Reklama
Reklama

Na pokraji jadrovej vojny 1

Karibská kríza na jeseň 1962 doviedla svet až k priepasti, akou bola možná jadrová vojna, a podľa novších teórií aj jadrová zima.
Počet zobrazení: 7728
1. Kubkrise1962.jpg

Postupné zverejňovanie nových dokumentov a poznatkov vedie k preklasifikácii Karibskej krízy, ktorej päťdesiate výročie sme si pripomenuli na jeseń, na najhoršiu, najhroznejšiu krízu v ľudských dejinách. Karibská kríza na jeseň 1962 doviedla svet až k priepasti, akou bola možná jadrová vojna, a podľa novších teórií aj jadrová zima, ktorá by vo svojom dôsledku spôsobila nenávratné zdecimovanie ľudskej civilizácie a ľudského rodu.

Pomer síl v strategických a ostatných jadrových zbraniach medzi USA – ZSSR v roku 1961:

  • USA mali 170 balistických medzikontinentálnych striel s jadrovými hlavicami s doletom z USA na územie ZSSR;
  • ZSSR ich mal 4 (v októbri 1962 asi 20, navyše málo presné);
  • USA od roku 1960 prešli na atómové ponorky, každá mala16 rakiet stredného doletu Polaris  s JZ; v čase krízy ich mali 8;
  • ZSSR mal vo vývine atómových jadrových ponoriek niekoľkoročný „sklz“ za USA, avšak na niektoré diesel-elektrické ponorky nasadil torpéda s jadrovou hlavicou;
  • USA mali 27 000 jadrových hlavíc;
  • ZSSR ich mal 3 600;
  • v rokoch 1958 až 1962 USA rozmiestnili v Európe svoje rakety stredného doletu Jupiter,[1] v Taliansku 2 eskadry a v Turecku 1 eskadru s doletom až na Moskvu;
  • ZSSR mal niekoľko stoviek rakiet stredného doletu, ktoré však nemali dolet zo ZSSR až  na územie USA (resp. len na Aljašku);
  • Celkový pomer v týchto najničivejších prostriedkoch sa vyjadroval číselne ako 1 : 8 v prospech USA.

2 Guevera_Castro.JPGUSA:  Plán Mongoose

Fidel Castro a Ernesto Che Guevara v apríli 1961.

V marci 1960 prezident D. Eisenhower schválil plán CIA na zvrhnutie F. Castra. Na zabezpečenie plánu bol vyčlenených 13 mil. dolárov. Cieľom bolo získať a vycvičiť  polovojenské, v podstate teroristické sily, ktoré tvorili emigranti z Kuby a kriminálne živly.

Sovietska rozviedka však získala informácie o pripravovanej akcii na Kube v Zátoke svíň.

V dňoch 17. – 19. apríla 1961 sa na pobreží Kuby vylodila vyše 1 400-členná skupina kubánskych exulantov. K dispozícii mali veľké množstvo zbraní a vybavenia, vrátane protilietadlových diel, obrnených transportérov, niekoľko tankov typu M4 Sherman, či vyše 20 lietadiel. CIA však situáciu na ostrove neodhadla, k vylodeným povstalcom sa nepridala ani armáda, ani miestni obyvatelia. Kubánska armáda inváziu v priebehu troch dní porazila.

V bojoch v Zátoke svíň zahynulo 114 exulantov. Kubánske sily stratili 176 mužov. Bolo zostrelených viacero kubánskych aj inváznych lietadiel, pričom zahynulo 6 letcov na kubánskej strane, 10 na strane emigrantov a 4 americkí piloti. Kubánske revolučné sily zajali celkovo 1 202 kubánskych exulantov, ktorí boli prepravení do Havany, kde bola väčšina z nich súdená za vlastizradu. V apríli 1962 Kuba bez podmienok prepustila kvôli zdravotným problémom asi 60 zajatcov. Neskôr došlo k vyjednávaniam medzi americkými mimovládnymi organizáciami a Kubou, ktorých výsledkom bolo prepustenie všetkých zvyšných exulantov v decembri 1962. Výmenou za to dostala Kuba zásielky liekov a potravín v hodnote 53 miliónov dolárov.

