Reklama
Reklama

Múdrosť môžeme hľadať vo všetkom, ale len ak chceme

Počet zobrazení: 1124

Často si kladiem otázku, čím sa líši  vzdelanie od múdrosti. Túto tému som si vybral hlavne v tejto dobe, kde sa vzdelanie veľmi neuplatňuje, múdrosť je v nekonečne a rozumu nikde. Vzdelanie prináša poznatky, aj múdrosť, nie však automaticky, v konaní človeka. Pravá múdrosť sa formuje za spoluúčasti čistoty citu a svedomia. K vzdelaniu patrí nerozlučne etika. Vzdelaný človek s dobrým etickým základom sa pozerá na život inak – zvyčajne pozitívne, prajne. Takýto človek obvykle nepôjde niekomu škodiť, ubližovať. Naopak, rozvíja svoje danosti a dostáva sa na vyššiu úroveň.

Niekedy mám pocit, že múdrosť sa aktuálne priveľmi nenosí. Edukácia má v hodnotovom marazme doby veľký problém. Pilierom múdrosti by mala byť pokora a tvorivo-kritické myslenie. Podľa prodekanky Kataríny Valčovej sa kedysi  edukačný proces skutočne spájal so získavaním múdrosti, nielen vzdelania, ale vzdelávať sa nemohol každý. Samozrejme, je pozitívne, že vzdelávací proces sa týka dnes väčšieho počtu obyvateľstva. Prístup k vzdelaniu a vzdelávaniu je určite pozitívnym fenoménom. No niekde počas posledných desaťročí sa nám stratila múdrosť a zostalo len vzdelávanie – presnejšie stratila sa túžba po múdrosti a zostala len túžba po tituloch. Vzdelávanie totiž nabralo nové rozmery – dostupnosť informácií, nielen tých relevantných, ale všetkých sa s rozvojom technológií, najmä internetu, rozšírila bez obmedzení. Že sú mnohokrát plytké, nepravdivé, to síce vzdelaných, ale nie skutočne múdrych nezaujíma. Internet nám „vyrobil“ mnoho odborníkov na všetko a veľmi rýchlo. Skutočná múdrosť ustúpila rýchlo kvaseným a plytkým informáciám. Čo je najhoršie – informácií často sebeckých, vystatovačných, znehodnocujúcich druhého človeka odvádzajúcich pozornosť od merita veci, nehovoriac o slovných útokoch až osočovaní. Toto múdri ľudia jednoducho nerobia.

 Škola v minulosti nadväzovala na výchovu v rodine a už len rozvíjala schopnosti a zručnosti, s ktorými dieťa do školy išlo. Na čo teraz škola nadväzuje – nedá sa generalizovať, ale mnohokrát musí niečo nanovo vytvárať a tak potom často redukujeme múdrosť na vzdelanie a vedomosti. V tejto súvislosti ma zaujala myšlienka docenta ThDr. Jána Greša, slovenského  evanjelického teológa, na ktorého ma upozornila spomínaná pani prodekanka. Pán docent hovorieval: „Plný klas hlavu hlboko k zemi skláňa. Prázdny ju dvíha vysoko. Toto nosím v hlave, aj v srdci. Múdry človek je ako plný klas, nepotrebuje prázdnu seba prezentáciu za každú cenu.“ Zrejme potrebujeme prehodnotiť nielen spôsob, ale aj obsah vzdelávania. A položiť si otázku, čo skutočne vedie človeka k múdrosti? Čo robiť, aby vzdelávanie viedlo k múdrosti a nielen k titulom?

Záverom by som chcel dodať, že je veľmi potrebné investovať do múdrych ľudí, do myšlienok, do nápadov, do úsilia a entuziazmu tých, vďaka ktorým ešte naše školstvo vôbec funguje. Ale zároveň by sme mali nachádzať našu vnútornú motiváciu nesiahať iba po vysvedčeniach či tituloch, ale najmä po múdrosti, a to nielen obdivuhodných súčasníkov, ale najmä našich skúsených predkov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama