Mordovali ich za pekného dňa...

400 rokov od popravy vodcov českého stavovského povstania
Počet zobrazení: 2581

V Prahe si presne po 400 rokoch (v pondelok 21. 6. 2021) za veľkej účasti publika dôstojne pripomenuli popravu vodcov českého stavovského povstania v rokoch 1618 – 1620 organizátori – Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a. v., mestská časť Praha 1-Staré mesto a viaceré historické kluby. Súčasťou pietnej spomienky bola aj historická rekonštrukcia tohto tragického záveru neúspešného pokusu českých stavov uhájiť si náboženskú slobodu a aj stavovské práva, prednášky historikov, premietanie filmu o Jánovi Amosovi Komenskom a ekumenická bohoslužba v Chráme sv. Mikuláša na Staromestskom námestí. Na záver podujatia zaznela pieseň Ave Maria v podaní sólistky opery Národného divadla, ktorú organizátori uviedli ako akt zmierenia s katolíkmi. Zo Slovenska sa na tejto pietnej spomienke zúčastnili zástupcovia Nadácie Milana Rastislava Štefánika, ktorí na pamiatku popravených a osobitne na pamiatku Jána Jessenia položili na mieste popravy aj veniec. Spomienka na prehratú bielohorskú bitku, následné popravy na Staromestskom námestí a odkazy na husitských vojvodcov a víťazné bitky husitov tvorili významnú ideologickú výbavu československých légií počas prvej svetovej vojny.

veniec_j._jesseniovi1.jpg
Veniec pre Jána Jessenia.
 

Dejstvo prvé – Rudolfov majestát na náboženskú slobodu (9. 7. 1609)

Od husitských dôb bolo české kráľovstvo miestom, kde sa v čiastočnej slobode rozvíjali okrem katolíckej viery aj rôzne protestantské smery (utrakvizmus – kališníctvo, Jednota bratská a luteránstvo) spojené v tzv. Českej konfesii z roku 1575. Cisár a kráľ Maximilián II. ju povolil iba ústne. Neskôr stúpenci tohto protestantského zoskupenia využili spory cisára a kráľa Rudolfa II. s jeho bratom Matyášom a vymohli si tzv. Rudolfov majestát, listinu, potvrdzujúcu faktickú náboženskú slobodu aj pre protestantov. Zriaďoval sa ním úrad tzv. 30 defenzorov, univerzita a dolné konzistórium (hlavný správny orgán utrakvistov) boli odovzdané stavom. Katolícky najvyšší kancelár Zdeněk Popel z Lobkovíc, ktorý bol katolík, však majestát odmietol podpísať a namiesto neho tak urobil najvyšší purkrabí Adalm II. zo Šternberka, ktorý však na to nemal kompetencie. Majestát zrušil cisár Ferdinand II. po porážke českého stavovského povstania v bitke na Bielej hore. Predtým však došlo k tzv. defenestrácii, povstaniu českých stavov a jeho porážke. Majestát bol rozstrihnutý a Rudolfova pečať na ňom zničená.
 

Dejstvo druhé – Defenestrácia

Defenestrácia bol špecificky český prejav politickej nespokojnosti a došlo k nej už v roku 1419 za husitskej revolúcie a znovu v roku 1483 počas vzbury pražského obyvateľstva za vlády kráľa Vladislava Jagelovského. Katolícky smer v Českom kráľovstve postupne silnel, obsadzoval pozície v štátnej správe a začal protestantov obmedzovať. Poslednou kvapkou bolo zničenie protestantského kostola v Hroboch a uzavretie protestantského kostola v Broumově. Kráľ Ferdinand II. urobil ďalší protistavovský krok, keď zakázal konanie stavovských snemov. To viedlo k tretej pražskej defenestrácii 23. mája 1618, keď boli z okien miestodržiteľskej kancelárie vyhodení miestodržitelia Vilém Slavata z Chlumu, Jaroslav Bořita z Martinic a pisár Fabrícius. To súčasne znamenalo začiatok stavovského povstania v Českom kráľovstve. Kráľa Ferdinanda II. zosadili z českého trónu a za nového kráľa zvolili falckého kurfirsta Fridricha Falckého, zaťa anglického kráľa s nádejou na pomoc protestantského Anglicka.
 

Dejstvo tretie – Bitka na Bielej hore (8. 11. 1620)

Po niekoľkých vojenských výpravách so striedavými úspechmi došlo napokon k bitke na Bielej hore, kde sa stavovské vojsko stretlo s cisárskym vojskom a bolo porazené. Kráľ Fridrich Falcký ušiel z Prahy po krátkom panovaní (odtiaľ prezývka Zimný kráľ) a v Čechách nastali tvrdé represie povstalcov, ktoré vyvrcholili drastickými rozsudkami, popravami, zhabaním majetkov násilnou rekatolizáciou alebo vyhnanstvom. Exulantstvo nadobudlo ohromné rozmery, a medzi tými, ktorí navždy opustili svoj domov, bol aj vedec, spisovateľ a posledný biskup Jednoty bratskej Ján Amos Komenský.


z_rekonstrukcie_poprav1.jpg
Z rekonštrukcie popráv.

Dejstvo štvrté – Popravy na Staromestskom námestí (21. 6. 1621)

Po súdnom procese došlo k tragickému a krvavému divadlu na Staromestskom námestí, kde počas štyroch hodín pražský kat Jan Mydlář popravil 27 popredných účastníkov povstania. Dvadsiati štyria boli sťatí a traja obesení. Z kruto potrestaných boli traja páni, sedem rytierov a sedemnásť mešťanov. Medzi nimi zaraďuje viacero autorov aj Jána Jessenia, hoci on pochádzal pôvodne z uhorského zemianskeho rodu.

Hrozný pád království Českého. Ačkoliv čáka a naděje byla, že těm tak arestovaným a vězením ujištěným osobám milost učiněna bude a při hrdlích zůstaveni budou, ale nařízením Jeho Milosti císařské jsou k smrti odsouzeni a ortelováni a jedni po druhých z rathauzu Starého Města pražského na theatrum, v rynku hlavním téhož města k tomu připraveném a suknem černým obestřeném, vyvedeni a mečem stínáni osoby tyto.“ Takto popravu na Staromestskom námestí, inscenovanú ako veľkolepé divadlo, opísal kutnohorský mešťan a spisovateľ Mikuláš Dačický z Heslova (1555 – 1626) vo svojich Pamätiach.

Kat sa pri výkone exekúcie tak unavil, že si musel odpočinúť a jeho popravné nástroje sa tak otupili, že musel vystriedať až štyri meče. Najhoršie zrejme dopadol potomok slovenského zemianskeho rodu s koreňmi v Turci – lekár a rektor Pražskej univerzity Ján Jessenius, ktorému kat najprv zaživa vytrhol jazyk, ktorým svojho panovníka ustanoveného vraj z božej milosti „zrádzal“, potom nešťastného rektora sťal a napokon jeho telo rozštvrtil a rozvešal na rôzne miesta. Niektorí odsúdení mali byť štvrtení za živa, ale panovník im udelil „milosť“ a štvrtili ich až po zoťatí hlavy.

Je to ďalší dôkaz, že keď sa v českých dejinách dialo niečo dôležité, je tam vždy aj nejaká slovenská stopa.

Foto: Archív autora

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984