Nenaplnené sľuby Novembra 89 a ich súvislosti s dneškom

Počet zobrazení: 4138

Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu – 17. november – oslavujeme dehonestáciou jeho ideálov a hodnôt. Vláda, ktorá vzišla z posledných volieb, pod pláštikom boja proti koronavírusu zaviedla protiľudové opatrenia, presadila celoplošné a následne permanentné testovanie. Vyhlásila a predlžuje núdzový stav, obmedzuje vychádzanie, zhromažďovanie a akékoľvek spoločenské aktivity. Ide tu preto o bezprecedentné obmedzovanie ľudských práv, slobôd a demokracie. Vládna koalícia tak znovu dokázala, že si neváži žiadne hodnoty a všetko, i životy občanov, podriaďuje svojím politickým záujmom. Žiaľ, aj toto je dôsledok nenaplnených sľubov Novembra 89.

Viaceré otázky súvisiace s Novembrom 89 som v Slove rozviedol pred rokom, pri jeho 30. výročí, v článkoch Rozporuplný November 89 a Pravda a lož o Novembri 89. Odvtedy sa nič podstatné nezmenilo, ideály a hodnoty tejto, bezo sporu mimoriadne významnej udalosti takmer  nikoho zo súčasných politikov napravo, ani naľavo, nezaujímajú. Všetko to, čo sa deje, najmä po posledných voľbách, je vinou predstaviteľov vládnych strán v príkrom rozpore s ideálmi a duchom Novembra.
 

Vráťme sa však k Novembru 89

K Novembru sa vraciam preto, že sa s jeho priebehom a výsledkami manipuluje tak, ako to vyhovuje aktuálnym vládcom. Reálne si ho dnes pamätajú len ľudia nad 50 rokov a aj tých rozdeľuje. Najviac pripomienok k socializmu a novembrovým udalostiam majú 25- až 30-roční mladí ľudia, ktorí v tom čase ešte ani nežili. Je preto našou povinnosťou otvárať im, aj tým pomýleným, oči.

Musíme hovoriť o sklamaní väčšiny ľudí z ponovembrového vývoja, ktoré vyplýva z veľmi veľkých očakávaní. Idey, ciele a zámery boli vznešené a pokrokové. Slovenská realita a vytriezvenie z ideálov po novembri 89 však bolo pre občanov o to krutejšie. Nespochybňujem význam Novembra, ten prísť musel, ale odsudzujem všetko to, čo sa sem s ním dostalo a akú devastáciu spoločnosti to umožnilo. Predpokladám, že po skúsenostiach s vývojom po Novembri 89 by si jeho viacerí účastníci radšej dali amputovať tie dva prsty v tvare V a kľúče, s ktorými štrngali na námestiach, by možno hodili do kanála.

Ak sa vrátim k faktom, tak treba hádam znovu pripomenúť, že v prvej fáze prevratu, nešlo novembrovým lídrom o likvidáciu socializmu, ale skôr o jeho vylepšenie na spôsob socializmu s ľudskou tvárou, čo zopárkrát potvrdil i sám Havel. Až neskôr, keď predstavitelia OF a VPN videli slabosť a neschopnosť vedenia KSČ, využili príležitosť na zásadnú zmenu politického systému a uchopenie moci v štáte. Začal sa tým prechod od socializmu ku kapitalizmu.
 

Možno nám to bude dnes niečo pripomínať

Po prevrate v roku 1989 došlo k celoplošnému šikanovaniu a prenasledovaniu ľudí spojených s bývalým režimom, personálnym čistkám na všetkých úrovniach. Nastala likvidácia všetkého dovtedajšieho „socialistického“ a všetkých, čo k tomuto systému patrili. Prišlo i na mediálne lynčovanie a osobné útoky, vrátane vybavovania si účtov. V tejto súvislosti si možno položiť otázku, či podobnosť s našou súčasnosťou je len náhodná.

