Neúspešný futbalový prevrat?

Ako je dobre známe, minulý týždeň sa vo futbalovom svete udialo niekoľko zásadných udalostí. Tesne pred stredajším zasadnutím kongresu svetovej futbalovej federácie FIFA, ktorý mal zvoliť prezidenta organizácie, sa objavil škandál. Švajčiarske orgány činné v trestnom konaní pri ňom zadržali sedem predstaviteľov FIFA, vrátane dvoch viceprezidentov. Dôvodom mala byť žiadosť štátnych orgánov USA na vydanie týchto osôb kvôli podozreniu z korupcie.

Hoci tzv. mienkotvorné médiá celú udalosť prezentovali ako totálnu diskreditáciu FIFA, zaznievali i hlasy, že išlo o cielený pokus o zosadenie doterajšieho prezidenta FIFA S. Blattera. Tieto názory tiež netreba brať na ľahkú váhu. FIFA ani ďalšie športové federácie nemajú najlepšiu povesť, čo sa týka korupcie a vždy je možné ich problematickú povesť využiť na boj proti neželaným kandidátom v nejakých voľbách. Hoci som nevidel trestný spis voči zadržaným funkcionárom, je tu niekoľko dôvodov, prečo treba byť s rýchlymi závermi veľmi opatrný.

           Čo budí podozrenia?

Na celom škandále budilo nedôveru niekoľko podivných okolností. Predovšetkým išlo o načasovanie tesne pred začatím kongresu FIFA. Prečo sa americké štátne orgány rozhodli požiadať švajčiarske úrady o vydanie funkcionárov FIFA tesne pred kongresom? Museli si predsa uvedomovať, že takýto krok bude mať na kongrese veľký ohlas a môže ovplyvniť hlasovanie viacerých delegátov. Tu vzniká otázka, či americkým orgánom naozaj išlo o nestranné posúdenie podozrení z korupcie. Načasovanie žiadosti téze o nezávislosti vyšetrovania príliš nesvedčí.

Načasovanie žiadosti o vydanie funkcionárov skôr naznačuje, že súčasťou amerického postupu bol pokus o zásah do rozhodovania kongresu. V prospech tézy o koordinovanom pokuse o ovplyvnenie kongresu FIFA svedčí i skutočnosť, akým spôsobom na celý škandál reagovali západní politici a médiá. Ich vyjadrenia sa zdali dobre pripravené a po prepuknutí škandálu sa ozývali výroky mieriace na prezidenta S. Blattera, ktorý ani nebol medzi zadržanými. Na odstúpenie ho vyzvali britský premiér D. Cameron, nemecký minister H. Maas  a niektorí ďalší politici. To je dosť nezvyklé, pretože ani jeden z týchto politikov nemal legálny prístup k spisom a dôkazom amerických vyšetrovateľov. Naopak, západní politici v podobných situáciách zvyknú rešpektovať prezumpciu neviny zadržaných funkcionárov. Veď dokonca ani americké orgány dotyčných obvinených ešte neodsúdili a o presvedčivosti ich dôkazov sa zatiaľ dá len špekulovať.

Podozrivé je, že s kritikou vystúpili i americké koncerny, sponzorujúce FIFA. Coca-cola, Visa a niektoré ďalšie koncerny sa vyjadrili, že hodlajú prehodnotiť svoj prístup k FIFA. Je zaujímavé, že toto vyjadrenie tiež stihli urobiť ešte pred kongresom, hoci racionálna ekonomická úvaha by velila počkať na voľbu a potom sa vyjadriť podľa výsledku hlasovania. Z doterajších skúseností pritom nemám dojem, že nadnárodným americkým koncernom ide úprimne o boj proti korupcii.

Do kritiky S. Blattera sa však pustili aj ďalší ľudia, o ktorých čestnosti a úprimnosti možno mať vážne pochybnosti. Napr. predstavitelia európskej futbalovej federácie UEFA sa vyslovili veľmi tvrdo o dlhoročnej funkcii Blattera na čele FIFA. Paradoxne, UEFA z hľadiska korupcie nepožíva oveľa viac dôvery v otázkach korupcie než FIFA. Predstavitelia UEFA sa tiež pokúsili presunúť hlasovanie kongresu. M. Platini a spol. zrejme plánovali presvedčiť niekoľkých stúpencov S. Blattera, aby podporili jeho protikandidáta.

