Reklama
Reklama

Na počiatku, pred trištvrtestoročím, bolo Nové slovo

SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA K 75. VÝROČIU NOVÉHO SLOVA
Počet zobrazení: 661

Ako sme už uviedli, 24. septembra 2019, v deň 75. výročia, sme si pripomenuli vznik Nového slova. Na podujatí sa zúčastnila väčšina žijúcich členov redakčného kolektívu; o ich pocitoch svedčí videozáznam zo Slávnostnej akadémie. Postupne v Slove uverejníme aj texty príspevkov, pretože väčšina vystupujúcich ich vzhľadom na čas uviedla v skrátenom znení.

Potešiteľné je, že spontánne bol prijatý návrh, aby sme spolu vytvorili publikáciu o dvojnásobnom šéfredaktorovi Nového slova, významnom novinárovi a publicistovi Leopoldovi Podstupkovi. Toto zároveň považujeme aj za výzvu našim priaznivcom a čitateľom, aby – ak majú záujem – prispeli k tvorbe publikácie svojimi spomienkami, informáciami či radami.

(Redakcia)


SÚVISIACE:
Jozef Lysý:
Naša podlžnosť
Slovo, Bol taký muž
Slávnostná akadémia k 75. výročiu Nového slova


Na počiatku, pred trištvrtestoročím, bolo Nové slovo
 

MARTIN KRNO

To, že Slovenské národné povstanie patrilo medzi najväčšie protifašistické vystúpenia na územiach okupovaných počas druhej svetovej vojny nemeckými nacistami alebo ovládanými kolaborantskými režimami, je všeobecne známe. Menej známa je určitá rarita.

m._krno_akademia-orez.jpgNa Slovensku sa nezvádzali iba tuhé boje, ale dva mesiace tu existoval štát v štáte. A nielenže existoval, no v aktuálnych podmienkach aj pomerne dobre fungoval. Až na zdiskreditovaných činiteľov HSĽS a Hlinkovej gardy totiž štátni zamestnanci i pracovníci z ostatných sektorov prešli spontánne na stranu Povstania.

Vďaka opatreniam dohodnutým v ilegálnej Slovenskej národnej rade sa s prispením Imricha Karvaša, Petra Zaťka, Dalibora Miloša Krnu (riaditeľ Obilnej spoločnosti pre Slovensko) a ďalších protifašisticky zmýšľajúcich vlastencov do srdca SNP distribuovala nemalá finančná hotovosť, základné životné potreby, ako obilie, potraviny, pohonné hmoty (až na spojencami zbombardovanú rafinériu v Dubovej), zdravotnícky materiál a produkty nevyhnutné pre armádu.

Foto: Peter Juza

 

V SNP vychádzalo viac denníkov ako dnes
 

Ľudia dostávali dôchodky, sociálne dávky, vojaci žold, zásobovanie obchodov bolo bez väčších problémov, alkoholu bolo v skladoch na celú nasledujúcu zimu...

Toto platilo aj pre kultúrnu nadstavbu. V zoštátnených kinách sa premietali najnovšie sovietske filmy, vysielal Slovenský slobodný vysielač, domáce i zahraničné správy chrlila Spravodajská agentúra Slovenska. Počas SNP vychádzalo 24 nových tlačových orgánov – 12 denníkov, 4 týždenníky a 8 nepravidelných periodík a to na ústrednej i regionálnej úrovni.

Keď sa čitatelia domáhali nielen informácií, ale aj fundovaných úvah, takpovediac komentatívno-analyzujúci politický časopis vychádzal však iba jeden: Nové slovo.

Pred 75 rokmi – v nedeľu 24. septembra 1944 – vyšlo jeho prvé číslo. Týždenník bol výrazne ľavicový, no nešlo o oficiálny tlačový orgán KSS. Jeho majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom bola súkromná osoba – JUDr. Gustáv Husák.

ns_1944_orez1.jpg

Počas SNP plnil kopu štátnických, straníckych i vojensko-strategických úloh, no popritom sa mu podarilo vytvoriť redakčný kruh, ktorý sa pravidelne stretával uňho v byte na Kuzmányho ulici č. 4 v Banskej Bystrici. Bolo to krátko po zlúčení komunistickej a sociálnodemokratickej strany (17. 9.) a tak k nemu chodili osobnosti z oboch týchto skupín, aj nestraníci, novinári, umelci, ekonómovia či vojaci.
 

Gustáv Husák otcom, Dalibor M. Krno kmotrom
 

Jeden z nich – maliar Štefan Bednár, ktorý mal spolu s Viliamom Chmelom na starosti výtvarnú stránku týždenníka, po roku v obnovenom Novom slove v krátkosti glosuje tento počin: za otca časopisu považovali Gustáva Husáka, za jeho kmotra Dalibora M. Krnu. Výkonným redaktorom bol Lubomír Linhart, český publicista, niekdajší spolupracovník Júliusa Fučíka (na jeho a Šaldovu Tvorbu a na DAV sa „novoslováci“ odvolávali). Do týždenníka prispieval článkami o česko-slovenských vzťahoch pod pseudonymom Michal Blodek.

Bednár si zaspomínal, ako sa u Husáka stretávali osobnosti zvučných mien: Jan Šverma, Laco Novomeský, Alexander Matuška, Anton Rašla, Michal Chorváth, Ján Púll, Michal Falťan, Felix Vašečka, Ondrej Pavlík, Július Horváth, Andrej Bagar, Ernest Sýkora, Jozef Šoltész, Ľudovít Kováčik a ďalší.

Všetci cez deň naplno pracovali pre Povstanie na rozličných postoch, a preto na týchto seansách „odzneli mnohé plodné kritiky a popudy“, ktoré sa netýkali len Nového slova, no stali sa podnetom pre zlepšenie práce na rozličných povereníctvach, sekretariátoch i na vojnových frontoch.

Prvé číslo s podtitulom Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo vyšlo ešte v martinskej Neografii, preto neboli problémy s publikovaním kresieb, ako po páde Turca, keď sa Nové slovo rodilo v malej kníhtlačiarni Bystrá v Banskej Bystrici. Programový úvodník s titulom Nové slovo napísal Husák. Potom z jeho pera vyšli ešte dva týkajúce sa najmä vnútornej politiky a budúcnosti Slovenska.

Takmer v každom čísle mal po dva texty Krno, preto ten druhý podpisoval ako D. Miloševič. Týkali sa najmä obranných bojov SNP a zahraničnej politiky. Okrem spomínaných účastníkov večerných debát tam nájdeme aj komentáre odbojových evanjelických kňazov Ľudovíta Bortela a Pavla Styka, príspevky ruského spisovateľa Iľju Erenburga, českých sociálnych demokratov Bohumila Laušmana a Zdeňka Fierlingera, ich komunistického kolegu z predvojnového čs. parlamentu Marka Čulena, katolíckeho farára, podpredsedu exilovej Štátnej rady Františka Hálu, viacerých vojenských a partizánskych veliteľov. Zaujímavosťou bolo aj publikovanie neznámych listov Ľudovíta Štúra adresované po roku 1848 ruským slavianofilom.

Posledné, piate číslo týždenníka uzrelo svetlo sveta 22. októbra 1944. Už bolo pripravené pre tlač aj šieste s dátumom 29. október, ale dva dni predtým nemecké jednotky bojovej skupiny SS Schill obsadili Banskú Bystricu.

Povstalecké Nové slovo začínalo vychádzať s nákladom 4 000 exemplárov, no paradoxne s územnými stratami sa toto číslo zvyšovalo – až na 5 000. Expedovalo sa totiž aj na okupované časti Slovenska. Pretože každé číslo malo 16 strán, dokopy ich vyšlo 80, na počet skromných, ale obsahovo hutných.
 

Z Banskej Bystrice do Bratislavy
 

Sotva sa prehnala Európou vojnová smršť, Nové slovo bolo obnovené v Bratislave – 1. júna 1945. Opäť to inicioval Husák, ktorý bol naďalej jeho majiteľom a zodpovedným redaktorom, až kým nový tlačový zákon neustanovil, že súkromné osoby nemôžu vlastniť periodikum. Potom sa týždenník stal orgánom ľavicovo orientovaného Bloku slovenskej inteligencie. Naďalej 16-stranové číslo sa tlačilo v náklade 10-tisíc kusov v bratislavskom závode Pravdy.

Redakcia postupne sídlila na Rybnom námestí č. 9, v Ružovej doline 12 a na Jesenského ulici 7. Najprv sa predával týždenník ako za SNP za dve koruny, ale keď sa jeho grafika spestrila popri kresbách aj o fotografie, cenu zdvojnásobili.

V druhom ročníku väčšinu politických úvodníkov napísal Husák. Prvý nazval Z Bystrice do Bratislavy. Dvojčíslo 12 –13 s kresbou Jozefa Kostku na titulnej strane sa venuje nadchádzajúcemu prvému výročiu SNP. Nasledujúce dvojčíslo 14 – 15 podrobne zaznamenáva oslavy v Banskej Bystrici a prvý raz je na celej titulnej strane fotografia – záber na ich priebeh v centre mesta pod Urpínom.

Pokiaľ ide o autorov, stretávame sa s našimi „starými známymi“ z Povstania, pribúdajú však ďalší, ktorí v Bystrici na jeseň 1944 neboli, viacerí sa až teraz vrátili z emigrácie či z koncentračných táborov. Je medzi nimi napríklad Ladislav Szántó, Vladimír Clementis, Ivan Horváth, Edo Friš, Peter Karvaš, Štefan Reisel, Karol Stráňai, Vlado Houdek, Štefan Bašťovanský, Miloš Ruppeldt, Dobroslav Chrobák, Mikuláš Bakoš, Ivan Roháľ-Iľkiv st., Ján Gonda, Julo Viktory, Magda Lokvencová-Husáková, Daniel Okáli, Ladislav Saučin, Ján Boor, Miloš Marko, Rudolf Fábry, Ctibor Štítnický, Branislav Choma, Mieroslav Hysko a mnohí ďalší.

Po Gustávovi Husákovi sa stal zodpovedným redaktorom Dalibor Hanes, ktorého neskôr vystriedal budúci ekonomický redaktor Pravdy Štefan Janči. Ten ešte nedávno chodieval na podujatia KNS, v Novom slove v roku 1945 debutoval prekvapivo básňou – Revolučná.
 

Ideály Povstania vystriedala tvrdá realita
 

Autori sa často odvolávali na odkaz SNP. Išlo im o to, aby sa jeho hlavné myšlienky realizovali a naďalej posúvali dopredu, najmä pokiaľ išlo o rovnoprávne postavenie Slovenska v obnovenej ČSR. K Demokratickej strane a jej politikom sa stavali zhovievavo, skôr hľadali to, čo ich s povstaleckým občianskym blokom v nových podmienkach spája, a nie to, čo rozdeľuje.

Na jar 1946 však v predvolebnom období, najmä po odhalení aprílovej dohody demokratov s katolíckym klérom a umiernenými ľudákmi, tieto vzťahy ochladli, čo sa stupňovalo až do politickej krízy na Slovensku v jeseni 1947 a koncom februára nasledujúceho roka.

Ako to už býva, každá revolúcia, hoci sa časom premenuje na prevrat, požiera svoje deti. Onedlho po Víťaznom februári sa začal pohon na tzv. buržoáznych nacionalistov. Tí boli v podstate takmer všetci v autorskom kolektíve Nového slova. To sa roku 1950 stalo tlačovým orgánom KSS.

Na svojich stránkach týždenník začal prinášať nudné prejavy funkcionárov a uznesenia strany. Vtedy sa vo vedení redakcie rýchlo vystriedali Mieroslav Hysko, Pavol Turčan a Mikuláš Šurina. Zo stránok sa vytrácali autori povstaleckej generácie. Žiaľ, objavili sa aj články ostro odsudzujúce obete politicko-súdnej mašinérie. Dokonca od tých, čo s nimi dovtedy úzko spolupracovali.

Za najväčšieho zradcu označovali Clementisa. Ešte v 31. čísle roku 1951 týždenník poslal „vrelé pozdravy“ generálnemu tajomníkovi KSČ Rudolfovi Slánskemu k jeho 50. narodeninám, ktorého však vzápätí nový režim nechal zatknúť a spolu s Clementisom popraviť.

Nové slovo bolo bytostne späté s menom Gustáva Husáka, preto nebolo žiaduce, aby naďalej existovalo. Na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSS o reorganizácii straníckej tlače z konca apríla 1952 jeho vydávanie zastavili. Od 1. mája začal vychádzať politický dvojtýždenník s príznačným názvom Pod zástavou socializmu.
 

Časopis obnovený po tretí raz
 

Desiaty ročník Nového slova vyšiel až 23. mája 1968. Jeho obnovu inicioval zase Husák, ktorý napísal úvodník s titulom Po tretí raz. Pri znovuzrodení „týždenníka pre politiku, kultúru a hospodárstvo“ stáli niekdajší davisti – Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, ako aj Vladimír Mináč, Miroslav Válek a Vojtech Mihálik, ktorí sa nezmierili s vtedajšou líniou redakcie Kultúrny život.

nove_slovo_po_treti_raz-detail.jpg

Nové slovo spočiatku vychádzalo na 16 stranách v náklade 50-tisíc exemplárov. Redakcia bola na Šmeralovej (dnes Kozej) ulici č. 10. Šéfredaktorom sa stal Leopold Podstupka. Týždenník propagoval pojanuárový obrodný proces, nepodporil však radikalizujúce programové vyhlásenie 2 000 slov.

Zvýšenú pozornosť venoval presadzovaniu česko-slovenskej federácie. Na jeho stránkach sa najčastejšie objavujú články Mieroslava Hysku, Antona Rašlu, Jána Čierneho, Vladimíra Ferka, Viktora Pavlendu, Michala Kováča, Milana Čiča, Karola Vaculíka, Ladislava Ťažkého, Ladislava Zajaca či Miroslava Kusého, ktorý v ňom mal až do jari 1970 vlastnú ideologickú rubriku.

S tým, ako sa zvrtla politika KSČ na čele s jej prvým tajomníkom Gustávom Husákom, menil sa aj charakter Nového slova. Znovu mnohí autori z jeho stránok „záhadne“ zmizli. Podstupku nahradil vo funkcii šéfredaktora nakrátko Ernest Štric a po ňom Anton Štulajter. Predsedu redakčnej rady Siráckeho neskôr vystriedal Viliam Plevza.
 

Znovu nastal politický odmäk. Posledný
 

Po čase prišlo k určitému politickému uvoľneniu. V roku 1976 sa do vedenia redakcie vracia Leopold Podstupka. Vo funkcii zástupcu šéfredaktora postupne pôsobili Monika Dohnányová, Nina Hradiská a Vladimír Jancura. V roku 1984 bol poverený a od 1. februára 1985 sa stal šéfredaktorom Emil Polák. Po odchode V. Jancuru za spravodajcu do Moskvy sa stal zástupcom šéfredaktora Marián Leško (1987).

V roku 1978 vznikla mesačná príloha začínajúcich literárnych autorov Nové slovo mladých, ktorú viedol Vojtech Mihálik a po ňom Vojtech Kondrót. Mnohí z mladých básnikov neskôr zožali tvorivé úspechy, hoci sa teraz k Novému slovu veľmi nehlásia. Neskôr bola príloha rozšírená aj o prózu, ktorú mala pod palcom Oľga Feldeková.

V roku 1982 začala vychádzať v spolupráci so Zväzom slovenských spisovateľov v týždennej periodicite kultúrno-politická príloha Nedeľa. Jej vedúcim redaktorom bol Drahoslav Machala, po ňom Jozef Puškáš.

Monotematické prílohy na pomoc straníckemu vzdelávaniu sa chápali ako povinná jazda požadovaná oficiálnym vydavateľom – Ústredným výborom KSS.

Keď si zvedavý človek prelistuje viaceré médiá, ktoré na Slovensku vychádzali v 80. rokoch minulého storočia, objektívne musí uznať, že najlepšia publicistika sa robila práve v Novom slove. Aj pokiaľ ide o kritiku neduhov vtedajšej spoločnosti, čo sa vystupňovalo po naštartovaní Gorbačovovej perestrojky a glasnosti v Sovietskom zväzu. Do nich sa však politickému vedeniu ČSSR vôbec nechcelo ísť.

Redakcia sa postupne premiestňovala zo Šmeralovej ulice na Leškovu č. 5, Štúrovu 3 až do Presscentra na Martanovičovej ulici 25, dnes Tower 115 na Pribinovej.

Redakcia v roku 1989 pripravovala výraznejšie obsahové i grafické zmeny, no prelomové udalosti pred 30 rokmi zasiahli do osudu tohto týždenníka inak, asi predstavovali jeho redaktori.
 

Týždenník v nových spoločenských podmienkach
 

Spolu s denníkom Pravda sa Nové slovo stalo nezávislým od KSS. Hľadalo si síce novú, no stále zásadne ľavicovú orientáciu. Začiatkom 90. rokoch zohralo významnú úlohu pri prerode bývalej vládnucej KSS na SDĽ, ktorá sa chcela zmeniť na ľavicovú stranu európskeho typu, blízku sociálnej demokracii.

V roku 1990 založili redaktori a priaznivci časopisu občianske združenie Klub Nového slova, ktoré organizovalo pravidelné diskusné popoludnia s predstaviteľmi slovenskej i českej politickej scény, s ekonómami, umelcami, vedcami. Založilo tiež tradíciu prestížnych plesov počas fašiangov, či stretnutia autorov teraz už Dielne mladých v rámci turistického pochodu Clementisovou cestou v Tisovci.

Po strate množstva predplatiteľov, ako aj nútenom vzdaní sa podstatnej časti vtedy nedostatkového novinového papieru v prospech nových periodík sa výrazne znížil náklad týždenníka. Dve tretiny redaktorov sa od Slova odpútali, niektorí išli do dôchodku, ostatní do iných pôsobísk. Od roku 1991 Nové slovo a Pravdu vydávala akciová spoločnosť Perex, založená redaktormi z oboch redakcií. Tá neskôr (1995) prešla do rúk veľkopodnikateľa Juraja Širokého.

O tri roky (1993) došlo k určitým obsahovým a grafickým zmenám, zmenšila sa formát. Nový titul časopisu znel – Nové slovo bez rešpektu, nie však voči svojim čitateľom, ale voči vládnej moci, po dvoch rokoch sa však opäť vrátil k názvu Nové slovo. V roku 1995 bol poverený vedením redakcie Jaroslav Lajda. V auguste 1997 sa stal na päť mesiacov šéfredaktorom Ľuboš Jurík. Týždenník dostal farebnú obálku na kriedovom papieri, vychádzal až na 52 stranách. To však zložitú finančnú situáciu ešte viac prehĺbilo.
 

Osmičkový rok rozhodol o ďalšom osude
 

Od januára 1998 redakciu opäť viedol Jaroslav Lajda. Napriek prijatým úsporným opatreniam vedenie Perexu rozhodlo o „pozastavení“ týždenníka. Posledná kvapka trpezlivosti pretiekla, keď bol uverejnený článok kritizujúci kandidatúru Rudolfa Schustera na prezidenta, ktorého, naopak, denník Pravda a majiteľ Široký podporovali.

Osudné – 33. číslo vyšlo priam symbolicky 21. augusta 1998. Medzi poslednými mohykánmi v redakčnom kolektíve okrem Lajdu zostali Nina Hradiská, Anna Lenická, Marián Babic, Juraj Ďurina a Viola Ivašková.

Na tradície Nového slova už o pol roka nadviazal nový spoločensko-politický týždenník Slovo, ktoré až do augusta 2010 vydávala v papierovej forme akciová spoločnosť Nové slovo (licenciu na titul časopisu Nové slovo odmietol Perex za primeranú sumu predať). Jeho redakčný kolektív už tvorila celkom iná, mladá generácia novinárov, ale viacerí externí autori a podporovatelia mu zostali verní.

Od septembra 2010 si čitatelia môžu Slovo prečítať na webovej stránke www.noveslovo.sk. Takmer denne vychádza niekoľko veľmi zaujímavých a kritických textov – vďaka osobnému zanieteniu skúseného novinára Emila Poláka. Takže sa vlastne z pôvodného týždenníka stal moderný virtuálny denník.

Slovo na Facebooku.
nove_slovo.jpg

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama