Na oslobodenom území, so západnými hodnotami

Počet zobrazení: 4075

V éteri sa šíri hybridná vojna. V prvej fáze sa určili barikády: tu sme „naši“, tu sú „oni“. A ponad hlavy obyvateľstva, ktoré nie je ani „naši“, ani „oni“ sa strieľa. Zatiaľ slovami. Tie majú rozleptať štruktúru myslenia, získavať na stranu „našich“, alebo „ich“ - a potom zvíťaziť.

Uvidíme, ako to dopadne.

Ale stojí za to zájsť si do školy čerstvej histórie. A popremýšľať, kedy začali komunisti prehrávať. Kedy vznikla žírna pôda pre propagandistickú vojnu, v ktorej prehrali na hlavu. Spôsobila to Slobodná Európa, spôsobil to Hlas Ameriky?

Myslím si, že komunisti začali prehrávať vtedy, keď im ľudia prestali veriť, že sa budú mať lepšie.

Napriek tomu, že ovládali celý verejný priestor. Vznikla taká tichá dohoda – vy si rozprávajte a my si budeme myslieť aj tak svoje. Ľudia jednoducho vedeli, že televízie (a ostatné médiá a ich propagandisti) to je len virtuálny svet. Ten svoj naozajstný život žili. A bol iný, nie vymaľovaný.

Preto uverili v novembri 1989, že to bude inak – Západ im bol vzorom. Nemýľme sa, že išlo o slobodu. Tou sa opájali intelektuáli, ľudia videli plné výklady a pomaranče a banány.

Teraz sme už dvadsaťpäť rokov na Západe. No a virtuálny svet (všetky médiá) ľuďom tvrdia, že sa majú lepšie. Lenže oni stále žijú svoj naozajstný život. S hypotékami, bez práce, s neistou budúcnosťou. Sú oklamaní, okradnutí. Áno, zmenilo sa všetko, iba jedno nie: utekajú ešte na západnejší Západ – aby sa mali lepšie. Niekoľko percent z nich sa má naozaj ako tí pôvodní obyvatelia pôvodného Západu. Ostatní im posluhujú. Relatívne sa ešte aj tak majú lepšie ako my na oslobodenom území so západnými hodnotami.

dva_dni_jedna_noc.jpg

Na filmovej prehliadke frankofónnych filmov sa práve premieta film bratov Dardennovcov Dva dni, jedna noc. O obyčajnej žene v obyčajnom meste v obyčajnej miestnej solárnej elektrárni. Hlavná hrdinka Sandra sa zotavuje z depresií, ktoré boli dôvodom jej častej absencie v práci. Vedenie spoločnosti nemá záujem o takýchto zamestnancov, no nechce vystupovať v zlom svetle. Finálne rozhodnutie o Sandrinom osude tak necháva na jej kolegoch, ktorí majú určiť, či Sandra o prácu príde alebo nie. Ak áno, budú si môcť rozdeliť jej plat v podobe prémie vo výške 1 000 eur, a ak nie, tak o ne prídu. Rozhodne hlasovanie, vedenie závodu sa zachová podľa toho, ako rozhodne väčšina. Sandra chodí dva dni za svojimi rovnako chudobnými spolupracovníkmi – a vie: ak aj nájde väčšinu tých, čo sa vzdajú svojej prémie a ona bude mať prácu, ako bude ďalej žiť s tými ostatnými? Rovnako chudobnými ako ona, len zatiaľ ešte zamestnanými? Nebudú mať na energie, na školné, na prístavbu rodinného domu... Ten film je periskopom, ktorým na krátky okamih uvidíme život, akým žije väčšina ľudí. U nás, aj na tom najzápadnejšom Západe (o Východe vypovedá iný film – ruský Leviatan).

Umenie, akého sa nám tu doma nedostáva. Umenie, ktoré ukáže, v akých troskách je solidarita, ale aj kto je jej hrobárom. Kto spôsobuje, že chudobní nenávidia ešte chudobnejších. Denne čítame, aké „sympatie“ prechováva aj náš holubičí národ k „lenivým Grékom“. Ujedli nám z koláča, a ak ich necháme pri stole, budú ďalej žrať náš chlieb. Von s nimi! Ako tá Sandra zo solárnej elektrárne...

A do toho nám prichádza hybridná vojna. „Naši“ – osoby vojny, dokonca listom vyzvali západných politikov, aby vyzbrojovali Ukrajinu, lebo by nás mohli ohroziť „oni“. Osoby nevedia, že mier, postavený na zbraniach, znamená skôr či neskôr vojnu? Že vyzývať politikov k vyzbrojovaniu je priama výzva ku katastrofe? Konvenčná vojna je predsieň vojny jadrovej. V nenávistnom čase sa technológie môžu odtrhnúť z reťaze aj prostou ľudskou chybou. Ešte aj toto majú okúsiť chudobní?