Táto akcia vyostrila vzťahy aj medzi USA a ZSSR. Americká administratíva sa od akcie najskôr snažila dištancovať, neskôr však účasť na nej priznala. Viaceré štáty sveta operáciu odsúdili ako neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny, neutrálna India ju označila za ohrozenie mieru.

Neúspech znamenal pokles prestíže prezidenta Kennedyho, hoci akciu pripravil ešte jeho predchodca D. Eisenhower. Konečnú podobu plánu na výsadok v Zátoke svíň však schválil prezident J. F. Kennedy 4. apríla 1961. Časť financií na uskutočnenie akcie pochádzala nepriamo od americkej vlády.[2]

Po katastrofe v Zátoke svíň prezident Kennedy vytvoril výbor (SGA), ktorý mal vyšetriť, prečo akcia stroskotala. Na zasadnutí tohto výboru 4. novembra 1961 bolo rozhodnuté, že tento tajný akčný program pre sabotáže a podvracanie proti Kube sa bude volať operácia Mongoose a na jej čelo bol vymenovaný generál E. Lansdale. CIA bola požiadaná, aby predložila návrhy, ktoré by ohrozili Castra. Plány zahŕňali nastriekanie halucinogénnej drogy v televíznom štúdiu, v ktorom mal Castro vystúpiť, inokedy to boli jedovaté pilulky, otrávené cigary a i.

3 Northwood.JPGOperácia Northwood

Prísne tajné memorandum Operácie Northwoods.

Operácia Northwoods označuje tajný dokument, ktorý vytvoril americký generálny štáb a 13. marca 1962 ho generál Lemnitzer schválil a predložil ministrovi obrany R. McNamarovi, ktorý ho zamietol. Plán videl a zamietol aj prezident J. F. Kennedy. Operácia Northwoods nebola nikdy realizovaná a až po štyridsiatich rokoch boli jej plány odtajnené.

Dokument obsahoval zoznam metód a činností (v niektorých prípadoch aj predbežné plány) veliteľstva operácií projektu generála E. Landsdaleho, ktoré by predstavovali dostačujúci dôvod pre ozbrojený zásah (inváziu) proti Kube. Autori verili, že tak získajú verejnú domácu aj zahraničnú podporu pre útok na Kubu. Zinscenované akcie (na spôsob „Gliwice 1939“) mali mať   akože kubánsky pôvod aj s reálnymi obeťami. Návrhy zahŕňali:  

  • Rozšíriť zvesti, že Kuba používa konšpiračné vysielačky.
  • Zinscenovať útok vo vnútri základne Guantánamo za pomoci spriatelených Kubáncov.
  • Vyvolanie nepokojov pri hlavnej bráne.
  • Vyhodiť do vzduchu muníciu a založiť oheň.
  • Previesť sabotáže na lietadlách a lodiach.
  • Zaútočiť na základňu pomocou mínometov.
  • Potopiť loď a spraviť pohreb údajných obetí.
  • Pripraviť teroristické útoky v Miami, na Floride a vo Washingtone D.C.
  • Zničenie diaľkovo riadeného lietadla nad kubánskymi vodami.[3]

 Dokument Operácia Northwood bol prvým vypracovaným plánom v dejinách USA, ktorý pre isté politické záujmy a ciele pripúšťal zabíjať svojich občanov.

4 anadyr.JPGZSSR: Operácia Anadyr

Záznam o Operácii Anadyr.

Niekoľko mesiacov po útoku kubánskych emigrantov vedených CIA na Kubu N. S. Chruščov oslovil ministra obrany maršála R. Malinovského: „Nepremýšľali ste o tom, že by sme umiestnili naše rakety na Kube? Vložili by sme tak ježka do nohavíc tým, čo sú vedľa.“ Malinovský mal odvetiť: „Posudzovali sme taký variant, ale rozhodnutie musia urobiť politici.“ Chruščov na to: „A to aj urobíme.“  Tak asi vyzeral začiatok činnosti, ktorá v Sovietskom zväze vošla do histórie ako Operácia Anadyr.