Lídri Novembra po prevrate sľubovali u nás slobodu a demokraciu i nové Švajčiarsko, sľubovali odstránenie byrokracie, menší štát, sľubovali, že nedôjde k rastu cien a nezamestnanosti. Ničoho z toho, sme sa nedočkali. Ľudia boli oklamaní a zneužití v prospech záujmov kapitálu a mocných tohto štátu.

Mladým treba asi pripomenúť, že ľudia v socializme oceňovali najmä životné a sociálne istoty, zamestnanosť, starostlivosť o ľudí a ich zdravie, kvalitné školstvo, dostupnosť bývania, bezpečnosť či nízke ceny a kvalitu potravín. Všetko to im v dnešnej dobe, prirodzene, chýba, a preto nejde o nostalgiu, ale o realitu súčasnosti, ktorú sa nám snažia vyvrátiť mystifikátori a falzifikátori dejín. Socializmus mal veľa chýb, nedostatkov a celkom iste nebol ideálny, ale, žiaľ naša dnešná pseudodemokracia nie je o nič lepšia.
 

Hodnoty, ideály a sľuby Novembra 89 sa nenaplnili

November 1989 možno vnímať predovšetkým ako politický a ekonomický prevrat, ako prechod od socializmu ku kapitalizmu, ktorý priniesol stratu morálky a hodnôt spoločnosti. Vzal ľuďom tri základné istoty – pracovné, sociálne a životné. Totalitu jednej strany nahradila oveľa tvrdšia a neobmedzená totalita peňazí a kapitálu.

Ak to rozmeníme na drobné, máme tu extrémne vysokú mieru korupcie i kriminality, závratné rozdiely v príjmoch medzi občanmi i  regiónmi. Máme zdevastované životné prostredie i poľnohospodárstvo a vysoké ceny všetkého, najmä potravín, v porovnaní s nízkymi mzdami. Kvalita školstva, zdravotníctva a bezpečnosti občanov je mizerná. Štátnou doktrínou je rusofóbia a jednostranná proamerická orientácia v zahraničnej politike. Máme tu však aj obmedzenú formu slobody i demokracie.

Mnohé ideály a sľuby Novembra 89 sa, žiaľ, nenaplnili ani za tridsať rokov. Príčinu vidím v tom, že pravicové, liberálne, kresťanské a národné strany nepoznajú ideály a sľuby svojich predchodcov vo VPN, alebo im skôr nevyhovujú, a preto ich sabotujú a nemajú záujem realizovať.

Pravda a láska ako základné heslo Občianskeho fóra nezvíťazila nad lžou a nenávisťou. Práve naopak, pravdy sa občan nedovolá, právny štát sa čoraz viac deštruuje, dochádza k porušovaniu Ústavy a zákonov SR, ľudské práva sú obmedzené, potláča sa demokracia a základy sociálneho štátu sa postupne demontujú. Namiesto posilňovania základných ľudských hodnôt prevláda konzumný spôsob života a moc peňazí. Na Slovensku vplyvom vlády a viacerých politických strán rastie nevraživosť a nenávisť v spoločnosti.

Nenaplnili sa ani sľuby z programu Verejnosti proti násiliu o rovnosti vlastníctva, keď štátne firmy boli takmer bezo zvyšku sprivatizované, národný majetok rozkradnutý a družstevné vlastníctvo zlikvidované. Vo všetkých oblastiach je dominantné len súkromné vlastníctvo a o všetkom rozhoduje trh.

Podobný osud stihol aj odluku cirkvi od štátu, ktorá sa nenaplnila. Naopak, bola prijatá Vatikánska zmluva, prehĺbil sa vplyv cirkvi vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Posledný klinec do rakvy odluky zasadili poslanci prijatím zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. Cirkev priamo zasahuje do činnosti štátu, do verejného života a katolícka ideológia sa v súčasnosti stáva dominantnou.

Havlov sľub, že nebudeme súčasťou žiadneho vojenského paktu, sa obratom zmenil. Slovensko v krátkom čase vstúpilo do NATO, zapája sa do vojenských akcií a čoraz viac miliárd vydáva na zbrojenie, keď len v tomto roku je to 1,7 miliardy eur.

Bolo by preto viac ako žiaduce vrátiť sa a konečne realizovať ideály Novembra 89. Malo by nám všetkým ísť o skutočné dodržiavanie Ústavy a zákonov SR, ľudských práv, slobôd a demokracie, ako i o zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva, o odluku cirkvi od štátu, hľadanie spôsobu neutrality, výrazného zníženia nákladov na zbrojenie, mierovú a ekologickú politiku.
 

Toto sú dnešné ideály Novembra?

Namiesto naplnenia ideálov slobody sme sa dočkali vydierania ľudí, chaosu a nezmyselných vyjadrení. Matovič mal bombastické vyhlásenia, ako „vynašli sme atómovú bombu proti Covidu-19“. Výstižnejšie by však bolo, ak by povedal, ja som vynašiel „atómovú bombu“ proti vlastnému národu. On s jeho bombou zničí všetko pozitívne, čo sa na Slovensku vybudovalo, čo bude mať dlhodobé následky na politiku, ekonomiku, demokraciu, ale i na psychické zdravie ľudí. Z národa urobí slepé, ohlúpnuté a nesvojprávne stádo oviec ovládané psami, pardon vládnymi strážcami. Udrží ich v domácich krytoch, dokonca aj cez Vianoce, v záujme toho, aby on mohol udržať moc a beztrestne bačovať.

Zdá sa, akoby sa vo vláde vyprofilovala okrem známej skupiny náboženských fanatikov či poslušných papagájov a pritakávačov aj skupina psychopatov. Okrem presvedčivého premiéra je to aj Krajniak, ktorý stupídnym a nehoráznym spôsobom prirovnal nezmyselné testovanie k Slovenskému národnému povstaniu, najväčšiemu ozbrojenému vystúpeniu slovenského národa proti fašizmu. SNP bolo prejavom dobrovoľného rozhodnutia ľudí brániť našu vlasť, slobodu a demokraciu s nasadaním vlastných životov a porovnávať ho s akýmsi chorým výmyslom testovania, je hrubou urážkou padlých i žijúcich bojovníkov a podporovateľov SNP.

Krajniak ako bývalý člen KDH, ktoré v rokoch 1990 – 1992 zúrivo bojovalo proti schváleniu SNP za štátny sviatok, teraz zneužíva odkaz SNP na obhajobu jedného z najväčších útokov na právny štát, slobodu a demokraciu. Ak by sme si však z jeho prirovnania niečo chceli predsa len zobrať, tak áno, žiadalo by sa uplatniť heslo z vyhlásenia SNP „Začnite s vysťahovaním“. Inak povedané s odporom voči vláde, lebo inak nám nezostane nič iné, len to „vysťahovanie“.
 

Na záver

V týchto dňoch sa vraciame tridsať rokov späť, do obdobia Novembra 1989. Ľudia volajú „Máme toho dosť!“, chceme zmenu, demokraciu a slobodu. No a vláda sa vyhráža, a už aj použila na rozohnanie protivládnych demonštrácií políciu i vodné delá, a pripravuje, podľa Naďa i armádu. Toto je tá zmena, tá vysnívaná demokracia?

Pri tridsiatom výročí som v minulom roku vyzýval, že ak niekomu vyhovuje ponovembrový vývoj, tak nech oslavuje, ak nie, tak nech sa to pokúsi zmeniť pri voľbách 2020. Žiaľ, nestalo sa a došlo k ešte väčšiemu zlyhaniu značnej časti voličov, ktoré prinieslo chaos, nebývalú totalitu a diktatúru vládnej moci. Asi sme nepoučiteľní.

Potvrdzujú to i slová Eduarda Chmelára, čestného predsedu hnutia Socialisti.sk, ktorý povedal: „Étos Nežnej revolúcie je premárnený a mŕtvy.“ Môžeme preto len dúfať v naplnenie vízie, že: „Budúca demokratická revolúcia bude antikapitalistická.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984