Mier chcú všetci, ale mier treba tvoriť, nie boriť. Ľudia, vytlačení z verejného priestoru, to cítia. Zatiaľ ako ponorná rieka. Ale tá voda...

Môže s tým niečo urobiť zmena taktiky v propagande? Aká? Veď už teraz je celý verejný priestor jednostranne zaujatý. Zakážu všetky servery? Nezávislé blogy? Zavedú cenzúru a zavrú niekoľkých ľudí na výstrahu? Ale ľudia budú naďalej žiť svoj ozajstný život. Ani cenzúrou, ani zatváraním nepohodlných sa im nezlepší. Iba sa potlačí ich rebélia – aby jedného dňa prepukla ako choroba.

Toto je príčina iného pocitu, než aký je v televízii. Život, aký ľudia denne žijú.

Západ prehráva nie pre slabú propagandu, ale pre neriešenie príčiny zlého pocitu zo života. A príčina je, že sú bohatí nenažraní. A nechcú sa deliť. A dokážu rozoštvať tých dolu.

Foto: Z filmu Dva dni, jedna noc

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
23. marec 2015, 12:54

Pani Rothmayerová, Vaše články rád čítam, mávajú iskru a svoju pointu. Kam však zaradiť tento, prípadne ako ho ohodnotiť, jednoducho neviem. Asi som dobre nepochopil jeho pointu. Možno je to však aj tým, že ja som, ešte za komunistických časov, sa dostal na Západ, pobudol som tam pracovne a opakovane nejaký čas, tak že som si mohol aj urobiť určitý obraz o živote na tom Západe a tak sa stalo, že Západ sa nestal mojim vzorom. 

Na základe získaných skúseností som ale aj zhodnocoval život za komunistov aj u nás. Mal som dosť kritických výstupov, niektoré aj tak trocha problémové. Jednoznačne si však dovolím vysloviť názor, že možnosti čo sa týka sociálneho zabespečenia, dostupnosti tovarov aj možnosti cestovania, aj na Západ, sa pred rokom 1989 oproti nejakej desiatke rokov zpäť výrazne zlepšili. 

Čo sa týka propagandy, na základe vlastných poznatkov, tá komunistická bola pravdivejšia ako tá zo Západu. Tá komunistická však bola všeobecná, tak že bola braná ako že " no dobre, hovorte si ". Propaganda napríklad Slobodnej Európy bola ďaleho cielenejšia, zameraná na nejaký problém ktorý sme tu mali, prípadne aj konfrontovaná s ponukou  na Západe, potom mnohí uverili.

Ale mám pocit, že to čo som tu napísal nie je to o čom ste chcela povedať. Mám z Vašho článku pocit, že ste chcela vyjadriť v akom marazme tu žijeme a ako sa dostať z neho von. Ako keby sme boli v najkom trasovisku a čím viac sa namáhame z neho dostať tým hlbšie doň zapadáme.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
23. marec 2015, 13:49

Výborné, Gabika! Pripojím sa v tom citáte, že "Západ prehráva nie pre slabú propagandu, ale pre neriešenie príčiny zlého pocitu zo života". Lebo tu na Slovensku, dokonca vo väčšinovom ľavicovom spoločenskom prostredí, prehrávame my všetci, pretože skutočne neriešime ten zlý pocit zo života. Preto má Rostas plné sály a dobre predáva knihu Niečo sa musí stať, preto sú ľudia ochotní ísť na námestie manifestovať proti NATO. Ešte sa bojíme ísť do ulíc protestovať proti bohatým a proti tomu, že sa nechcú deliť. Ale to už len chvíľu...

Obrázok používateľa Palo
#3
Pavel Novota
23. marec 2015, 19:29

Na Facebooku som mi ponuklo zdielanie jedného známeho, ktoré ma zaujalo a vyvolalo to vo mne asociaciu k Vášmu článku : Toto je príčina iného pocitu, než aký je v televízii. Život, aký ľudia denne žijú.

Aj to vyjadrenie na Facebooku je o pocitoch, o tom ako autor vidí život aj v kontexte s dnešnou rusofóbiou a mediálnou propagandou. Naviac ma zaujalo, že na 170 ľudí odkliklo, že sa im to páči.