24. mája 1962 bol plán operácie prerokovaný na zasadaní Predsedníctva ÚV KSSS. Návrh prečítal R. Malinovský. Stenogram z rokovania sa z dôvodov najprísnejšieho utajenia nerobil a tak sa nevie, kto čo hovoril. Dnes je k dispozícii len rukopisný záznam, z ktorého plynie, že bol vyhotovený len v jednom výtlačku a má sedem strán. V zázname je ďalej zapísané, že v diskusii vystúpili Chruščov, Kozlov, Brežnev, Kosygin, Mikojan, Voronov a Poljanský. Na záver je uvedené, že dokument „Operácia Anadyr“ bol prijatý bez zmien a jednomyseľne.

Sovietskym vojskám, ktoré boli od konca mája 1962 skryte prepravované na Kubu, oficiálne velil generál Pavlov (v skutočnosti generál Plijev). V smernici, ktorú podpísali Malinovský a Zacharov, mu bola uložená táto úloha: „Raketové vojská, ktoré tvoria základ obrany Sovietskeho zväzu a Kuby, mať v pohotovosti a na signál z Moskvy vykonať raketové jadrové údery na najdôležitejšie objekty Spojených štátov amerických.“

V rámci operácie Anadyr bolo na Kubu dovezených 60 špeciálnych hlavíc pre rakety R-12 a R-14, každá o mohutnosti 1,3 Mt, 12 rakiet so špeciálnymi hlavicami pre taktické rakety „Luna“, každá o mohutnosti 2 kt, 80 frontových krídlatých rakiet so špeciálnymi hlavicami, každá od 2 do 12 kt, a 6 atómových bômb od 2 až 6 kt pre lietadla Il-28A.[4] Spolu to bolo 158 jadrových hlavíc (nábojov), o prítomnosti ktorých na Kube nemala CIA žiadne, resp. žiadne spoľahlivé informácie.

5raketaR-12.JPGSovietska raketa R-12 (na Červenom námestí v Moskve

Dôležitou súčasťou  celej skupiny mala byť aj raketová divízia, zložená z troch plukov rakiet R-12 a dvoch plukov rakiet R-14. Celkom malo byť k dispozícii 40 raketových odpaľovacích zariadení s dosahom od 2 do 4,5 tisíc km, čo zaisťovalo zasiahnutie prakticky všetkých kľúčových objektov a miest na území USA. Pokiaľ doba letu balistickej rakety z územia ZSSR na územie USA trvá asi 30 minút, doba letu rakety z Kuby na USA by trvala len niekoľko desiatok sekúnd. Nejestvovala proti tomu žiadna obrana.

Na jeseň 1962, počas vrcholiacej Karibskej krízy, boli na istom stupni pohotovosti len rakety R-12 s dosahom 2 000 km. Boli pripravené na natankovanie paliva a pripojenie jadrových hlavíc. Hlavice boli uskladnené cca 240 km od odpaľovacích zariadení. Bombardéry IL-28A, ktoré boli schopné plniť iba taktické úlohy, boli dovážané v debnách a počas krízy boli ešte nepoužiteľné.

O nejakých 40 rokov neskôr ruský generál Gribkov, jeden z hlavných účastníkov operácie Anadyr povedal, že ZSSR v skutočnosti vôbec nemal v úmysle napadnúť jadrovými zbraňami USA, ale že to skutočne bolo len oným „strčením ježka do gatí“. Zhodný názor vyjadril aj McNamara. „Ani Sovietsky zväz, ani Kuba, ani Spojené štáty nemali v úmysle svojou činnosťou vytvárať nebezpečenstvo jadrovej vojny.“

Hlavné nebezpečenstvo tak plynulo najmä z toho, že sa situácia postupne začala vymykať spod kontroly vrcholových politikov, ako aj preto, že na obidvoch stranách „frontu“ bolo v uniformách dosť horkokrvných ľudí. 

Trinásť kritických dní - časový sled udalostí

Z hľadiska USA

Sobota 14. októbra: Prieskumné lietadlo U-2, pilotované R. Heyserom, odhalilo niekoľko základní pre rakety stredného doletu, nosiče jadrových zbraní na Kube. Takmer 2 000 snímok sa vyhodnocuje.

