Reklama

Nie Králik Roger, ale US senátor a s „atómovkou“ na Rusov...

Počet zobrazení: 3147

Republikánsky senátor Roger Wicker musel mať v ten deň buď výdatné raňajky, alebo výdatnejší obed. Lebo objaviť sa na obrazovke televízie Fox News, ktorú denne sledujú milióny Amíkov a oznámiť im, že prezident Joe Biden by mal vyslať na Ukrajinu amerických vojakov  vraj sa tam už poniektorí potulujú/a nechať si tak otvorené dvere na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom...

A blysol sa ešte viac, keď nechutné militaristické slová vyšperkoval dokonca možnosťou prvého použitia atómovej zbrane proti Rusku, vraj akýmsi obmedzeným jadrovým útokom, aj keď cieľ nešpecifikoval... /Mohla to byť spomienka na mladé roky, keď slúžil v Air Force, teda vo vojenskom letectve?/

Neviem.

Ale ten chlapík má teda odvahu, akú dosiaľ „nepredviedol“ proti Rusku ani len vo sne Donald Trump /ten si napokon s Putinom dosť rozumel/, no zatiaľ ani Joe Biden. Aj keď v tomto prípade by to mohlo byť oveľa možnejšie, keďže Joe Rusko neznáša, odkedy sa vykĺzlo Amerike z „demokraticky“ ušitej kazajky aj s pomocou takého „výtečníka“, akým bol Boris Jeľcin.

roger_vicker_flickr.jpg
Roger Wicker, online diskusia máj 2020. Foto: Flickr

Ten chlapík, teda Roger, o ktorom píšem, má dobre znejúce a veľmi chytľavé meno. Spomenul som si na film Králik Roger, ktorý dokonca režíroval sám veľký Steven Spielberg a Hollywood z tej rozprávky vytvoril aj svetoznámu komiksovú postavu. No nepíšem o králikovi, ale o úspešnom americkom mužovi, najskôr, samozrejme, biznismenovi a potom už jeho cesta viedla tam, kam poškuľuje väčšina amerických mužov, ale aj žien: do politiky. V nej sa dá zašiť na veľa, veľa dlhých rokov a potom si v tichosti  užívať kapitalistický sen, ale keďže po vstupe do najvyššej politiky všetko za nich platí už štát, tak si vlastne táto hŕstka vyvolených užíva taký ten americký socializmus jedna radosť.

To jeho celé meno je dobré, dobre znie: teda Roger Wicker. Najskôr som si myslel, že ide o nejakého treťotriedneho herca, alebo o úspešného miliardára, veď to poznáte, na ten spôsob ako Gates, Buffet či ten hlavný skladník sveta Jeff Bezos z Amazonu alebo vizionár Elon Musk, ktorý je v súčasnosti najbohatším mužom v celom medziplanetárnom priestore. To meno mi sedelo presne na podobne úspešnú partiu. Ale keď som ho uvidel na obrazovke americkej televízie Fox News, zbystril som pozornosť. Rozhovory s hercami či úspešnými a zaslúžilými miliardármi sa predsa nerobia v bežnom vysielacom čase.

Aká to už len môže byť aktualita.

A tak sa pozerám a vidím pri tomto mene napísané oslovenie. Preboha, veď je to americký senátor.

Áno.

Roger Wicker.

Republikán a navyše nie hocaký. Je už postarší, v mladosti bol určite pre ženy príťažlivý, a už dlhší čas pracuje za Republikánsku stranu. Nuž viete, človek, aj keď je ešte komentátorom, nemusí poznať všetkých sto amerických senátorov. Lenže tento, aj keď som dosiaľ o ňom počul dosť málo, sa stal jediným televíznym vystúpením známym v celej Amerike a keďže viem, ako to funguje, nepotrvá dlho a bude, ak už aj nie je, známym na celom svete. Zatiaľ teda stačí, že v Amerike, ale určite už aj v Rusku a zrejme aj vo veľkej Číne.

