Netešme sa predčasne a nečakajme zázraky

Počet zobrazení: 2648

Matovičova vláda má vážne problémy, ktoré môžu viesť až k jej kolapsu. Netešme sa však predčasne. V našich dejinách, i tých najnovších, sme totiž až príliš často očakávali pozitívnu  zmenu vedenia štátu, zmenu k lepšiemu. Nádejali sme sa, že už nemôže byť horšie. Len si spomeňme na ponovembrové vlády a nádeje vkladané do Mečiara, Dzurindu, Fica i Pellegriniho, ktoré sa ani zďaleka nenaplnili, aspoň nie pre všetkých.

Žiaľ, naše očakávania sa takmer nikdy nesplnili a po „zlej“ vláde prišla ešte horšia. Tak tomu bolo i po ostatných voľbách, keď Matovič prekonal všetky negatíva politiky, a dostal ju na úplné dno. Ľudia čakali pozitívnu zmenu, no dočkali sa výrazného zhoršenia riadenia štátu, obmedzovania ich slobody a sociálnych istôt.

Po dvanástich rokoch v podstate stabilnej a predvídateľnej vlády Smeru-SD, aj s jej nemalými chybami, nastúpila nekompetentná vláda Igora Matoviča, ktorý vie len všetko ničiť, nie však stavať a tvoriť. Už takmer desať mesiacov likviduje sociálne vymoženosti, právny štát, obmedzuje slobodu a demokraciu, a to všetko pod rúškom boja proti korupcii a koronakríze.
 

Voliči Matoviča majú to, čo chceli, ale čo my ostatní?

Väčšina občanov už, zdá sa, pochopila, koho si zvolila štvrtina voličov a kto nám tu vládne. Napriek tomu treba zopakovať známe fakty. Premiér Matovič sa od svojho nástupu prejavuje ako nepripravený, neschopný politik a ako narcis. Sú preňho charakteristické učebnicové vlastnosti narcisa, egocentrizmus, sebapreceňovanie a znevažovanie iných, namiesto empatie arogancia a prekračovanie všetkých hraníc.

Chýba mu aspoň základná vízia spoločnosti, štátnické vystupovanie či riadiace schopnosti, o jazykovej výbave ani nehovoriac. Jeho správanie je chaotické a nepredvídateľné. Jednoducho, zo štátnika nemá absolútne nič.

Matovič dlhodobo šíri strach, chaos, klame, zavádza a vyhráža sa ľuďom, čím ich deprimuje. Chýba mu schopnosť ľudí viesť, motivovať, získavať a presviedčať o správnosti svojich riešení.

Ďalším problémom u Matoviča je jeho psychopatické chovanie, ktoré je až chorobného charakteru. Despotické sklony, nekontrolovateľné nálady a pudové správanie sú jeho základnými črtami. Prejavuje sa vzťahovačnosťou a nedôverou ku všetkému. Preňho je typická  nenávisť ku všetkým, osobné až vulgárne urážky a citové i priame vydieranie ľudí. Niektorí dokonca hovoria o jeho zákernosti a pomstychtivosti. Politiku robí ako opozičník bojujúci všetkými zbraňami proti svojim súperom, a to sú všetci, a nie len vo voľbách. Všetko to už hraničí s politickým kanibalizmom. Niet sa preto čo čudovať, že jedni ho nazývajú psychopatom a iný ho považujú za šaša či blázna. V prípade bežného občana by sa to dalo ako tak zniesť, avšak premiér škodí celému Slovensku, čím dochádza k rozkladu spoločnosti.
 

Nie len premiér, ale celá vláda je problémová

Vláda od svojho nástupu stihla toho veľa zničiť, čo je však obzvlášť zlé, nič vytvoriť. V sociálnej oblasti zrušila 13. dôchodky vo výške 460 eur, obedy zadarmo, nesplnila zákonnú valorizáciu minimálnej mzdy, zmrazila platy v štátnej a verejnej správe pre rok 2021 vrátane školstva, snaží sa o zrušenie dôchodkového stropu 64 rokov, o likvidáciu gastrolístkov a príspevkov na rekreácie.

Dochádza k deštrukcii právneho štátu nezmyselnými zásahmi do Ústavy, súdnictva a prokuratúry. Nátlakový spôsob pretáčania zákonov pripomína známy Mečiarov valec. Najnovšie vládna väčšina, porušením vlastných opatrení, presadila ústavný zákon o možnosti neustále predlžovať núdzový stav, a tým obmedzovať demokratické, politické, občianske práva slobody.

Zdravotníctvo je takmer v rozklade, školstvo stagnuje na svojom dne a žiaci sa už takmer od marca viac-menej poriadne neučia. Výstavba diaľnic sa neurýchlila a nájomných bytov je ako šafranu. Doterajšia pomoc počas koronakrízy zamestnancom, živnostníkom i podnikateľom je minimálna a hádam najslabšia v Európe. Podobne je to aj s plánom obnovy, ktorý bol predložený Európskej komisii na poslednú chvíľu, bez širšej odbornej diskusie, bez celospoločenských priorít s uprednostnením záujmov koaličných strán. Vláda stále len sľubuje reformy a riešenia problémov, no tieto sú zatiaľ v nedohľadne.

