Nezávislí závisláci v politike

Problémom našej politickej scény sú tzv. nezávislí závisláci, čo sa prejavuje vždy, osobitne však pred voľbami a tie sú už na obzore. Charakteristikou črtou nezávislých je ich závislosť. Tragédiou je, že tieto skupiny ľudí neovplyvňujú len politiku, ale demoralizujú celú spoločnosť a rozvracajú politický systém. Zneužívajú naivitu ľudí a ich zmysel pre jednoduché riešenia, pre poctivosť a spravodlivosť. mysliac si, že to platí i v politike. Žiaľ, často sa hlboko mýlia, na čo prichádzajú neskoro a spravidla až po voľbách.
 

Nezávislosť je politická kamufláž a podvod na ľuďoch
 

Nezávislosť je kúl, je úžasná, je trendy, je v móde. Mnohí ľudia považujú nezávislých za mesiášov či dokonca spasiteľov, ktorí sú nad politikou. Opak je však pravdou. Občan by si mal uvedomiť, že objektívne žiadna nezávislosť neexistuje. Ide len o politickú kamufláž, o podvod na ľuďoch. Jednoduchým príkladom, ako v praxi nefunguje nezávislosť, je téza, že deti sú nezávislé na rodičoch. V živote platí, jedni sú závislí na alkohole, iní na drogách, na ženách, na internete, mobiloch či hazardných hrách. Oveľa viac je závislých na peniazoch, na funkciách a moci. V tom najlepšom prípade sú niektorí ľudia závislí na práci. Absolútna väčšina má však svoj politický názor a či chce alebo nie, inklinuje ku konkrétnej politike či politickej strane. Vo svojom rozhodovaní o spoločenských a ekonomických otázkach navonok nestranných, sú jednoznačne závislí na politických stranách a chtiac nechtiac, presadzujú isté politické zámery.

Možno samozrejme, v istom slova zmysle hovoriť vo vybraných prípadoch o nezaradených či nadstraníckych kandidátoch. To sú však skôr výnimky ako všeobecne platné pravidlo. Treba, aby si občan položil otázku, komu sa títo ľudia zodpovedajú, koho záujmy presadzujú a kto ich kontroluje. Anonymný občan asi nie.
 

Ako je to s nezávislosťou novinárov a umelcov
 

Nezávislosť sa právom očakáva  od novinárov. Mali by informovať objektívne, písať pravdivo na základe faktov a nechať na čitateľa, nech si urobí vlastný názor. Opak je však neraz pravdou. Často, okrem výnimiek píšu neobjektívne, zavádzajú, používajú polopravdy, komentujú a vyvodzujú závery i súdy. Pre súčasnosť je príznačné, že viacerí novinári hrubým spôsobom zneužívajú svoje postavenie a manipulujú s ľuďmi. Značná časť z nich je skorumpovaná a jednostranne poplatná svojim chlebodarcom. Typickými príkladmi sú Denník N, SME, Aktuality a bulvárne plátky, ktoré sú, samozrejme, na špici. Každý kto chce, môže vidieť, kto ich platí, záujmy ktorej skupiny, strany preferujú. Podobne sú na tom súkromné televízie a nevyhla sa tomu ani verejnoprávna RTVS. Potom sa čudujú, že ich niekto nazve novinárskymi prostitútkami či skorumpovanými médiami.

Pod nezávislými by sme si mohli predstaviť tiež umelcov. To, čo však predvádzali viacerí z nich po vražde Kuciaka, ako napríklad Stanke, Kramár, Kemka, Fialová, Kronerová, Magda Vášáryová či Kňažko, hraničí nielen z politikárčením, ale i hyenizmom. Títo umelci, ktorí by mali byť svedomím národa, sú v skutočnosti jeho hanbou.
 

Politická nezávislosť je nezmysel, ktorým sa ohlupuje volič
 

Módnym trendom je nezávislosť. Aj preto sa počet nezávislých v komunálnych voľbách neustále zvyšuje. V roku 2006 bolo zvolených takmer 31 % nezávislých starostov a primátorov. V roku 2014 to už bolo 38 % a v minulom roku dokonca až  42,4 % tzv. nezávislých.

