Naliehavá záležitosť

Počet zobrazení: 3416


nevybavena_zalezitost.jpgProzaička a dramatička Jana Juráňová (1957) vydala ďalšiu pozoruhodnú knihu, románovú novelu Nevybavená záležitosť (Záujmové združenie žien ASPEKT 2013). Uvádza nás do podmanivého sveta starnúcej ženy, ktorá si po smrti svojho manžela hľadá nový životný status. Rozhodne sa opustiť život v Meste (Bratislave), kde žila na desiatom poschodí panelákového domu, a usadí sa v nemenovanej dedine zrejme niekde na Záhorí do rodinného domu, ktorý si kúpili ešte počas manželovho života. Jej zmenenú životnú situáciu po náhlej strate životného partnera možno teda stručne vyjadriť i skrátene nasledovne – z veľkého do malého (mesto-dedina), z vysokého do nízkeho (byt-dom). Až po usadení v novom dome a prvých kontaktoch s dedinským prostredím zisťuje, aký má pre ňu najmä tento zvonka ničím výnimočný vidiecky domec význam – postupne si v jeho vnútorne architektonicky slobodne členenom priestore uvedomuje, čo znamená pocit voľnosti, slobody a bezpečia.

Život v čase, kedy pre ňu je viac známych a blízkych (okrem syna dcéry) už na onom svete a ona si na túto krutú zákonitosť musí privykať, však nie je nijakou idylkou. Musí sa vyrovnávať s rozmarmi či čudáctvom svojich susedov a dedinských spoluobyvateľov, ktoré sa však nevymyká bežným zvyklostiam. Sprvu sa viac uzatvára do seba, podlieha určitej skepse (aj voči dedinskému prostrediu), ktorá je vzhľadom na nečakané vdovstvo pochopiteľná – „Smutní ľudia sú egoistickí, to som si všimla dávno a viem, uvedomujem si to, že teraz som taká aj ja. Nevládzem byť iná.“ (str. 12). Postupne sa však predsa len jej situácia mení, hoci kontakty so susedmi či obyvateľmi dediny nie sú celkom priateľské ani úprimné, čas sa ukazuje byť aspoň čiastočne hojiteľným prvkom – „Zakúšam tu ticho a nový druh samoty. Nie je to nepríjemné.“ (str. 19). Predsa sa len postupne vymaňuje z ulity samoty, najprv ju zaujme trojnohá mačka (pomenuje si ju Mačka), o ktorú sa začne starať, neskôr zisťuje, že v dedine, kde sa usadila, má svoje korene aj dávna priateľka Soňa, hudobná pedagogička. Obnoví s ňou kontakt a prijme jej ponuku pomôcť pri nácviku dedinského spevokolu na miestnej fare, hoci jej postoj k náboženstvu je skôr vlažný, aj keď si občas zalistuje v biblii a zacituje z nej príhodný žalm.

Výraznejšie zauzlenie pokojného dejinného toku nastáva vtedy, keď pri podrobnej prehliadke svojho obydlia nájde na povale odložený kufor, o ktorého existencii pri kúpe domu nemala tušenia. V kufri nachádza maliarsky portrét neznámej mladej ženy a listiny rôzneho druhu – denníkové zápisky, výstrižky, poznámky, listy. Najprv sa zaoberá len portrétom neznámej mladej ženy a po postupnom prečítaní nájdených listín si skladá s výrazným investigatívnym zaujatím podstatné časti tragického príbehu Edity Zöllnerovej a jej rodiny. Priateľku Soňu však do záhady tajomného kufra nezasvätí, čosi jej v tom bráni, akoby to bol odkaz z minulosti len pre ňu samotnú, hoci im ich obnovené priateľstvo obom vyhovovalo, keď sa ocitli bez životných partnerov v novom prostredí, s novými motiváciami. Zöllnerovci bola židovská rodina, ktorej sa pred očami postupne mení slovenské prostredie na mimoriadne nepriaznivé a ohrozujúce ich životy. Zo zápiskov a výstrižkov najprv zaznievajú signály z Nemecka po r. 1933, potom i z domácich zdrojov. Konečné svedectvo o ich tragickom konci vyjavila ich slúžka Marika a písomne ho zaznamenala jej vnučka. Tragickú pointu však obsahuje stručný list, poslaný slúžke Marike z r. 1945, kde sa vyjavuje pravda o zastrelení Zöllnerovcov Nemcami ešte na slovenskom území. Rozprávačka príbehu tak preberá bremeno účasti na tragickom osude tejto rodiny a najviac pre ňu bude znamenať obraz Edity – „ Portrét Edity visí na stene v mojom dome. Zvykla som si naň. Na nevybavenú záležitosť, ktorú nikto neurguje.“ (str. 148).

Kniha Jany Juráňovej je komorne pôsobiaca psychologická próze o ceste zo škrupiny samoty za účasťou na cudzích tragických osudoch z minulých čias, ktoré však ostávajú mementami či výkričníkmi pre nás, žijúcich možno trocha otupene a ľahostajne v časoch prítomných. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984