý Veltlín zelený ako charakteristickejší a výraznejší ako rakúske veltlíny a vyslovil obdiv a blahoželanie k jeho kvalite. Priatelia z Rakúska nám často pomáhali. Napríklad na prezentáciu rakúskych vín na Malokarpatskom vinobraní v Modre poskytli vzorky vybraných a ocenených druhov, ktoré v Hoteli Modra študenti SOŠVO v Modre prezentovali pod vedením Ing. Milana Pavelku, vtedy ešte agronóma pezinského PD. Bola to vydarená, jedna z prvých prezentácií rakúskych vín v malokarpatskom regióne.
 

Spolupráca s EUROGITES
 

Dôležitú úlohu pri zakladaní Malokarpatskej vínnej cesty zohrali aj zasadnutia Európskeho zväzu vidieckej turistiky EUROGITES v Štrasburgu, na ktorých sa zúčastňovali aj zástupcovia ZPAS. Z exkurzie po Alsaskej vínnej ceste, pripomínajúcej našu malokarpatskú oblasť, sme si priniesli vzor pre náš prvý plagát Malokarpatská vínna cesta, ktorý stvárnila výtvarníčka Mária Kadlečíková z Budmeríc. Tento pekný plagát prezentoval MVC prostredníctvom Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre (MATIK) na mnohých výstavách a podujatiach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Už v roku 1994, na I. ročníku, založil ZPAS spolu s MATIK tradíciu prezentácie MVC na výstavách SLOVAKIATOUR v Bratislave, v ktorej úspešne pokračuje Združenie MVC a Malokarpatské osvetové stredisko v Modre.

Zaujímavá je spomienka na spoločnú exkurziu do Francúzska na Alsaskú vínnu cestu spolu s Ing. Romanom Janouškom a Ivanom Zubajom, predsedom družstva v Dubovej. Exkurzia poskytla veľa inšpirácií a podnetov pri vzniku MVC a výrobe Rizlingu rýnskeho, ročník 2002, z Vinohradníckej spoločnosti Modra, ktorý bol slovenským šampiónom na výstave vín v Ľubľane. Uviedli sme do života aj tradíciu „Ochutnávka vína z Fontány sv. Floriána“ počas Modranských vinobraní, pri ktorej nám pomáhal spolok VINCÚR v Modre, ale aj Vinohradnícka spoločnosť Modra.

11_slov._grob.jpg
Zástupca EUROGITES Klaus Erhard navštívil Slovenský Grob a Modru.

V prvých rokoch sme publikovali mnohé odborné a populárne články o MVC v tlači, vysielali sme mnohé rozhlasové a televízne relácie o MVC, o zahraničných exkurziách v Rakúsku a v Maďarsku. Pôvodne sme uvažovali o názve Kráľovská vinná cesta, pre ktorý nás inšpiroval pás kráľovských miest Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Trnava. Napokon však uspel názov Malokarpatská vínna cesta, ktorý bližšie a lepšie prezentuje náš vinohradnícky región.

Pri vzniku MVC významne priložila ruku k dielu aj modranská SVOŠ, v ktorej sme organizovali viaceré odborné semináre. Významným počinom tejto školy bolo, že do učebného programu popri vinohradníctve zaradila aj agroturistiku. Absolventi získavajú vedomosti o podnikaní, pomáhajú v praxi rozvíjať vidiecku turistiku vo vinohradníckych regiónoch Slovenska. Štúdiom vinohradníctva, vinárstva, somelierstva, agroturistiky, gastronómie, marketingu škola prispela podstatnou mierou k zvýšeniu kultúry konzumu vín na Slovensku a k organizovaniu kvalitných celoslovenských, regionálnych a miestnych výstav vín.

Veľkú pozornosť sme venovali spracovaniu katalógov a vydávaniu celoslovenských metodických príručiek pre podnikanie v agroturistike a vidieckej turistike. V piatich metodikách sme využili skúsenosti zo Švajčiarska, Rakúska a Nemecka. Obsahom sú marketingové postupy, podnety k spolupráci podnikateľov v rámci profesionálnych združení, zameranie na účinnú propagáciu a najmä starostlivosť o rast kvality prác vo výrobe vín. Firma Eco plus z Dolného Rakúska usporiadala pre mesto Modra, SVOŠ a Vinohradnícku spoločnosť Modra odbornú exkurziu so zameraním na budovanie regionálnej vinotéky v Retz a Laa. O potrebe vzdelávania nás svojimi výsledkami presviedčali aj svetoví experti pri návštevách Modry. Navštívila nás prezidentka Zväzu vidieckej turistiky v Nemecku Mária Greshoffová i skupina španielskych expertov na čele s Dipl. Ing. Erikom Erhardom, prezidentom Španielskeho zväzu vidieckej turistiky, ktorí strávili na Slovensku desať dní ako poradcovia EUROGITES. V správe o výsledkoch pobytu venovali pozornosť aj práci našej MVC, keď tri dni pobytu strávili v Modre počas Malokarpatského vinobrania v roku 1994.

15_pereg.jpg
Vo firme PEREG v Modre ponúkajú vína v starých kostýmoch.

