Nemej prezidentke ani vlastná verejnosť nerozumie

Kedykoľvek sa verejnosť nespokojne pomrví, médiá jej pred očami zamávajú dilemou: chcete návrat mafie, alebo slušné a spravodlivé Slovensko? Vládne strany nezabudnú pripomenúť mandát od voličov na Zmenu zmien a zavše pripustia chybičku krásy, ktorej sa dopustia pri svojej historickej misii. Posivený svedok sa však domnieva, že dozrel čas aj na zmenu dilemy. Chcete návrat mafie, alebo zotrvanie sabotérov a hrobárov? Zatiaľ, čo tí prví nás údajne pripravili o milióny eur a o rovnosť pred zákonom, tí druhí nás „obohatili“ o takmer 7 tisíc hrobov. O vine či nevine prvých musí rozhodnúť súd, druhí sa k činu priznali a pomenovali sa sami...

Cintorínsku hlinu za nechtami a miliardové straty im horlivo prekrývajú mediálne tribunály so zadržanými v rámci akcií Božie mlyny, Očistec či Judáš. Prezumpciu neviny poprela aj právnička Zuzana Čaputová. Ako inak, len v záujme Zmeny zmien! „Udalosti posledných mesiacov potvrdzujú, že podozrenia, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak, boli pravdivé.“ (www.ta3.com, 21. 2. 2021) Zato priam štátnicky mlčala po stretnutí s premiérom a predsedom NR SR, ktoré iniciovala „vzhľadom na vážnu epidemickú, ale aj vnútropolitickú situáciu“. (www.ta3.com, 23. 2. 2021) Medzi nami, Igor Matovič a Boris Kollár mali šťastie, že ukradli len duševné vlastníctvo, pretože so zlodejmi čohokoľvek iného – mediálne vďačnejšieho – by si pani prezidentka k jednému stolíku nesadla. „Dnes sa začína siahať na oligarchov, ktorí stáli v pozadí financovania Smeru. Fico a Kaliňák by sa mali báť.“ (refresher.sk, 22. 2. 2021) Takto ponad pribúdajúce kríže zajasal až z Popradu oligarcha Andrej Kiska. Hoci nie tak dávno skonštatoval, že „čiastka, ktorú máme prisľúbenú od spomínaných ľudí (spolumajiteľov Nay Elektrodomu Petra Zálešáka a Jána Tomáša, s ktorými spolupracovali už Kiskove splátkové firmy Triangel a Quattro – pozn. aut.), je dostatočná na financovanie našej strany.“ (regiony.zoznam.sk, 13. 9. 2019) Bývalý vzorný zväzák Andrej ani nezastiera, že v duchu nedočkavo odriekava Lajčiakove verše: ... Teraz ho strážia moji priatelia/a na celu mu číslo väzenské/stráž mojej Republiky/pripína. ... My, súdruhovia,/tešme sa z tejto chvíle,/veď otrávený bude dirigent zákulisí,/keď hynú jeho zmije. „Jankovská si musí prepustenie z basy zaslúžiť. Zatiaľ skôr taktizuje, takže na prepustenie z väzby nie je najmenší dôvod.“ (aktuality.sk, 25. 1. 2021) Vrchovaté naplnenie básnikovho odkazu, nie? Po takmer sedemdesiatich rokoch!

Posivený svedok chápe nájomníčku Grasalkovičovho paláca, že sa chce zapísať do dejín ako Patrónka Zmeny zmien, ale mala by – spolu s médiami – prenechať súdom, čo patrí súdom. Isteže, nech považuje súčasnú vládu za garanta svojho sna o patrónke, no „vzhľadom na vážnu epidemickú, ale aj vnútropolitickú situáciu“ by sa mala prejaviť ako prezidentka všetkých občanov. Veď kto, ak nie prezidentka, mal pred predĺžením núdzového stavu pripomenúť slová eurokomisárky Dunje Mijatovičovej, že „aj epidemiologické opatrenia musia byť primerané a v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv“? (spravy.pravda.sk, 11. 2. 2021) Kto iný mal vládnej koalícii vykričať, že verejnosti ustavične podsúva bianco šek. Ak sa na ňom aj objaví aký-taký náznak stratégie v boji proti koronavírusu, stačí premiérov statusík, a je po pláne! Alebo sa prezidentka odvráti od babrákov až vtedy, keď jej rodnej strane Progresívne Slovensko spevnejú krídla? Akoby toho nemala na hlave dosť, pridal sa Pelle so svojimi preferenciami! A tak mlčí alebo tzv. nekonfliktne zhodnotí, čo uzrie z paláca. Ale kedy má zaznieť prezidentkin hlas, ak nie ani teraz, keď sa po Sulíkovi, Remišovej, opozícii či odborníkoch stal populistom, mudrosráčom, sabotérom a hrobárom – občan. Keďže nedodržiava pravidlá, okrem polície si naňho posvieti aj armáda. A akoby nestačili aplikácie E–rúško a E–karanténa, s ďalšou aplikáciou vyrukovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. (Správy RTVdvojbodka, 25. 2. 2021) Posivený svedok sa obáva, že nič iné si ani nezaslúžime. Zatiaľ, čo detské oči nad rúškami po návrate do školy žiarili radosťou zo stretnutia s kamarátmi, oči dospelákov zjastrabeli. Sliedime, či má každý rúško, komu z neho vytŕča nos, kto si pred vstupom do potravín nenavliekol rukavice alebo nevydezinfikoval ruky. A tých nezodpovedných v duchu častujeme slovníkom pochyteným z drsnejúcich tlačoviek či statusov. A pri ľahkovážnych susedoch či kamarátoch pridávame: čo bolo, bolo, z pamäte dolu!...

Pani prezidentka, naozaj ešte nepretieklo?