Protikandidátom bol princ Ali bin al-Hussajn, tretí syn zosnulého jordánskeho kráľa Hussajna. Ako je známe, jordánska kráľovská rodina patrí medzi hlavných spojencov USA na Blízkom východe a hoci je populárna na Západe, v samotnom Jordánsku je skôr vnímaná ako skorumpovaná: http://www.theguardian.com/world/2011/feb/15/bedouin-accuse-jordan-queen-corruption . Svoju moc si udržuje násilím a klientelizmom a princ z tejto rodiny preto nie je úplne ideálny kandidát pre bojovníka s korupciou, hoci na kongrese FIFA sľúbil transparentnosť. Mimochodom, nemožno sa ubrániť dojmu, že tento kandidát „euro-americkej koalície“ bol prefíkane vybratý spomedzi ázijských funkcionárov, čo malo uľahčiť „prebehnutie“ ázijských delegátov do tábora UEFA. V boji proti „skorumpovanému Blatterovi“ sa zrejme nikto neštítil ani podobných praktík.

          Futbalové šampionáty a korupcia
 

Obvinenia z korupcie vo svete futbalu patria k najčastejším obvineniam a mnoho funkcionárov je určite vinných. Týka sa to hlavne hlasovania o prideľovaní veľkých športových podujatí, kde existuje mnoho podozrení z minulosti i súčasnosti. Stačí si len spomenúť na neúspešné kandidatúry Maroka na usporiadanie majstrovstiev sveta v rokoch 1994 a 1998. Maroko sa vtedy veľmi usilovalo získať ako prvá africká krajina pridelenie práva usporiadať MS vo futbale. Pri súťaži o usporiadanie MS 1994 však podľahlo USA 7:10, hoci jeho kandidatúra bola podľa mnohých, napr. i podľa S. Blattera, presvedčivejšia: http://articles.chicagotribune.com/1986-06-29/sports/8602160355_1_fifa-president-joao-havelange-world-cup-lothar-matthaeus . USA zvíťazili napriek tomu, že v čase pridelenia MS v roku 1988 nemali ani skutočnú ligovú súťaž (North American Soccer League zanikla 1984 a Major League of Soccer sa začala hrať až v roku 1996).

Veľké podozrenie vyvolali aj ďalšie prípady neúspechu krajín tzv. tretieho sveta. Napr. právo usporiadať MS 2006 získalo Nemecko pomerom hlasov 12:11, hoci sa predtým hovorilo, že začne platiť rotačný princíp a očakávalo sa, že Južná Afrika tak získa už MS 2006. V Južnej Afrike to vyvolalo veľké sklamanie a vznikli i otázky, či má africká krajina vôbec šancu získať usporiadateľstvo MS. Nakoniec JAR uspela o štyri roky neskôr.

Otázniky vyvolávalo i pridelenie usporiadania záverečného turnaja Majstrovstiev Európy v roku 2016 zo strany UEFA. Toto právo získalo po tretíkrát v histórii Francúzsko (predtým 1960 a 1984), ktoré navyše už dvakrát usporiadalo i MS. Ukrivdené sa cítilo Turecko, ktoré doteraz ešte nikdy žiadne veľké podujatie vo futbale neorganizovalo. V Turecku tvrdili, že francúzskej kandidatúre veľmi napomohol prezident UEFA M. Platini,  ale rozhodnutie kritizovali aj ďalší, napr.: http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-1282457/Guus-Hiddink-slams-UEFA-decision-grant-France-Euro-2016-ahead-Turkey.html

A keďže na minulotýždňovom kongrese s kritikou pomerov vo FIFA vystupoval práve tento M. Platini, mali mnohí delegáti o oprávnenosti jeho kritiky svoje pochybnosti. Predstavitelia UEFA a ani jordánsky princ nemajú povesť bojovníkov proti korupcii u seba doma a preto väčšina delegátov kongresu z krajín Afriky a Ázie nebola ochotná opustiť S. Blattera ani kvôli škandálu so siedmimi funkcionármi. S. Blatter tak svoju pozíciu prezidenta FIFA obhájil.

          Blatter a emancipácia tretieho sveta
 

Na tomto mieste treba uviesť aj príčiny Blatterovho dlhotrvajúceho volebného úspechu. Hlavnou príčinou jeho úspechov je to, že hoci svojím pôvodom Európan S. Blatter sa vo futbalovom hnutí opiera o neeurópske krajiny. Po celé 20. storočie bol futbal v podstate záležitosťou európskeho a amerického kontinentu. Ázia a Afrika hrali len podružnú úlohu a napriek rozmachu futbalového hnutia na týchto kontinentoch ich v Európe nebrali vážne. Túto trpkú skúsenosť si zažilo napr. spomínané Maroko.

Už pri prvom volebnom víťazstve v roku 1998 sa S. Blatter oprel o tzv. rozvojový svet. Keďže vo FIFA pracoval už dávno predtým, mal možnosť nadviazať kontakty a pochopiť problémy neeurópskych futbalových federácií. Naopak, jeho protikandidát L. Johansson, vtedajší prezident UEFA, neuspel práve kvôli malým skúsenostiam s Afrikou a Áziou.

Celkovo je možné zaznamenať, že v 21. storočí nastala emancipácia futbalovo rozvojových krajín. MS sa už konali v Ázii i v Afrike, zatiaľ čo západná Európa zo šiestich pridelených MS dostala len jedny. V 20. storočí boli MS v západnej Európe v podstate každých osem rokov, dnes to už neplatí. V súťaži o usporiadanie MS 2018 zvíťazilo Rusko nad Anglickom a pri MS 2022 Katar nad USA. Také čosi by v 20. storočí bolo len sotva možné.

Veľmi dôležitou zmenou pre 21. storočie je aj vytvorenie MS klubov s účasťou víťazov všetkých konfederácií. O majstrovstvách sveta klubov sa uvažovalo už dlho, ale v 20. storočí sa neoficiálnym majstrom sveta klubov obvykle stával stal víťaz zápasu medzi majstrami Európy a Južnej Ameriky. Dnes sa MS klubov zúčastňuje Afrika, Ázia i Oceánia. A hoci euro-americká prevaha vo futbale sa neskončila, v 21. storočí sa objavilo obrat v myslení i nové vnímanie úlohy ostatných futbalových konfederácií. Blatterov príspevok k tomuto vývoju je  jedným z dôvodov, prečo je jeho pozícia vo FIFA taká, aká je.

            Úloha politiky?
 

Skúšam sa zamyslieť nad tým, čo by sa stalo, keby kongres FIFA dopadol inak. Uvedomujem si, že jednou zo zásluh S. Blattera je, že futbal sa nedostal do vleku veľmocenskej politiky. Vo svete športu sa v minulosti objavilo veľa prípadov, keď veľmoci zasahovali do prideľovania športových podujatí a športu to neprospelo. Známym prípadom je zásah  politikov USA do voľby usporiadateľa olympijských hier v roku 2000. Najmä vďaka tomuto zásahu sa vtedy voľby skončili porážkou veľkého favorita – Pekingu. Dnes si väčšina sveta si uvedomuje neprijateľnosť dvojitého metra takýchto zásahov: Peking bol v roku 2000 neprijateľný kvôli politike Číny, ale Salt Lake City v roku 2002 či Londýn v roku 2012 neboli problémom a to napriek odsúdeniahodným intervenciám západných veľmocí v zahraničí.

Určité obavy pociťoval počas škandálu FIFA minulý týždeň zrejme aj ruský prezident V. Putin. Preto sa vyslovil proti snahám o zasahovanie do rozhodovania kongresu FIFA. Viacerí politici v Rusku už dlhšie podozrievavo sledujú snahy niektorých subjektov na Západe o zmenu organizátora MS 2018. Úvahy o odňatí alebo prinajmenšom o bojkote MS v Rusku sa objavili dokonca i v orgánoch Európskej únie: http://www.dw.de/eu-says-boycott-of-russias-2018-world-cup-possible/a-17897615 . Ak by však k podobným akciám prišlo, je zrejmé, že by to futbalu veľmi poškodilo. Súčasná FIFA si určite zaslúži mnoho kritiky, ale existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že prípadné „nové vedenie“ by nebolo v otázkach boja s korupciou o nič úspešnejšie, naopak, zrejme by bolo viac závislé na politikoch…