Utorok 16. októbra: Počas raňajok dostáva prezident J. F. Kennedy informáciu o raketách. Vzápätí zvoláva Krízový štáb (EX-COMM, tvorilo ho 14 členov), aby zvážili americké možnosti a voľby. Bolo ich šesť:

1. Nerobiť nič: Novo umiestnené rakety na Kube nepredstavujú žiadnu významnejšiu zmenu  v strategickom pomere síl.

2. Diplomacia: Použiť diplomatický tlak, aby Sovietsky zväz odstránil rakety.

3. Upozornenie: Varovať Castra pred smrteľným nebezpečenstvom pre Kubu.

4. Blokáda: Použiť americké námorné sily na blokáciu ďalšieho dovážania sovietskych rakiet a jadrových hlavíc na Kubu.

5. Letecký úder: Použite US Air Force k útoku na všetky známe raketové základne na Kube.

6. Invázia: S použitím všetkých ozbrojených síl USA uskutočniť inváziu na Kubu a zvrhnúť Castra a jeho režim.

Streda 17. až  piatok 19. októbra: Kennedy sa stretáva so sovietskym ministrom zahraničných vecí A. Gromykom a oznamuje mu, že Amerika nebude tolerovať sovietske zbrane na Kube, no neprezradil mu, že vie aj o raketách. Gromyko popiera, že by boli sovietske zbrane na Kube.

Prakticky všetci členovia (okrem „holubíc“, ako bol R. Kennedy a McNamara) odhovárali prezidenta od námornej blokády a odporúčali vojenskú akciu proti Kube.

Sobota 20. októbra: Kennedy pod rúškom „infekcie horných dýchacích ciest“, sa vracia z Chicaga do Washingtonu, lebo jeho brat R. Kennedy (minister spravodlivosti a člen krízového štábu) mu oznámil, že treba znovu zvolať EX-COMM, pretože o. i. boli objavené ďalšie sovietske rakety na Kube. Väčšina členov EX-COMM sa nakoniec rozhodla pre blokádu Kuby.

Pondelok 22. októbra: Prezident Kennedy sa podvečer stretol s predstaviteľmi Kongresu, ktorí spochybňovali blokádu a požadovali silnejšie reakciu. V Moskve veľvyslanec Kohler informoval N. Chruščova o vyhlásení blokády a o večernom Kennedyho prejave k národu. Podobne veľvyslanci na celom svete o tom vopred informovali vodcov východného bloku. Ešte pred prejavom sa predstavitelia USA stretli s kanadským premiérom J. Diefenbakerom, britským premiérom H. Macmillanom, západonemeckým kancelárom K. Adenauerom a francúzskym prezidentom Ch. de Gaullom , aby ich informovali o návrhoch a opatreniach USA. Všetci podporovali postoje USA. 22. októbra o 19.00 východoamerického času prezident J. Kennedy vo svojom prejave národu informoval o objavení rakiet na Kube a o rozhodnutí vyhlásiť „karanténu“ Kuby.

6 Randolph.JPGLietadlová protiponorková loď USA CVS-15 Randolph.

Utorok 23. októbra: Organizácia amerických štátov jednomyseľne podporila rozhodnutie USA zahájiť blokádu Kuby (tzv. karanténu – zamedzenie vstupu lodiam vezúcich zbrane do Karibiku). Večer je vyše 20 (neskôr  vyše 100) vojnových lodí – vedených ťažkým krížnikom USS Newport News, ako vlajkovou loďou a  lietadlovou loďou USS Randolph – vyslaných na miesto operácie. Operácii velil admirál G. W. Anderson Jr.

Súčasne americkí veľvyslanci v Turecku a pri NATO oznámili, že USA zvažujú odsun svojich rakiet Jupiter rozmiestnených v Turecku a Taliansku ako výmenu za stiahnutie sovietskych rakiet z Kuby. Predstavitelia Turecka ostro protestovali proti takému obchodu. A naopak, na návrh, že odsun rakiet bude kontrolovať nezávislá OSN F. Castro odpovedal, že žiadnu kontrolu na území Kuby nepripustí.

