Návrat k právnemu štátu?

Počet zobrazení: 3043

Príčinlivá opozícia vyzvala premiéra Pellegriniho na vzájomné rokovanie na pálčivú tému, ako navrátiť slovenskú politiku, súdnictvo, prokuratúru a celý spoločenský život do normálnych koľají. Bola by to záslužná iniciatíva, ibaže riešenie problému vidím v nedohľadne. Nie som síce politológom, ale politický vývoj nielen u nás, ale aj v šírom svete sledujem už niekoľko desaťročí. Nereálnosť riešenia vidím v dvoch rovinách.

spravodlivost.jpg
Kresba: publicdomainvectors.org/en/free-clipart

Tak ako v každom, aj totalitnom režime, mnoho prešľapov, ale aj snáh o ich elimináciu záviselo od konkrétnych ľudí. Aj dnes by sme potrebovali politikov, sudcov, policajtov s morálnou integritou pracujúcich pre blaho celku. Dosiahneme to, ako vymeníme ľudí zastávajúcich významné i menej významné pozície v týchto sektoroch? Dá sa merať morálka človeka? Veď ten raz môže zlyhať a potom zasa naopak, sa dokáže postaviť proti zlu. Ako ich vyberieme? Podľa straníckych kritérií a väzieb na určité politické (a ekonomické) sily? Dostaneme sa tam, kde sme boli. Veď v celom svete sme svedkami morálnych zlyhaní politikov i bežných ľudí a rozdiel je iba v tom, že niekde sa ich podarí vymeniť alebo aspoň symbolicky potrestať skôr a niekde to trvá pridlho. Uvediem aspoň príklad izraelského skúseného politika Netanjahua, ktorý napriek policajnému vyšetrovaniu relatívne dobre obstál v následných parlamentných voľbách. Ani českému premiérovi neuškodilo na  popularite trestné oznámenie, či už bolo oprávnené alebo účelové. A takýchto príkladov by som mohli citovať tucty.

 Oveľa závažnejší je druhý problém, ktorý je úzko previazaný so súčasným kapitalizmom. Na ten však akosi nikto vrátane vraj šikovných investigatívnych novinárov nepoukazuje. V systéme, v ktorom sú zbožňované peniaze, zisk a uplatnenie jednotlivca za akúkoľvek cenu, to inak ani vyzerať nemôže. A nemôže to byť inak ani pre nadvládu ekonomiky nad politikou a morálkou. Vieme, kto stál za lavínovitým nárastom popularity dnešného francúzskeho prezidenta pred poslednými voľbami v krajine galského kohúta? Isteže o tom rozhodoval aj šikovný marketing a všeobecné znechutenie obyvateľstva zo „starých“ strán, ale kto to všetko platil? A za akú cenu? Politická strana v celej Európe (alebo dokonca vo väčšine nášho sveta) zostane na periférii politického diania, pokiaľ za ňou nestojí mocný sponzor, ktorého môžeme nazvať buď oligarchom alebo mocenskými finančnými záujmovými skupinami. Tým nezáleží na pár desiatkoch či stovkách miliónov. Hlavne že nimi podporovaná a víťazná strana sa im za ich pomoc odplatí a bude rozhodovať v ich prospech. Len málo kedy sa stane, aby akékoľvek voľby vyhrala strana, ktorá vloží do kampane menej peňazí než jej konkurenti. Je len veľmi čiastočná pravda, že tí chudobnejší dokážu financovať svoje kampane za peniaze z pôžičiek či z darov, ktoré pre svoje modré oči dostali od nejakej fyzickej osoby alebo organizácie tretieho sektora.

Tento problém teda nevyriešia ani dobre či konjunkturalisticky myslené stretnutia politikov. Tým nechcem povedať, že sa máme uspokojiť so súčasným stavom prerastania politiky a celého verejné ho života so známymi či neznámymi finančnými kruhmi, ktoré môžeme nazvať mafiou alebo „počestnou“ podnikateľskou skupinou. Ale to nevyrieši jedno stretnutie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984