Nie sme banánovou republikou

Počet zobrazení: 2663

A keďže to povedal predseda vlády, musí to tak byť, veď vie, čomu vládne. Čo to je však banánová republika?

Termín vymysleli po vojne ako označenie teritórií, kde vládla United Fruit Company (UFC) ktorá vyvážala z týchto krajín najmä banány a ananásy a korupciou si podmanila vlády – išlo o Strednú Ameriku. Tieto krajiny žili z príjmov, ktoré im poskytla UFC a korporácia bohatla. Po vojne bol najmä v Európe hlad po exotickom ovocí a tak si firma aj s banánovými republikami prišli na svoje. Mimochodom, UFC sa postupne premenila na známu „Chiguitu“.

Slovensko nie je potravinovo sebestačné, okrem ovečiek a zopár kôz nemáme čo vyvážať – takže z tohto pohľadu nie sme banánovou republikou. No ešte chýba druhý aspekt – ovládanie Slovenska cudzím kapitálom. Tak tu je to rozhodne podobné na banánové republiky, ale s iným názvom – k nemu sa dostaneme na konci.

Slovensko odovzdalo svoje základy ekonomiky do cudziny, nemáme finančné portfólio a obchody sú „slovenské“. No a priemysel? Tak politici sa radi chvália, že sme automobilová veľmoc!! To je nezmysel! Sme iba výrobnými halami cudziny. Ak sa rozhodnú, pohnú sa inde, no a aby zostali, tak im vlády zabezpečili také podmienky, ktoré by doma nikdy nedostali – štát vybudoval technickú infraštruktúru, vykúpil polia (a zlikvidoval ich) a pridelil finančné dotácie kombinované s daňovými prázdninami – to sa to podniká.

Podobne je to so železiarňami – takto sme zachránili americkú materskú firmu U.S.Steel pred krachom, pomohli k ziskom a teraz si ohlodaný podnik môžeme strčiť za širák.

Rovnako sme pochodili s telekomunikáciami – na Slovensku sme nemohli mať štátne telekomunikácie, tak sme ich poskytli nemeckým štátnym telekomunikáciám.

Viditeľne existuje mnoho ekonomických nástrojov ovplyvňovania slovenských vlád. Podľa I. Matoviča je Slovenská republika suverénnym štátom. Asi mu to prečítali poradcovia z Ústavy SR. Skutočnosť však tomu nenasvedčuje. Správanie ministra zahraničných vecí či ministra hospodárstva jasne ukazuje na zdroje ich rozhodnutí, no tieto nie sú v ich stranách ani v parlamente.

Najnovšie je jasné, že sa pustíme do Bieloruska, teda aspoň do ich súčasného prezidenta. Ach tie voľby, no nevyzerajú dôveryhodne, rovnako ako natvrdnuté rozhodovanie ich hlavy štátu. Čo však z toho vyplýva pre našu vládu? Má umožniť finančnú a personálnu podporu tzv. opozície? A čo potom? Po príchode krásavice z Litvy asi rýchlo bude uzavretá dohoda s USA a americké oslobodzovacie jednotky budú zase o krok bližšie k Moskve.

Lukašenko už mal dávno odísť, v tom je podobný československým lídrom pred novembrom 1989. V krajine nevznikla seriózna hospodárska a intelektuálna elita a tak moc bude určovať ulica. Takto to bolo aj pred Veľkou francúzskou revolúciou či dvomi ruskými revolúciami v roku 1917. No takto to môže byť aj na Slovensku, ak sa existujúca vládna moc nespamätá a neprestane byť arogantná voči vlastným obyvateľom.

Naozaj – tak mi napadá , či nevládne organizácie už majú zoznam nedemokratických štátov a pustia sa do nich – napríklad taká Saudská Arábia, čo Kolumbia, Thajsko, štáty Strednej Ameriky, väčšina Afriky, atď. Žeby tam bola väčšia sloboda, ľudí nezabíjali a umožňovali slobodné voľby? Ak to tak nie je a tieto organizácie nebudú „bojovať“ aj proti ďalším nedemokratickým či neliberálnym štátom, potom sú asi to, čomu sme voľakedy hovorili „diaľkovo riadené rakety s prázdnymi hlavicami“.

No a teraz sa dostávame k odpovedi na otázku zo začiatku: aká je teda Slovenská republika, keď nie je ani banánová, ani suverénna? No najbližšie k podstate je označenie „lokajská republika“. Sme radi, ak nám Brusel niečo dá, či požičia, s nadšením prijímame pochvalu z niektorej mocnej ambasády, inej vyhodíme diplomatov a je nám dobre.

Kto však urobí poriadok, či nápravu? No podľa aktuálneho vzoru – ulica. Asi sú potrebné permanentné a masové demonštrácie a hrozby štrajkom. Treba mať však na svojej strane zahraničné médiá, ktoré budú šíriť tie správne správy a komentáre. Môžu sa pridať prípadne aj správcovia zahraničných fondov, veď peniaze určite neškodia (hoci poškodzujú charakter).

Najlepšie by však bolo, keby sa do vládnych postov konečne dostali slušní, odborne a psychologicky pripravení politici, a to cez volebné procesy v obciach, krajoch, aj na celom Slovensku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984