Problémy občanov sa neriešia, ale zato koalícia stíha neustále otvárať pre ľudí nepodstatné zákony, ako zákon o interrupciách, o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu a mnohé ďalšie. Ak k tomu prirátame obrovský nárast napätia a nenávisti v spoločnosti a šafárenie vlády s financiami, tak to nemôže viesť inam, len ku kolapsu vládnutia, ktorého sme svedkami. Preto nestačí zmena na poste premiéra, nevyhnutná je výmena celej vlády.
 

Naď, to by bola cesta do pekla, či z blata do kaluže

Matoviča majú dosť nielen viacerí koaliční partneri, opozícia, tí čo mu pomohli zvíťaziť, ale najmä väčšina občanov Slovenska. Otázkou, kto nahradí Matoviča, ak sa on sám vzdá funkcie, z jeho ministrov je v podstate vyriešená. Zo siedmich neprichádzajú do úvahy pre svoje odborné, charakterové, osobnostné vlastnosti, až piati. Zostal Heger, ktorý, ak bude rozumný, do toho nepôjde a zostane radšej najvýznamnejším ministrom s kontrolou nad financiami štátu. Preto možno jediným riešením, nie však prijateľným, zostáva Jaroslav Naď, minister obrany.

Ťažko však povedať, kam by to viedlo, keď je považovaný za zbrojárskeho lobistu, človeka, ktorý preferuje zbrojenie a účasť na vojenských konfliktoch, pred mierovými riešeniami. Už teraz pre rok 2021 naplnil sľuby Kisku a Pellegriniho americkému prezidentovi Trumpovi o dvoch percentách z HDP venovaných na armádu, hoci ich nepísaný sľub znel do roku 2024 a predbežný prísľub Nemecka je až na rok 2031. No čo by on a vláda neurobili pre svojich amerických donorov a najväčších priateľov.

Naď má podľa istých skupín majúcich záujem ovládnuť Slovensko tú správnu prípravu v USA, NATO, Bruseli i v mimovládke Globsec. Je viac americkým lokajom ako slovenským ministrom, silným rusofóbom s tvrdými reakciami a osočovaním obyčajných ľudí. Hodí sa nielen pre servilnosť k USA a Matovičovi osobne, ale i pre jeho prispôsobivosť komukoľvek, v nedávnej minulosti i Smeru-SD, a snahu za každú cenu byť pri moci.
 

Zmena k lepšiemu nenastane výmenou premiéra, ale vlády

Už z predchádzajúcich častí vyplýva, že výmenou premiéra by sa nič podstatné nezmenilo. Práve naopak, došlo by k ďalšiemu obmedzovaniu demokracie, deštrukcii právneho a sociálneho štátu, k posilneniu prvkov diktatúry v riadení, zvyšovaniu nákladov na zbrojenie a našej závislosti a podriadenosti USA.

Preto jediným východiskom sú predčasné voľby, ku ktorým môžeme prísť len cez úspešné referendum. Občania sú naklonení tomuto riešeniu až v 52 percentách. Stačí spojiť sily demokratickej parlamentnej i mimoparlamentnej opozície, odborových zväzov, Jednoty dôchodcov i ďalších občianskych združení a úspech je zaručený.
 

Východiskom sú len predčasné voľby, ale nečakajme zázraky

Skúsenosti nás varujú, aby sme aj po prípadných voľbách nečakali zázraky. Ľudia sú v mnohých prípadoch nepoučiteľní, nepoznajúc programy strán a reálne možnosti ich realizácie, volia podľa momentálnych nálad a sympatií k lídrom. Sú manipulovateľní a, žiaľ, často i naivní, preto ak sa volič nezmení, nevyspeje, nemožno čakať zázraky.

Kto by mal šancu nahradiť súčasnú vládu? Podľa predvianočných preferencií agentúry AKO, by to mohla byť koalícia Hlas-SD, SaS, PS /Progresívne Slovensko/, čo by bola pohodlná väčšina 85 poslancov, a v prípade spojenia so Sme rodina, dokonca ústavná väčšina až s 96 poslancami. Takýto stav nemusí byť v prípade predčasných volieb nereálny, čo naznačuje aj ostatný prieskum agentúry Polis. Treba hádam upozorniť na to, že tieto strany majú svojim zameraním, programom a, žiaľ, i charakterom, k sebe veľmi blízko, a preto ich budúca spolupráca je pravdepodobná.

Očakávať od Hlasu-SD, že by bol dominantný a razantný v riešení problémov vrátane sociálnych, by bolo veľkou ilúziou. Strana, ktorá je akýmsi lepším pokračovaním Smeru-SD, čo dokumentujú i jeho lídri, ktorých Fico vydával za svojich princov a nástupcov, pôjde cestou ústupkov a drobných vylepšení, ktoré im umožnia koaliční partneri. SaS ktorá je najväčším nebezpečenstvom v tomto spolku, je totiž za demontáž štátu a sociálnych výdobytkov či ochrany práv pracujúcich. O tých ďalších, ako je PS a Sme rodina, škoda hovoriť, veď skutočné potreby občanov sú u nich až na poslednom mieste.

Ak sa občania v prípade predčasných volieb nespamätajú a nebudú voliť strany a hnutia, ktoré zabezpečia reálnu zmenu systému, bude to zase len voľba menšieho zla.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984