Za nezávislosť sa väčšina ľudí len skrýva. Kandidáti nie sú tak spájaní s problémami tej ktorej strany, je to pre občanov populárne pre ich, spravidla oprávnené, sklamanie zo straníckej politiky. Straníckosť je ako staré obnosené šaty, nezávislosť to je in.

Vznik Kiskovej strany dokonale odhalil falošnosť ľudí, ktorí sa vyhlasujú a dokonca kandidujú do funkcií ako nezávislí. Už pri tejto prvej príležitosti sa nezávislí primátori Nitry – Hattas, Zvolena – Balkovičová, Lučenca – Pivková, Hlohovca – Kollár a ďalší, bijú za novú stranu. Typickým príkladom nezávislosti je samotný Kiska, ktorý sa vyhlasoval za nezávislého prezidenta a v skutočnosti bol hovorcom opozičných strán a teraz zakladá vlastnú stranu Za ľudí, aj keď by mala mať skôr názov Za seba či Za svojich. Podobne líder tzv. Slušného Slovenska Šeliga sa tváril ako bohorovný občiansky aktivista a teraz vstúpil do politickej strany a viacerí jeho spolupútnici podporujú konkrétne politické strany a ich politikov. Nezávislý primátor Bratislavy Vallo okamžite po zvolení sa prezentoval na tlačovke s lídrami Progresívneho Slovenska a Spolu a dnes sa ani len netají za koho kope.

Podobne ako Kiska aj súčasná prezidentka Čaputová sa vydávala a kandidovala ako nezávislá, pričom bola zakladajúcou členku strany a v tom čase dokonca podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Čo je to iné, ako demagógia, ohlupovanie voličov a volebný podvod? Aká bude prezidentka, keď podvádzala a klamala, tak ako vyššie menovaní?
 

Zneužitie nezávislých
 

Oprávnene by sme sa mali zaujímať, či pri majdanizácii námestí v Bratislave i v ďalších mestách, jasne politickom zneužití vraždy novinára Kuciaka a pokuse o prevrat i pád vlády, čo mimochodom priznal sám Kiska, išlo o nezávislých občianskych aktivistov Za slušné Slovensko, o nezávislé médiá a mimovládky, alebo o ich priame zapojenie do týchto procesov, či v lepšom prípade o ich zneužitie. Dnes je všeobecne známe, že im nešlo o vyšetrenie vraždy, ani o boj proti korupcii a už vôbec nie o pietnu spomienku a vzdanie úcty zavraždeným, ale len o naplnenie záujmov tých, čo ich riadili. Ideály a hodnoty sú im totiž cudzie. Nezávislosti týchto aktérov môže uveriť už len naivný hlupáčik, ale, žiaľ, každé ďalšie voľby dokazujú, že ich na Slovensku máme ešte veľmi veľa.

Hnutie Za slušné Slovensko nie je občianskym, ale politickým hnutím. Dokázalo to pri presadzovaní vyslovene politických požiadaviek na mítingoch, ale i v komunálnych voľbách. Tam podporilo tiež „nezávislých“ kandidátov na primátorov, ktorí okamžite po voľbách sa ukázali ako stranícky nominanti prevažne Progresívneho Slovenska a Kisku. Slušní jednoducho zavádzajú a klamú. Sú len politickými aktivistami ľudí, čo ich platia a ktorých záujmy presadzujú. To už dokonca pochopil a zverejnil aj Matovič, ktorý odhalil, či presnejšie potvrdil, čo je za pravou tvárou PS/Spolu, Kisku a „slušných“ ľudí.
 

Všetkým tým sa potvrdzuje:
 

Nezávislí politici sú závisláci a sú horší i nebezpečnejší, ako alkoholici, narkomani a gambleri. Tí totiž ohrozujú len seba a svojich najbližších, zatiaľ čo „nezávislí“ politici ničia celý národ.