Text vkladám tak ako som ho našiel :

 

 
Sergej Chelemendik9 hod. ·  

Pavol Zicho

Poďakujem Ruskej resp. Sovietskej armáde hneď dvakrát. Prvýkrát za oslobodenie v r.1945 a druhýkrát za r. 1968...a kľudne ma ukameňujte. R. 1945 je jasný niet o čom... a r. 68 ? Zbytočná démonizácia tejto internacionálnej pomoci a prekrúcanie dejín ma naozaj irituje. Vďaka tejto pozitívnej intervencii, mohla moja generácia vyrastať v mieri , pokoji a kľude. Naši rodičia mali prácu, za prácu mzdu, po práci oddych. Nárok na bývanie, prácu, zdravotnú starostlivosť, školstvo boli garantované ústavou. Kriminalita takmer nulová.Odborárske dovolenky aj v zahraničí...kto chcel cestoval. Slová ako exekútor, bezdomovec, výpalník, úžerník, neplatič a kto vie čo ešte sme nepoznali. Možno sme nemali najnovšiu elektroniku alebo autá, no ruku na srdce...dnes je všetko, otázka znie kto na to má... Drvivá väčšina ľudí pracuje za otrockú mzdu a sú radi že prežívajú...Takže presne tieto hodnoty ochránila na ďalšie dve dekády interpomoc vojsk Varšavskej zmluvy. Nech mi nikto nehovorí že sa správali ako okupanti, je to lož. Mali svoje kasárne, svoje obchody, svoje vymedzené hranice ktoré len zriedka opúšťali. Popravde stretnúť "živého rusa" bola skôr rarita ako samozrejmosť. No už samotná prítomnosť nedávala šancu vojnovým štváčom, kadejakým tiež-dramatikom, kaviarenským povalačom a havloidným exotom rozvracať túto republiku. Takže aké hodnoty dnes budú chrániť základne NATO? Myslím že je to všetkým jasné.

Obrázok používateľa anton b.
#4
anton braxatoris
23. marec 2015, 20:44

Problem je ten nestastny konzumny materializmus, ktory nas nuti hodnotit veci podla principu, co je pre mna osobne lepsie, to je to spravnejsie. Kam to vedie, to ukazuje bezvychodiskovost zmienovaneho filmu. Akonahle nastava rozpad society ako doteraz tradicneho sprostredkovatela a nositela hodnot, ludske spolocenstvo sa atomizuje na jedincov a na ich egoisticke zaujmy, z ktorych hlavny je dostat sa k peniazom a "uzivat si to". Spolocnost atomizovanych jednotlivcov sa nechce s nikym delit, sleduje svoje vlastne zaujmy a ciele. Atomizovani jednotlivci su ovladatelni a predvidatelni - asi ako pokusne zvierata I.P.Pavlova napojene na elektrody - nekladu ziaden odpor sofistikovanemu vykoristovaniu. Je to nahoda, alebo ciel?

Teraz s odstupom rokov sa pekne ukazuje, ako sme boli v roku 1989 tragicky naivni. Mali sme lacne byvanie, kazdy mal pracu, mali sme mnozstvo volneho casu na svoje zaluby, pokial niekto nebral svoju pracu ako svoju zalubu. Zlate piesky boli nabite rekreantami od maja az do septembra. Co sme nemali, to boli napriklad farebne televizory, horko tazko zacala vyroba Color110 a potom neskor stereo s teletextom Color428. Mnohi to povazovali za dokaz zaostavania, za dokaz neschopnosti systemu ako celku. Bolo tomu naozaj tak?

V tom case sa setrili devizy, stranici nedovolovali nakupovanie potrebnych integrovanych obvodov, hovorili technikom - ten obvod si musite vyrobit. Takze vsetko sa muselo vyrabat, co sice zamestnavalo ludi, ale sposobovalo v niektorych oblastiach technicke zaostavanie. Bolo to nepochopenie doby a trendov. Dnes nie je problem sa dostat k akejkolvej technike, len to ma jednu chybu krasy - nie je tam ani jeden nas obvod, je tam prinajlepsom vlozena praca nasich nizkokvalifikovanych robotnikov niekde za pasom fabriky v zahranicnom vlastnictve. Co je alebo bolo lepsie?

V tom case malo cele Ceskoslovensko zahranicny dlh asi 5 miliard USD a pohladavky asi 12 miliard USD, cize bilancia bola plusova. Dnes len samotne Slovensko ma hruby zahranicny dlh 87 miliard USD, pricom si musime kazdy rok poziciavat, aby sme mohli splacat len samotne uroky, istina sa nemeni. Ak by nam tento dlh zacali odpocitavat z platov, rozhodujuca vacsina ludi by bola na tom ovela horsie ako pred rokom 1989. A to este neratam, ze vtedy sme boli bezpodielovymi vlastnikmi narodneho majetku v hodnote stoviek miliard, ktory bol zasantroceny v ramci privatizacnej rabovacky.

Obrázok používateľa anton b.
#5
anton braxatoris
23. marec 2015, 21:18

Otazka, ci to v roku 1968 bola kontra analogicky ako v roku 1989, alebo legitimny pokus refromovat socializmus, prisposobit ho potrebam novej doby. Asi jedno aj druhe, pricom kto by zvitazil, to ostava nevyriesenou zahadou.

V rokoch 1970-1989 ludia skor verili tomu, ze sa jednalo o legitimny pokus o reformy, co v znacnej miere sposobovalo negativne nalady voci normalizacnemu rezimu. Pod dojmom toho, co sa odohrava od roku 1989 su dnes ludia viac nachylni verit tomu, ze to bola kontra, ako pise Chelemendik - a nie je sam.

Obrázok používateľa anton b.
#6
anton braxatoris
23. marec 2015, 21:22

Oprava - podla kopirovaneho textu to pise Pavol Zicho, nie Chelemendik.

Obrázok používateľa Palo
#7
Pavel Novota
23. marec 2015, 22:41

Pani Gabika, naprosto súhlasím. Dokonca si myslím, že tá tragičnosť myšlienky socializmu doznela práve v roku 1989. I keď dalo by sa polemizovať, keď niektorí aktéri z 1989 otvorene priznali, že zámer o zmene režimu mali už v 1968 roku. Ale nemienim teraz o tom polemizovať. Mňa zaujalo ako môže situácia, prostredie formovať hodnotenie aj spätne, tak povediac k historickej minulosti. A tiež že sa pod to podpísalo toľko ľudí.

Počas "Pražskej jari" komunisti mali medzi ľudmi veľkú podporu, akú som už odvtedy nikdy nezažil. Do strany vtedy vstúpilo mnoho mladých ľudí. Na druhej strane však sa začali organizovať skupiny (KAN, K231...), ktoré akoby v rámci demokracie vystupovali požiadavkami na revidovanie zákonov, ktoré by v podstate viedli k zmene politického systému. Nechcem to tu naširoko rozoberať, len že významný počin k ďalším údalostiam dalo podnet "Dva tisíce slov". Jeho text, na prvý pohľad celkom neškodný s podporou demokratizačného procesu, bol vyhodnotený ako kontraverzný program k "Akčnému programu KSČ". Najhoršie bolo, že tým sa vniesla aj nejednotnosť do radov samotnej komunistickej strany, čo bolo Moskvou vyhodnotené k známemu postupu.

Jednoznačne však považujem vstup vojsk "Varšavskej zmluvy" na územie Československa ako politickú chybu, ktorá dlhodobo negatívne vplyvnila komunistické hnutie, hlavne v Európe, že jej pôsobenie cítime aj dnes.
 

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#8
Juraj Janošovský
24. marec 2015, 03:38

Nechcem zasa zabŕdnuť do stereotypu ideologizovaných debát a chcem sa držať základnej myšlienky G. Rothmayrovej a k nej sa prihlásiť. Humanizmus nie je o presadení vlastnej pravdy, ale o pochopení iných. Direktív čo by sme "mali urobiť" je dostatok, Svanarola - morálny diktát - zoči-voči dekadencii systémov je všadeprítomný. Solidarita, komunita, morálka však vstávajú z empatie , z vlastnej interpretácie Venuše vystupujúcej z vĺn donucovania jedinca.

Táto spoločnosť nie je zlá preto, že sú bohatí, je zlá preto, že bohatstvo sa rodí z utrpenia, poníženia a donútenia iných. Že bohatstvo jedného je zaplatené krvou tisícov, detí, nevzdelaných, odkázaných. Zverstvo doby je v prepočítavaní ľudských životov na eurá, doláre, zlaté tehličky.

Budem čaka ť(asi dlho, možno večne), kde sa film objaví.

P.S. Nedá mi neukázať na konzumnú hlúposť verejnosti. Keď som sa dozvedel, že Orange sponzure účasť celebrít na Plese v opere odišiel som z ich siete. Keby tak urobilo dostatok Slovákov nebol by ples v opere. Markízu ( a uvažujem o STV) som vyradil z 80 kanálovej ponuky u nás doma. Prežijem... Keby tak urobili všetci, čo bojujú v "hybridnej vojne" pozeral by ju len Kiska, Glvač a Lajčák.... 

Obrázok používateľa Dedo
#9
Ján Šteuček
05. apríl 2015, 21:43

"August 1968 bola tragédia, najväčšia práve pre myšlienku socializmu. Vystlala cestu dnešku." Apropo "Pražská jar" to bol "prieskum bojom" západu proti socializmu. Piata kolóna má vždy "výhodu", kritizovať a nezodpovedať.  Aj teraz sa to prejavuje:  25 rokov budovaná piata kolóna volá po krvavej vojne a my zatiaľ tichým hlasom voláme po mieri. Ekonomická nadvláda je na "pokojnú revolúciu" pripravená s heslom "rozdeľuj a panuj". Irák, Lýbia, Ukrajina... sú jasným príkladom. A zbrane sa predávajú...

 

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984