Tento chlapík sa totiž vyznamenal.

Neviem síce prečo sa ozval najmä ako senátor za neveľmi v Amerike vplyvný štát Mississippi, ale keďže je členom toho povestného tzv. branného výboru Kongresu, tak mu podobná „odbornosť“ aj patrí. A navyše som si uvedomil, že psychológia funguje aj v takomto prípade. Ako sa môžete stať slávnym americkým politikom, keď nie ste ani Donaldom Trumpom a ani Joeom Bidenom? Títo obaja to dotiahli naozaj najďalej ako ďalší jedinci pred nimi. Donald bol v Bielom dome štyri roky a Joe je tam teraz. Nuž obaja si svoje postavenie zrejme zaslúžili a najmä sa oň nespútanou energiou až do roztrhania vlastných alebo možno aj cudzích tiel usilovali. Donald je predsa úspešným podnikateľom s nehnuteľnosťami a preslávil sa aj televíznymi seansami nielen ako organizátor súťaže o najkrajšie ženy, ale aj ako úspešný tv manažér v známej show Máš padáka.

No a Joe, ten sa plných päťdesiat rokov driapal po politickom rebríčku až na najvyššiu priečku, aká sa len dá v americkej politike dosiahnuť. /Už iba nebesá sú vyššie/. Stále ho ktosi v Demokratickej strane predbiehal, raz John Kerry, potom Barack Obama, neskôr zasa Hillary a stále ho odsúvali na spodnú priečku, až konečne, keď prišiel na neho zaslúžený rad, podaril sa mu husársky kúsok a zastavil Donalda pred ďalšími štyrmi rokmi v najmocnejšom úrade.

Takže, čo  z toho všetkého vyplýva.

Ak chcete v Amerike v takej konštelácii, aká je tam teraz, zažiariť, musíte sa blysnúť niečím mimoriadnym. Niečím takým, čo vám vyrazí dych, zhodí vás z barovej stoličky, jednoducho upadnete do bezvedomia a ešte aj pri poslednom nádychu budete ľutovať, že ste sa vôbec narodili. 

Lebo z tohto Rogera Wickera, aj keď nie je zrejme sám, má tá povestná americká partička, tí tzv. neocons, teda neokonzervatívci, ktorí napr. takého Busha juniora dotlačili do šialených vojen, má určite veľkú radosť.

Lebo keďže je americkým senátorom – má to predsa v hlave všetko pekne krásne vyjasnené. A tak – no nie je podarený? Američanom na plné ústa, ale nielen im, či možno najmä nie im, oznámil, že situáciu na  Ukrajine by osobne vyriešil veľmi jednoducho: vraj má Amerika podniknúť masívny vojenský útok proti Rusku, a to rovno aj nasadením amerických vojakov na územie, teda na pôdu Ukrajiny. Najskôr by vyslal vojnové námorníctvo do Čierneho mora a odtiaľ by US vojaci ničili ruské základne. Potom by k slovu prišli pozemné jednotky, ktoré by hnali tých zlých Rusov kade ľahšie. Teda zatlačili by ruskú armádu – ktorá je na svojom vlastnom území, no v blízkosti hraníc s Ukrajinou, lebo stráži bezpečnosť Ruskej federácie pred prípadným pochodom aj natovských oddielov – tam kde patrí... Síce nepovedal kde, to je asi veľmi tajné, ale ak by to nešlo, lebo predsa len si zrejme v kútiku ustráchanej mississippskej dušičky spomenul, veď má predsa len úctyhodný vek, aspoň na štipku histórie. A ak mu k tomu slúži aj zvyšok pamäti, tak si vo vzácnej chvíľke náhleho osvietenia mysle mohol spomenúť na príbeh všetkých tých armád, ktoré vstúpili na ruskú či sovietsku zem... Na tie armády, ktoré chceli Rusov zahnať za Ural či za Volgu no napokon utekali čelom vzad a skončili, aj tí poslední, tam odkiaľ vyliezli, vo vlčom nemeckom brlohu!

