Nástup eurokomunistov

Fejtón
Počet zobrazení: 4405

Žijeme dobu, v ktorej je dojmológia pojmológiou... Necitlivé  narábanie s jazykom, nesprávne používanie slov bez znalosti pravého významu. Nie sú to najdôležitejšie nedostatky dnešnej doby, no dokážu mi otráviť deň. Isto neušlo vašej ctenej pozornosti ako rôzni povrchní a nevzdelaní politici, politológovia, novinári, no, bohužiaľ, aj učitelia používajú výraz komunizmus. A to nesprávne – pre označenie bývalého režimu v Československu. Veď komunizmus je označenie ideológie vedúcej k beztriednej spoločnosti, ktorú sme u nás nikdy nemali. Rôznym nedoukom a povrchným manipulátorom verejnej mienky to však zjavne neprekáža ani nebráni v snahe vymývať mozgy deťom, žiakom, študentom...

Na druhej strane ale veľmi radi a ochotne vybiehajú v ústrety všetkému proamerickému, svetovému, neoliberálnemu. Nielen v otázkach životného štýlu, používania, využívania aj zneužívania elektroniky a sociálnych sietí. Ak chceš byť moderný, pardon, „trendy“ , musíš sa tak prejavovať na verejnosti, v spoločnosti, no najmä v médiách. „Bodmi“ navyše sú známosti z tretieho sektora, kamarát v bulvárnom médiu, známy či sused v opozičnom poslaneckom klube, židovský pôvod. Prospeje aj ráčkovanie či príslušnosť k LGBT komunite. Alebo k hocakej inej komunite. To je totiž ten najmodernejší a stále najfrekventovanejší novotvar – výraz, ktorí všetci tí „trendy boys“ a „cool girls“ čoraz častejšie vyťahujú na svetlo mediálneho sveta. Už sme tu mali „bratstvá“, „cechy“, „kulakov“, „nacionálnych socialistov“, „organizácie“, „eštebákov“, „vápenkárov“, „temné sily“, „pravdoláskárov“, „skupinku“. Pretrvali však iba cirkvi. No nestačí to.

obrazok4.jpg

V odlišovaní, vyčleňovaní sa to posúva ďalej. Odštartovali to pred časom „menšiny“, potom „marginalizované skupiny“, dnes prišli do módy (ako za mojich mladých čias rifle z Tuzexu) KOMUNITY. Ich propagátori majú na mysli ľudí zdieľajúcich spoločné hodnoty. Skrytým významom to však môže a má byť aj akési vyjadrenie protestu. Možno výraz vzdoru proti súčasnej spoločnosti, keďže opúšťajú mainstream a zakladajú komunity. Komunitný život na Slovensku nemá tradíciu, napriek tomu žiť „inak“ či „alternatívne“ skúšajú stovky ľudí. Jeho dôležitosť vraj narastie, „keď v celej sile udrie celosvetová kríza“.

A všimli ste si kto toto slovo najčastejšie používa? Práve kritici všetkého, čo tu pred nimi bolo, vrátane bývalého režimu. A to aj tí, čo sa v ňom  narodili, žili, vyštudovali, pracovali, bývali. Dnes počuť z rozhlasu, z televízie, čítame v novinách že „tá a tá komunita sem“..., „tá a oná komunita tam“... Zahrňujú do toho raz Rómov, potom homosexuálov, inokedy ekologických aktivistov, ochrancov života či náboženské spoločenstvo. Obkľučujú nás v éteri aj v priestore a ani sa nenazdáte, stanete sa aj vy pravdepodobne súčasťou nejakej komunity. Potom sa všetky komunity spoja, zlúčia sa do spoločenskej komunity na Slovensku. Neskôr splynú i kontinentálne štátne komunity, až vytvoria EUROKOMUNIZMUS. Bez Marxa, bez Engelsa, bez Lenina, bez revolúcie. To je dialektika. A ľahko si z jazykového hľadiska odvodíme, kto je členom komunity...No predsa komunista!

A čo my všetci ostatní – ktorí nechceme byť „in“, „trendy“, „cool“, my – ktorí nechceme písať a prispievať do „mainstreamových“ médií, hoci ovládame počítač a vieme aj skypovať... My, čo nie sme na Facebooku, nezaujíma nás „hejtovanie“, nepoužívame „hashtag“, nedáme sa ovplyvňovať „fake news“ ani „hoaxmi“? Odporúčam nehádzať všetkých do jedného vreca – nezdvihnete ho!

Tak teda kým a čím budeme my, ktorí nesúhlasíme s tým, že pred rokom 1989 u nás vládol komunizmus a neoblomne stále trváme na presvedčení, že nie všetko čo tu bolo pred „Nežnou revolúciou“ bolo iba zlé? Nedávno sa mi cez e-mail dostali do rúk myšlienky Milana Lasicu, vyjadrené písomne v článku „Radosť vládnuť tomuto národu“. Známy herec a neuveriteľne trpezlivý manžel Magdy Vášáryovej ma prekvapil najskôr spomienkovým povzdychom: „Kvalitnú vodu z vodovodu sme vymenili za sladké presýtené žbrndy. Rožky sa scvrkli o polovičku, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, lebo vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach iba dovtedy, pokiaľ ju rýchlo nevypľujete a to kamkoľvek. Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu a tradíciu, sme vlastne vymenili za drahé šmejdy v načančanom obale“. A v ďalších riadkoch potom (tento „stály hosť“ Eleny Vacvalovej v televíznej obývačke) prekvapivo, no pravdivo konštatuje: „Socializmus nebol dobrý, ale táto demokracia nie je o nič lepšia.“

Neviem, či mu za to riadne vyčistila žalúdok samotná zmätená diplomatka Magda (alebo niekto iný?), no kdesi som sa dopočul, že to výborný glosátor opakovane poprel a že sa uvedené riadky stali učebnicovým príkladom hoaxu (podvrhu), šíriaceho sa internetom rýchlosťou blesku. Podľa mňa nie je už podstatné, kto to povedal, ako skôr pravdivosť obsahu. Ani by som sa nečudoval, keby sa aj vám teraz vynorila príhoda zo školských lavíc o inkvizícii, ktorá odsúdila a slávnostnou prísahou potupne donútila Galilea  zriecť sa Koperníkovho „bludného učenia“ o pohybe Zeme ... 

Nebojte sa priatelia, my sa už ani vďaka Kiskovým poradcom, rôznym samozvaným „blogerom“, sektárom z bazárových denníkov, pomýleným desaťčlenným parlamentným stranám či neoliberálnym inkvizítorom, nestaneme ani eurokomunistami, ani žiadnou inou modernou „komunitou“.

My, ktorí uznávame ešte stále hodnoty rodiny a národa, my ostaneme len nepotrebnými penzistami a starými štruktúrami...

Ak chcete reagovať na článok,
píšte na slovo@noveslovo.sk

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984