Streda 24. októbra: Sovietske nákladné lode doplávali ku karanténnej línii, ale podľa príkazov z Moskvy zostali stáť a nepokúšali sa plávať ďalej. McNamara (o 19.19 h) oznámil zasadajúcemu EX-COMM-u nové nebezpečenstvo: v „tieni“ lodí sa ku karanténnej línii blížia sovietske ponorky. Kennedy kladie otázky, napr.: čo sa stane, keď americký torpédoborec sa bude snažiť prehľadať sovietsku loď a bude vzápätí potopený sovietskou ponorkou...[21:50] Generál M. Taylor oznamuje, že mnoho sovietskych nákladných lodí sa otočilo. Kennedy reaguje: „Zdá sa mi, že by sme mali dať lodiam šancu sa otočiť.“

Štvrtok 25. októbra: Kennedy reaguje na list Chruščova z 24. 10. opakovane zdôrazňujúc, že útočné rakety nemôžu byť rozmiestnené na Kube. Loď Essex prehľadala sovietsku cisternovú loď Bukurešť a umožňuje, aby pokračovala v plavbe na Kubu, lebo bolo zistené, že neprepravuje náklad, na ktorý sa vzťahuje karanténa.

Generálny tajomník OSN U Thant sa snaží, aby zabránil násiliu tým, že vyzval obe strany, aby sa dohodli na „lehote na rozmyslenie“. Kennedy to odmieta, pretože rakety by tak zostali na mieste a mohli byť dokončené prípravy na ich možné odpálenie.

Veľvyslanec USA Stevenson predstavuje v OSN fotografický dôkaz o raketách. Fotografický dôkaz pomôže presvedčiť verejnosť, najmä v Latinskej Amerike, že rakety sú skutočné.

(Neskôr, v roku 1969 R. Kennedy uviedol, že jeho brat mu v tom čase povedal, že nechce, aby sa podnikla predčasná akcia, musíme Chruščovovi dať čas na zváženie. Nemôžeme ho zahnať do kúta, odkiaľ sa nedá uniknúť.)

Kennedy oznamuje, že karanténa je už teraz veľmi úspešná, pretože ZSSR obrátil štrnásť lodí. (McNamara informuje o „osobnej lodi“, ktorá vezie 1 500 priemyselných robotníkov vrátane 550 československých technikov a 25 východonemeckých študentov a odporúča, aby sa jej umožnilo prejsť cez karanténu.)

Piatok 26.októbra: EX-COMM dostane list od Chruščova o tom, že Sovieti by odstránili svoje  rakety, keby sa prezident Kennedy verejne zaručil, že USA nenapadnú Kubu. Nový list od Chruščova načrtáva možné riešenia na ukončenie krízy. CIA hlási, že výstavba raketovej základne zrýchlene pokračuje. Robert Kennedy sa tajne stretne s veľvyslancom Dobryninom a – po telefonáte s prezidentom – potvrdí, že odstránenie amerických rakiet z Turecka bude súčasťou komplexného riešenia. Chruščov dostane kábelogram, v ktorom ho Castro vyzýva k nukleárnemu útoku proti USA v prípade invázie na Kubu.

Stevenson hlási, že U Thant  navrhuje plán: úplné zastavenie činností na oboch stranách,rakety by tak zostali nefunkčné, ďalšie rokovania a demontáž sovietskych rakiet spolu s garanciou územnej celistvosti Kuby. Tiež dodáva, že druhá strana môže požiadať USA, aby v rámci urovnania boli demontované rakety v Turecku a Taliansku, iba so spresnením,. že odstránenie amerických rakiet z Turecka zostane niekoľko rokov v tajnosti.

Sobota 27. októbra: Jedno americké špionážne lietadlo U-2 „náhodne“ preniklo nad východné oblasti Sovietskeho zväzu.

EX-COMM receives a second letter from Khrushchev stating that, in addition to a public promise not to invade Cuba, the US remove its missiles from Turkey.CIA hlási: päť odpaľovacích zariadení rakiet na Kube je plne funkčných.