Slovensko sa dostalo do pozornosti európskej EUROGITES aj návštevou jej prezidenta Erika Jordana z Belgicka v Modre v januári 1996. V starej vinohradníckej škole zorganizoval MATIK besedu s hosťom za účasti starostov, podnikateľov vo vinohradníctve, v ubytovacích a stravovacích službách a so zástupcami 3. sektoru. Na tomto stretnutí bolo založené Združenie Malokarpatská vínna cesta (Z-MVC). Vo februári 1996 bolo Združenie MVC zaregistrované na MV SR. Prvým predsedom sa stal Ing. František Mach. Pri založení združenia spolupracovali Michal Haffner, Dpt. Štefan Žák, Ivan Zubaj, Ing. Vladimír Medlen, Jarka Dudová, PhDr. Anna Píchová, Vincent Jakubec, Ing. Oľga Bejdáková, Mária Strížová, Ing. Milan Pavelka a ďalší nadšenci z regiónu.

Začiatky činnosti MVC neboli ľahké. Chýbali skúsenosti aj priestory pre činnosť. V prvej etape upriamilo Združenie MVC pozornosť na propagáciu, organizovanie výstav a usporiadanie seminárov a exkurzií. V pamäti máme stretnutie Z-MVC so zástupcami miest a obcí v „degustačke“ PD Dubová u Ivana Zubaja, neskôr predsedu ZPAS. Prístup zástupcov samospráv bol opatrný. Primátor Pezinka sa priklonil k vzniku samostatnej pezinskej vínnej cesty a usiloval sa o dominanciu jeho mesta v MVC, čo sa napokon aj presadilo na valnom zhromaždení Z-MVC, ktoré schválilo preloženie združenia do okresného mesta, kde malo lepšie materiálne podmienky ako v Modre, ale s dohodou o rotácii funkcie predsedu medzi mestami a obcami okresu. Mesto Modra venovalo zo začiatku menšiu pozornosť podpore rozvoju vidieckej turistiky a mesto Pezinok ju naopak cieľavedome podporovalo. V súčasnosti sa sídlom Z-MVC stala opäť Modra a jej stará vinárska škola, kde sa vytvárali základy jej vzniku.

12_cena_v_sikula.jpg
Na Modranskom vinobraní odovzdávajú cenu Vincenta Šikulu vinárovi Miroslavovi Dudovi.

Dnes popri mnohých aktivitách Z-MVC hlavne v „Dňoch otvorených pivníc“ a ďalších úspešných podujatiach, ktoré sa stretli so značným ohlasom, si pri stručnom rekapitulovaní podmienok vzniku MVC uvedomujeme, že úspech našej vínnej cesty je výsledkom hľadania optimálneho variantu regionálnej spolupráce vinohradníkov pod Malými Karpatmi. Základom práce musí byť činnosť miestnych vinohradníckych spolkov, ktorá musí úzko nadväzovať na pôsobnosť a aktivity Z-MVC v celom regióne. V roku 2000 na základe rakúskych skúseností sme spracovali „Kritériá kvality zariadení vidieckej turistiky vo vinohradníckych regiónoch“, konkrétne na MVC, ktoré sú orientáciou pri vytváraní obecných a podnikateľských subjektov. Za obdobie štvrťstoročia realizovalo Združenie Malokarpatská vinná cesta celý rad úspešných projektov, ktoré významne pomohli k obnove vinohradníckej a vinárskej výroby v regióne. Spomenieme aspoň niektoré:

  • organizovanie Dní otvorených pivníc na MVC v máji a novembri, ktoré navštevuje nielen odborná verejnosť, ale tisíce degustátorov z Bratislavy a širokého okolia,
  • spolupráca s obecnými a mestskými spolkami vinohradníkov a vinárov pri organizovaní výstav vín a iných vzdelávacích podujatí,
  • účasť na celoslovenských a zahraničných výstavách cestovného ruchu, propagácia MVC,
  • organizovanie odborných exkurzií do zahraničia a iných spoločenských podujatí.

Na záver chcem zdôrazniť skutočnosť, že tradičná vinohradnícka výroba v regióne pod Malými Karpatmi je kultúrne dedičstvo ľudí, ktorí tu žijú a po stáročia obrábali pôdu, pestovali vinič. Svedectvom sú kamenice, kde vinohradníci pri regulovaní pôdy ukladali kameň na hromady. V lete pri intenzívnom slnečnom žiarení sa kamenice ohrievali, akumulovali teplo, ktoré v noci opäť vyžarovali do okolia, čo blahodarne pôsobilo na vývoj strapcov hrozna. Kultúrne dedičstvo národa je potrebné chrániť. Súčasní mladí vinohradníci pod Malými Karpatmi sa snažia vysádzať nové vinohrady osvedčenými tradičnými odrodami, ale neopomínajú ani slovenské novošlachtence. Cesta k obnove vinohradníckej výroby je náročná, žiada si nielen investičné prostriedky, ale najmä lásku k tejto práci, ktorá vyžaduje zapojenie celej rodiny vinohradníka do výrobného procesu. Dobrý vinohradník musí zvládnuť desiatky agronomických operách, kým narastie hrozno, v pivnici vedieť vyrobiť kvalitné víno a čo je najdôležitejšie – vedieť ho aj predať. Ako hovoria vinohradníci a vinári, najlepšie víno je predané. Pestovanie viniča je riziková plodina, číha naň veľa nástrah od mrazov, chorôb až po poľnú zver, škorce a podobne. Preto sa vinohradníci kapitál rozdeľovali na tri časti: úroda hrozna vo vinici, víno staré v pivnici a utŕžené peniaze za víno v banke. V prípade neúrody rodina vedela prežiť.

 Obdivujem vinohradníkov a vinárov v ich neľahkej práci, skladám poklonu a želám veľa úrodných rokov vinohradníkom pod Malými Karpatmi.

(Ing. František Mach z Neziskovej organizácie rozvoja vidieckej turistiky v Modre)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama