Na Slovensku je to, žiaľ, takto

Horšie ako zlý sen, asi tak by som hodnotil práve skončené voľby do NR SR. Možno si to dnes ešte ani neuvedomujeme, ale týmito voľbami sme vkročili asi na veľmi zlú cestu. Z politiky sa pomaly , ale iste, vytrácajú štandardné politické subjekty a nahradzujú ich tí, ktorí majú peniaze a extrémisti. Samozrejme, je to odraz vôle tých, ktorí prišli k volebným urnám. No keď sa nad tým trošku hlbšie zamyslíme, prakticky voliči zareagovali na správanie a konanie politikov z končiaceho sa volebného obdobia. Určite k výsledku volieb sa bude vyjadrovať ešte veľa politológov, žurnalistov aj politikov. Každý z nich bude mať svoju pravdu, no tým, ktorým naozaj leží budúcnosť Slovenska v srdiečku, sa zhodnú na jednom. Toto sme nechceli, toto nie je naša cesta.

Mne ako ľavicovému voličovi však leží okrem budúcnosti Slovenska na srdci aj budúcnosť slovenskej ľavice a tú momentálne nevidím dvakrát ružovo. Základná vec, ktorá by okrem iného mala možno trápiť Smer-SD i ľavicové osobnosti  Slovenska je: Prečo zostalo množstvo ľavicových voličov doma, resp. prečo už nevolili Smer-SD?  Tu asi existuje len jediná odpoveď. Ani Smer, ani nikto iný im neponúkol naozaj ľavicovú alternatívu. Toto je už v poradí tretie memento, ktoré vyslali Smeru ľavicoví voliči. Po Banskej Bystrici a prezidentských voľbách  sú to výsledky týchto volieb. Pevne však verím, že je tu ešte priestor osloviť v blízkej budúcnosti sklamaného ľavicového voliča. Tú šancu má dokonca aj samotný Smer-SD, ak urobí dôslednú sebareflexiu, ak urobí korekcie v marketingovom riadení strany, ak si dokáže urobiť poriadok v členskej základni, ak ... Samozrejme ,je tu aj možnosť vzniku novej ľavicovej strany, ale na to treba veľa, preveľa peňazí a tými ľavičiari nikdy nedisponovali. Príležitosť však naozaj je. Ľavičiarov vždy totiž prebúdzali a naštartovali neúspechy, či prehry. Aj keď sa o prehre Smeru hovoriť nedá, lebo voľby vyhral, aj keď oproti minulosti stratil najviac percent. Preto najhoršie, čo by sa mohlo pre ľavicového voliča sta,ť by bolo akési uspokojenie smerákov z dosiahnutého výsledku, resp. nechať si potvrdiť svoje funkcie na nejakom sneme. Ako som už povedal, je to tretie a zrejme posledné memento pre Smer napäť do svojho košiara vrátiť sklamaných ľavicových voličov. Možno pre samotný Smer a ľavicu by bolo najlepšie, keby vládol pravicový zlepenec a Smer by mal čas a priestor na hlbokú sebareflexiu a jeho predseda sa mohol intenzívnejšie venovať členskej základni a strane.

To sú však len úvahy. Viem, že každý ide na ihrisko, aby vyhral, každý ide do volieb z úmyslom presadiť svoj program, dať k dispozícii svojich ľudí pre spravovanie krajiny. Robertovi Ficovi úprimne prajem, aby sa mu podarilo zostaviť vládu, ktorá tu vydrží štyri roky. No rovnako si prajem aj to, aby sa ľavicový volič vrátil opäť k volebným urnám, aby slovo ľavica nebolo o pár rokov len spomienkou na minulé časy. Osobne verím, že tieto voľby otvorili mnohým ľuďom oči a v budúcnosti budú oveľa zodpovednejšie pristupovať k jednotlivým voľbám. No najskôr musia oveľa zodpovednejšie k spravovaniu krajiny pristúpiť samotní politici. To, čo sa odohrávalo na politickej scéne v tomto období , sa odzrkadlilo vo výsledku volieb. Aký to paradox. Politici sa radovali, popíjali, tancovali a národ poväčšine zostal smutný. Nemalo by to byť náhodou naopak?