Poviete si, no a čo, aj v americkom Kongrese môžu sedieť takíto ctihodní občania, veď ich tam ktosi hlasovaním poslal. A navyše Roger je členom branného výboru Kongresu, teda akože by sa mal rozumieť do vojenských vecí. Možno už ale mohol zabudnúť, že iba v auguste tohto roku taká slávna US Army zdrhla po dvadsiatich rokoch z Afganistanu, kde sa Washingtonu ani za čas jednej generácie nepodarilo nasadiť americký spôsob života a keby len to, Američania nedokázali ani len poraziť tamojšie kedysi teroristické hnutie Taliban a nimi vytvorená afganská armáda zdupkala spolu s nimi.

Nuž, mnohí US senátori sú navždy nepoučiteľní. A takí, ktorí v sebe naďalej živia imperiálne sklony, a zrejme ani tento Roger sa ich nezbaví ani do vlastnej smrti, dokážu vyprodukovať podobné nehoráznosti.

Nuž, zamyslime sa nad týmito šialenými výrokmi a povoľme na chvíľu uzdu nespútanej fantázii. Predstavme sme si nasledujúci situáciu: Joe Biden, donedávna ho Donald častoval oslovením vraj spiaci Joe, sa predsa len odhodlá k útočnému činu. Vydá rozkaz, veď je najvyšším veliteľom US Army a vyšle na územie Ukrajiny napr. až stotisíc amerických na všetko odhodlaných military boys. A vyšle ich rovno k hranici s Ruskom. Takže budú stáť proti sebe dve armády: na východe to budú ruskí vojaci na vlastnom území a na západe len pár kilometrov, možno len metrov, americkí vojaci na území cudzieho štátu, ktorí prídu vybojovať Ukrajine jej „americkú“ slobodu.

Niečo podobné sa odohralo, aj keď už pred pár dosť dlhými rokmi, ale predsa to nebolo zasa až tak dávno a nieslo to názov Kubánska raketová kríza. V tých časoch bol v USA prezidentom John Kennedy, ktorého si Amerika v Dallase zastrelila a v Moskve viedol veľkú krajinu Nikita Chruščov. A keďže demokrat John Kennedy mienil zlikvidovať Castrov revolučný režim na Kube, vyslal Nikita na Ostrov slobody nielen sovietskych vojenských poradcov, ale aj sovietskych vojakov a k tomu batérie rakiet, ktoré mohli niesť jadrové nálože a po odpálení zasiahnuť americké mestá, aj sám Washington či New York.

To bola kríza ako remeň.

Ak by sa nebolo podarilo schladiť horúce hlavy oboch mužov, tak Johna či Nikitu, dnes by svet už zrejme nejestvoval. Hrozil jasný jadrový konflikt a všeobecná skaza. Napokon zasiahla diplomacia dvoch mužov: Johnovho brata Roberta a sovietskeho veľvyslanca v USA Dobrynina.

Výsledkom bola dohoda: Sovieti rakety z Kuby stiahli pod podmienkou, že John na Kubu nezaútočí a navyše musel stiahnuť aj americké rakety z vojenskej základne v Turecku, ktoré boli namierené na sovietske mestá.

Takže, čo z tohto plynie?

Je Roger Wicker iba bežným vojnovým štváčom, ktorý svojím havkaním straší najmä Američanov, aby sa ešte viac starali o svoj americký sen, alebo sa chce naozaj zahrávať s poriadnym a konečným ohňom?

Nebolo by lepšie sadnúť si v tejto pohnutej dobe k telke, hádzať do seba pukance, zapíjať ich vychladenou kolou a v tichosti si pozrieť ten obľúbený detský seriál k o Králikovi Rogerovi...?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Blogy a statusy