EX-COMM dostane druhý list od Chruščova, v ktorom sa uvádza, že okrem verejného prísľubu nenapadnúť Kubu musia USA odstrániť svoje rakety z Turecka, ZSSR vedno s tým odstráni rakety na Kube. Kennedy na EX-COMM-e vyhlási: ísť do vojny tvárou v tvár Chruščovovej ponuke o „obchode s raketami“ by bolo nezmyselné rozhodnutie.

R. Kennedy sa znova večer stretne s veľvyslancom Dobryninom a dosiahnu túto dohodu: ZSSR odstráni rakety z Kuby pod dohľadom OSN výmenou za verejnú záruku USA nenapadnúť Kubu, plus tajný americký záväzok, že odstráni rakety z Turecka v primeranej lehote.

Do EX-COMM-u príde informácia, že lietadlo U-2 vyslané na Kubu bolo zostrelené a pilot zabitý. Kennedy vyzýva odložiť vojenskú akciu o 24 hodín. „Nemôžem uveriť, že jeden deň by robil veľký rozdiel ... myslím, že im musíme dať šancu." (1:02:50) Ak ju nevyužijú, rozhodol, potom pevne ideme do nich. (1:04:00)

8JUpiter.JPGBalistická raketa Jupiter. Tieto rakety boli rozmiestnené  v Taliansku a Turecku.

Nedeľa 28. októbra: Chruščov vo svojom prejave, ktorý vysielal moskovský rozhlas (a o potrebe ho počúvať aj v USA telefonicky dohodli „tajní diplomati“), oznamuje odstránenie sovietskych rakiet na Kube a netrvá na odstránení amerických rakiet z Turecka. Kríza sa končí.

Kenne pozastaví lety U-2 nad Kubou a prikazuje, aby sa nekonali žiadne vojenské akcie proti lodiam, ktoré sa priblížili k hranici karantény.

Niekoľko členov Zboru náčelníkov štábov varuje prezidenta, že môže ísť o sovietsky podvod a vyzvali ho, aby prehodnotil letecké údery proti raketovým základniam na Kube..

F. Castro takmer zúrivý preto, že s ním nebolo konzultované Chruščovovo rozhodnutie, odmietne umožniť OSN inšpekciu demontáže raketových základní.

Asi mesiac po vypuknutí krízy, 20. – 21. novembra Kennedy ukončuje námornú blokádu – karanténu.[5]

Z hľadiska Sovietskeho zväzu

Leto 1962: Počas leta sa v sovietskych prístavoch naloďuje druhá časť rakiet (R-14), jadrových hlavíc, lietadiel IL-28 a asi 22-tisíc vojakov a expertov. Všetko na základe dohody s Castrom.

18. septembra 1962: Sovietske vedenie rozhodlo, že okrem „ježka do nohavíc“ ešte vybuduje na Kube svoju námornú základňu (v prístave Mariel). Za tým účelom Ministerstvo obrany ZSSR predložilo osobne N. Chruščovovi plán (opäť to bol rukopis o 1 výtlačku), podľa ktorého na Kubu bude vyslaná flotila vojnových lodí vybraných zo Severného, Baltského a Čiernomorského loďstva v zložení: 7 ponoriek vybavených raketami, 4 ponorky vyzbrojené torpédami, 2 krížniky (Kutuzov a Sverdlov), 2 raketové lode, 2 mínonosky, 2 plávajúce základne a ďalšie lode.[6]

(V ďalšom sa sústredíme len na 4 ponorky: B-59, ktorá bola vlajkovou ponorkou, ďalej B-4, B-36 a B-130, ktoré plávali zo Severného ľadového oceánu cez severný Atlantik do Karibiku. Práve ony zohrali v Karibskej kríze kľúčovú úlohu.)

1. októbra 1962: Ponorky vyplávali s Murmanska. Podľa dostupných informácií preplávali severným Atlantikom bez spozorovania. Plavba bola relatívne bez problémov, lebo v tom čase CIA a vláda Spojených štátov ešte nevedeli o sovietskych raketách na Kube, a teda americké vojenské námorníctvo a letectvo ešte nekrižovali Atlantik.   

13. októbra: Americký tanker Yerkon hlásil, že asi 130 námorných míľ od pobrežia Venezuely sa vynorila nejaká ponorka.

18. októbra: Americká nákladná loď hlásila, že v západnom Karibiku videli sovietsku tankovaciu loď, takú, aké sa používajú na doplňovanie paliva lodiam a ponorkám na šírom mori.

Sobota 20. októbra:  Spojené štáty už od 14. októbra vedia o raketách na Kube. Posádky sovietskych ponoriek však nevedia, že to Američania vedia. Americké námorníctvo dostáva informácie o ponorkách a tieto začína vyhľadávať a sledovať. Najmä lietadlá hlásili, že videli niekoľko ponoriek šnorchlovať, alebo spozorovali charakteristické vlny, ktoré vznikajú za nepríliš ponorenou ponorkou.

Pondelok 22. októbra: Americké námorníctvo dostáva prvú fotografiu sovietskej ponorky, ako tankuje palivo v západnom Atlantiku. Veliteľ námornej blokády admirál Anderson varuje veliteľov svojich lodí pred nebezpečenstvom sovietskych ponoriek. Sovietske ponorky nevedia o večernom prejave amerického prezidenta národu, o jeho rozhodnutí vyhlásiť v Karibiku „karanténu“ a ani s Moskvou nemajú spojenie.

Streda 24. októbra:  Karanténa sa oficiálne začala. Americké letectvo hlási šnorchel a  periskop ponorky južne od Bermúd (bola to B-130). Americké námorníctvo hlási ponorku severne od Azor.

Štvrtok 25. októbra: Celý deň sú prijímané hlásenia, že boli videné ponorky, niektoré už v blízosti karanténnej línie, avšak ich celkový počet Američania nevedia. K žiadnym stretom amerických a sovietskych lodí nedošlo.

Piatok 26. októbra: Americké námorníctvo identifikuje tri sovietske ponorky triedy „Foxtrot“, ktoré sa pohybujú už v karanténnej oblasti. Lietadlová loď Randolph, spolu s ôsmimi torpédoborcami, začína “lov“ na sovietske ponorky. Lode a lietadlá sledujú ponorky sonarmi a ďalšími dvomi-tromi nezávislými spôsobmi. Večer  je už jedna ponorka na sever od Dominikánskej republiky, v susedstve Kuby, druhá je na východ od Kuby a tretia je na juh od Kuby. To znamená, že tieto ponorky prešli cez karanténnu bariéru a z viacerých strán  sa približovali ku Kube. Dokonca o 20.45 h večer bolo spozorované šnorchlovanie ponorky v blízkosti americkej základne Guantánamo, po 6 minútach sa ponorila.

Sobota 27. októbra:  Torpédoborec Beale sleduje ponorku B-59 a pokúša sa nadviazať s ňou kontakt, ale nedostáva odpoveď. O 17.30 h torpédoborec Cony nadväzuje kontakt tým spôsobom, že do mora vystrelí päť granátov. Posádka B-59 je presvedčená, že na ňu americké lode útočia. Ponorka B-130 mala poruchu a pláva na východ, keď jej došiel kyslík ,tak sa vynorila. Po celú dobu ju sprevádza americká loď.

Je 20.50 h a ponorka B-59 má asi vybité batérie a tak vyplávala na hladinu. Torpédoborec Cony s ponorkou komunikuje svetlometom, ponorka je celá osvetlená a fotografovaná a identifikuje sa aj s ostatnými blízkymi loďami.

Nedeľa 28. októbra:  Skoro ráno torpédoborce Beale, Cony, Lowry a Murray obľúčili sovietsku ponorku B-59. Potom ponorka odplávala (sprevádzaná loďami USA) smerom na východ.

(Čo sa však v predošlých hodinách udialo na ponorke B-59, nemali USA nielen vtedy, ale ani ďalších 35 rokov, ani potuchy.)

Utorok 30. októbra:  Ponorka pri Guantáname bola B-36 a na základni vznikol poplach. Ponorku hliadkoval už dva dni torpédoborec Cecil.

Streda 31. októbra:  Podobne ponorka B-36 po úplnom vybití akumulátorov vyplávala na hladinu, Cecil sa s ňou kontaktuje a sprevádza jej odchod po hladine aj s vrtuľníkmi až do 2. novembra.

(Pokračovanie)

(Autor je vysokoškolský pedagóg)        

Foto: Wikimedia Commons a archív

Poznámky:

[1] Jupiter: dolet 2.420 km, rýchlosť letu 13 Mach, presnosť dopadu do 1 500 m od cieľa, hlavica termonukleárna o sile 1,45 Mt – 72x mohutnejšia než v Hirošime.

[2] V auguste 1961 poslal Ernesto Che Guevara americkému prezidentovi Kennedymu odkaz, v ktorom stálo: „Ďakujeme za Playa Girón. Pred inváziou bola revolúcia krehká, teraz je silnejšia ako kedykoľvek predtým“. Po invázii sa už aj tak zlé vzťahy medzi Kubou a Spojenými štátmi ešte viac zhoršili a Kuba sa definitívne zblížila so Sovietskym zväzom. Jedným z dôsledkov invázie bolo aj neskoršie rozmiestnenie sovietskych jadrových rakiet stredného doletu na Kube.

[3] Cestujúci budú federálni agenti preoblečení za vysokoškolákov na dovolenke. Na leteckej základni v Egline bude vyhotovená kópia lietadla, vrátane farby a registrácie, v skutočnosti patriaceho CIA. Druhé lietadlo bude nahradené pôvodným lietadlom a obsadené cestujúcimi. Pôvodné lietadlo sa zmení na diaľkovo ovládané. Oba lietadlá sa stretnú na juh od Floridy. Lietadlo s pasažiermi pristane v Egline, kde ich vyloží a vráti sa mu pôvodný status. Diaľkovo ovládané lietadlo prevezme pôvodný letový plán a nad kubánskymi vodami vyšle signál „MAYDAY“ ešte predtým, než bude na diaľku odpálené...

[4] Sovietsky zväz dostal na Kubu aj 41 lietadiel IL-28, ktoré boli schopné niesť taktické jadrové bomby. IL-28: vo výzbroji od roku 1950, rýchlosť až 900 km/h, dolet 1 100 až 2 400 km.

[5] Až oveľa neskôr, o tri, štyri desaťročia sa zverejnili ďalšie informácie, dovtedy tajného charakteru. Napríklad, že na Kube aj potom zostali sovietske mobilné taktické jadrové zbrane a s nimi aj príslušné množstvo sovietskych vojakov pre prípad americkej invázie. A najnovšie informácie sa dostávajú na verejnosť až teraz, po 50. rokoch.

[6] Sovietsky zväz vo výstavbe atómových ponoriek vyzbrojených raketami s jadrovými hlavicami mal istý časový sklz. Od konca päťdesiatych rokov vyrobil niekoľko atómových ponoriek, avšak neboli ešte spoľahlivé (viď havária atómovej ponorky K-19 v roku 1961). Preto na Kubu boli vyslané iba staršie diesel-elektrické ponorky triedy FOXTROT (podľa NATO). Tieto staršie ponorky museli cez deň plávať pod vodou a v noci sa mohli vynoriť, aby si mohli dobyť akumulátory, „vymeniť“ vzduch a pod. Mali príkaz byť po celú dobu „neviditeľné“ a bez akéhokoľvek spojenia s Moskvou a medzi sebou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
04. december 2012, 21:03

Otočili to prví...

Nie veľmi sa mi páči, ak naša masmediálna publicistika uvádza vtedajší Sovietsky Zväz ako agresora vždy a všade.

Usvedčivo potom pôsobia zábery práve z tzv.Karibskej krízy, keď komentátor - prekladateľ do slovenčiny z britského dokumentu BBC tvrdí, že iba chlp chýbal od otvorenej jadrovej konfrontácie a že Kennedy to zastavil a v pozadí pod tým počuť britského komentátora, ktorý komentuje snímky ako sa otáčajú sovietske bojové lode od Kuby s komentárom: "Rusi to otočili ako prví, našťastie" ( v origináli v angličtine: Thaks God! tj. v preklade: vďakabohu!)

Takže, kto bol agresor? A kto múdrejší, ktorý ustúpil?

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama