Nenávisť zasiahla Slovensko

Počet zobrazení: 6320

Už niekoľko rokov sme svedkami stupňujúceho sa nenávistného besnenia v slovenskej spoločnosti. Viaceré politické strany a ich predstavitelia ju šíria po Slovensku ako epidémiu či zničujúci mor. Vďaka podpore médií sa im darí rozdúchavať vášne a rozdeľovať spoločnosť.

Takáto situácia nebola ani pri zmene režimu v roku 1989, a to už je čo povedať. Aj preto sa o tomto politickom prevrate hovorí, ako o Nežnej revolúcii. Podobne tomu tak nebolo ani v zápase s mečiarizmom v roku 1998, kedy ho SDKÚ, SDĽ, SMK a SOP porazili v čestnom a relatívne korektnom politickom zápase.

Dnes sa opozičné strany, ktoré sú poväčšine bez hodnôt, bez vízie a programu, bez snahy riešiť konkrétne, iste nemalé problémy, sústreďujú nie na politický zápas, ale len na politický boj. Je tomu tak od volieb 2016 a stále sa to stupňuje. Kam až chcú v tomto boji zájsť – po prvú facku či až výstrel na ulici? Šíria zlobu a nenávisť, delia ľudí na dobrých a zlých, na slušných a neslušných a najmä na tých svojich, jediných spravodlivých a tých iných. Celé ich pôsobenie hraničí s fanatizmom a pripomína nástup fašizmu v Nemecku. Je to bezobsažné politikárčenie, na ktoré v konečnom dôsledku doplatí občan.

Potvrdzujú to i posledné oslavy oslobodenia, kedy pietny akt a vyjadrenie vďaky našim, rozumej ruským osloboditeľom, zneužili viacerí, ako Kiska, Dostál, Sulík, ale i predstavitelia OĽaNO a ďalší, na politikárčenie, na šírenie nenávisti a zla, ktorého sú práve oni predstaviteľmi. Podobne pán, ktorý si hovorí prezident Kiska, šíri všade v zahraničí, klamstvá o vlastnej krajine, hovorí o nej , ako o mafiánskom štáte a znevažuje všetko, čo na Slovensku máme, naposledy v Česku a Nemecku.

V šírení nenávisti a bratovražednom boji zohrávajú tú najhoršiu úlohu mainstreamové liberálne médiá, ktoré sú vo vlastníctve oligarchov. Nenájdete v nich takmer žiadne hodnoty, objektívne a pravdivé informácie už vôbec nie, ale len polopravdy až klamstvá či konšpiračné teórie. Robia tak v snahe o prevrat, o uchopenie moci v našej krajine a za podpory i finančnej z tzv. demokratického západu i viacerých spolitizovaných mimovládok.

Nevraživosť hraničiaca s nenávisťou sa prejavuje nielen v spoločnosti ako takej, ale i v jednotlivých národnostných, sociálnych či etnických skupinách, kde by to asi nik nečakal. Križiacke vojny vedú medzi sebou skupiny, ktoré si hovoria kresťanské. Delia sa na tých pravých a tých falošných, vzájomne si nadávajúc do odpadlíkov a farizejov, čoho výsledkom je, že z KDH odišlo niekoľko skupín, ktoré vytvorili viacero strán.

Nie je na tom lepšie ani maďarská komunita, kde si nevedia prísť na meno už štyri strany. Obdobné je to v rómskej enkláve, kde súperí a vzájomne sa znevažuje niekoľko strán a skupín. Bokom však neostali ani slovenskí národovci, kde proti sebe bojujú ľudia okolo Danka, Harabina, Kotlebu a bijú sa do pŕs, kto je väčší Slovák. No a tento bojachtivý augiášov chliev dopĺňajú úspešne liberáli, ktorí bojujú medzi sebou o voliča a tým najmä o moc. Podobne je na tom OĽaNO, z ktorého odchádzajú poslanci a vytvárajú ďalšie strany.

Tak si teraz skúsme predstaviť, že títo všetci by nám chceli vládnuť a to dokonca spolu. Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech.

Nenávisť sa šíri i na pracoviskách a, žiaľ, i v mnohých rodinách. Ľudia sa delia na mladých – progresívnych a starých – zadubených. Všetko nové či iné je dobré, všetko doterajšie či staré, treba zavrhnúť. Pritom väčšina mladých ľudí i stredná generácia mala šťastné detstvo a tak sa treba len zamyslieť, čiou zásluhou?

Veľa ľudí sa dnes oveľa viac ako za socializmu bojí vyjadriť svoj názor, svoju pravdu. Boja sa mediálneho lynčovania, znevažovania a odsudzovania tými „správnymi a slušnými“. 

Mnohí politici bažia po moci, sú plní nenávisti a ich každé druhé slovo je boj, odstránenie zla, zlodeji, korupcia, do basy s tými, čo sa im nepáčia. Pritom sa toto deje v čase najväčších ekonomických úspechov našej krajiny, vyrovnaného rozpočtu, v čase rekordne nízkej nezamestnanosti, rastu miezd v školstve, zdravotníctve  a celej štátnej správe vrátane sociálnych služieb, v čase prijímania viacerých sociálnych opatrení, rastu podpory dôchodcov i mladých rodín a úspechov v zahraničnej politike.

Týmto stranám a ich predstaviteľom v skutočnosti nejde o lepší život občanov, ani o riešenie problémov, ktoré sú, samozrejme, našou realitou. Ide im len a len o moc, moc vlastnú, o čom i verejne hovoria. Chcú na Slovensku vládnuť, hoci niektgorí majú sami problém so zákonom, čo potvrdzujú „budúci predsedovia vlády“ ako Kiska, Sulík, Truban, Beblavý, Hlina či bokom stojaci Matovič a Kollár.

Treba si úprimne odpovedať na otázku, kto tu šíri nenávisť, či sú to vládne strany, alebo opozícia, novovznikajúce strany, médiá, slniečkari a mimovládky. To takíto chcú zachraňovať Slovensko?

Ako ukázali viaceré voľby primátorov a starostov, napríklad v Bratislave, Košiciach, Nitre..., ale najmä voľby prezidenta, mnohí ľudia sú naivní a ľahko zmanipulovateľní. Volíme si nových, úplne neznámych ľudí bez hodnôt a vízie, ktorí sa len tvária ako nezávislí. Preto nik nevie, čo od nich čakať. To môže viesť k deštrukcii štátu a k uchopeniu moci ľuďmi, ktorí to so Slovenskom nemyslia dobre.

Toto chceme? Spamätaj sa Slovensko. Je nanajvýš aktuálne bojovať nielen proti niečomu, ale najmä za niečo pozitívne, nie sa rozdeľovať, ale spájať sa v tomto úsilí. Len tak bude na Slovensku lepšie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984