Nominácie, odporúčania a hodnotenia

Tentoraz sme sa rozhodli rozdeliť „vyhlásenie“ výsledkov ankety na dve časti. Ako aj po iné roky väčšina z účastníkov ankety nenapísala len stručných pár riadkov, ale kratšie či dlhšie recenzie na „svoje“ knihy či reflexie na chvíle s najlepšou knihou. Nominácie či odporúčania ponúkajú nielen prehľad, aké knihy zaujali čitateľov a spolupracovníkov Slova, ale aj svedčia o tom, aké literárne, kultúrne no aj všeľudské hodnoty vyznávajú a obhajujú. Bolo by škoda, takýto vzácny prieskum osekávať, okliešťovať.

V prvej časti prinášame v plnom znení, len po nevyhnutných úpravách, vaše vyjadrenia v poradí, ako ste ich posielali. Ako aj doteraz, do úvahy o „víťaza“ ankety za rok 2015 budeme brať len knihy, ktoré vyšli v minulom roku. Pri takýchto knihách nominovaných na prvé miesto je aj obálka knihy. (Vzhľadom na „konflikt“ záujmov sme nezarátavali nominácie jedného vydavateľa z vlastného vydavateľstva, ale jeho tri iné knihy.)

V druhej časti prinesieme poradie, ktoré knihy sa umiestnili v poradí od prvého miesta po deviate a rebríčky bodujúcich vydavateľstiev.

KNIHY, KTORÉ STE ODPORÚČALI

STANISLAV BUCHTA, sociológ

1. Jiří Padevět: Krvavé finále. Jaro 1945 v českých zemích, Academia, 2015.
Historik Jiří Padevět podrobne a precízne zmapoval násilnosti a masakre nacistickej brannej moci voči civilnému obyvateľstvu v posledných mesiacoch (marec až máj 1945) druhej svetovej vojny. Autor popisuje len holé fakty, bráni sa zločiny akokoľvek interpretovať. Väčšinu vojnových zločinov mali na svedomí príslušníci SS a gestapa. Nejde len o masakre transportov väzňov koncentračných táborov, o protipartizánske operácie, ale hlavne o masakre súvisiace s nervozitou ustupujúcich jednotiek. Naakumulovaná vojnová deprivácia obyvateľstva potom vyústila často do živelnej povojnovej odvety. Toto obdobie autor v súčasnosti spracováva.
2. Antoine de Saint-Exupéry: Citadela, Spolok svätého Vojtecha, 2015.
Po rokoch som sa vrátil k tejto monumentálnej knihe, ktorá vznikala postupne vo forme osobných poznámok, myšlienok, impresií. Vynikajúci preklad básnika Jána Švantnera a výtvarné uchopenie tejto knihy maliarom a grafikom Miroslavom Cipárom z nej urobilo skutočné umelecké dielo s vysokou knižnou kultúrou. Úvahy o živote vysvetlené pomocou obrazu mesta v púšti sú prezentované prostredníctvom básnických meditácií, filozofických úvah a fiktívnych rozhovorov o zmysle života a sveta s vysokým etickým posolstvom. Je náročná na čítanie, treba ju čítať pomaly, nedá sa prečítať za týždeň ani za mesiac.
3. Fredrik Backman: Muž menom Ove, Ikar, 2015.
Po vydavateľských inváziách rôznych thrillerov, kriminálnych a detektívnych kníh na jedno použitie sa podarilo predložiť čitateľskej verejnosti relatívne kvalitnú knihu. Nejde o prehnane náročné čítanie, kniha má svoje čaro, je ľudská, vtipná a ponúka zaujímavý náhľad na svet okolo nás. Oveho príbeh je písaný ľahko čitateľným, pútavým štýlom s osobitným humorom. Autorovi sa podarilo okrem iného zachytiť i vyrovnávanie človeka so starnutím, vrátane úvah o smútku muža neschopného sa vyrovnať so stratou celoživotnej partnerky. Ide o dobre remeselne spracovanú knihu, ktorá upúta širšiu masu čitateľov.

PETER CHROMČÍK, čitateľ Slova

1. Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí, Ikar, 2015
2. Lee Strobel: Kauza Kristus, Kauza viera, Kauza Stvoriteľ, Kauza Ježiš, Porta libri, 2002 – 2010.

BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ, ekonómka, politička

1. Andrea Tornielli-Giacomo Galeazzi: Pápež František – Táto ekonomika zabíja, slovenský preklad, Fortuna Libri, 2015.
V podtitule názvu sa uvádza: Po prvý raz publikované myšlienky pápeža Františka o ekonomike. Kniha predstavuje pápeža nielen ako ochrancu chudobných, ktorým sa stal na základe jeho osobných skúseností ako argentínsky biskup a kardinál Bergoglio. Titul knihy odráža Františkovu kritiku ekonomického systému a súčasného finančného kapitalizmu, ktorý zvyšuje mieru nerovností, produkuje chudobu a ničí pracovné príležitosti a Zem. Vyslúžil si ňou označenie pápež marxista a útoky i z najbližšieho okolia.
2. Adair Turner: Between Debt and the Devil (Medzi dlhom a diablom), Princeton University Press, 2016.
Táto kniha s rokom vydania 2016 sa na trh dostala ešte v roku 2015. Jej autorom je jedna z najdôležitejších osobností podnikateľského a finančného prostredia Spojeného kráľovstva. A. Turner po dlhé roky reprezentoval Konfederáciu britského priemyslu (CBI) a pár dní po páde Lehman Brothers sa stal šéfom organizácie zodpovednej za riadenie finančných trhov v Británii (FSA). Kniha vysvetľuje, ako súčasný finančný systém produkuje dlh a jeho dôsledky. Je jedným z prvých autorov, ktorý mal odvahu povedať, aké – z hľadiska mainstreamového ekonomického myslenia heretické – riešenia by sa v prípade nadmerného zadlženia štátov mali použiť.

PETER DAUBNER, politológ a ekonóm, štátny radca pre európske záležitosti

1. Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí, Ikar, 2015.
Parížsky profesor ekonómie Thomas Piketty je dnes celkom oprávnene považovaný za jedného z najvplyvnejších žijúcich mysliteľov na tejto planéte. Hlavným cieľom jeho opus magnum je vedecky dokázať to, čo už všetci aj tak vieme a síce, že moderný kapitalizmus produkuje masívne sociálne nerovnosti. Jeho hlavným prínosom je však čosi iné. Pikettyho bestseller svojím impaktom prirovnávaný k Marxovmu Kapitálu nastavil nové pravidlá hry diskusie o kapitalizme.
     V období neoliberálnej hegemónie ekonomickej teórie tento ľavicový ekonóm (podobne ako pred ním Stiglitz, Krugman či Varoufakis) redefinoval hranice ekonomického diskurzu a to možno aj na celé dekády. Piketty je teda zodpovedný za postupný rozklad diskurzívneho rámca vládnucej ideológie. A to je dôležitejšie než čokoľvek iné. Či už z ľavicovej pozície preferujete postupnú transformáciu kapitalizmu prostredníctvom rôznych korekčných mechanizmov (globálna daň z kapitálu, ktorú Piketty navrhuje) na sociálne spravodlivejší (keynesiánsky) globálny kapitalizmus s masívnou redistribúciou svetových zdrojov alebo socialistickú či komunistickú rekonštrukciu prostredníctvom revolúcie, na fakte, že súčasný neoliberálny kapitalizmus dýcha z posledného, sa nič nemení, dejiny totiž už niekoľkokrát potvrdili, že k revolúciám a/alebo k destabilizácii etablovaného ekonomického systému dochádza práve v historickom okamžiku, kedy miera nerovnomerného prerozdelenie majetku (naakumulovanej nadprodukcie) sa stáva pre drvivú väčšinu spoločnosti neakceptovateľnou.
     A možno je to v skutočnosti tak, že globálny kapitalizmus a konformistický kolobeh vecí, ktoré predstavujú horizont mysliteľného, ustálený poriadok, štruktúru situácie, o ktorej píše Alain Badiou, len sporadicky narúšajú akési ľavicové „výbuchy nadšenia“ (Hollande vo Francúzsku, Tsipras v Grécku, Corbyn v Británii, Sanders v USA, Piketty na knižných pultoch...), po nich však zvyčajne nasleduje sklamanie a vytriezvenie, akýsi návrat do reality, ktorú vytvára konzervatívna pravica. A preto je to možno práve ľavica, ktorá by sa Pikettyho dielom nemala nechať pomýliť.
2. Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Americký filozof Rodney G. Peffer patrí medzi prominentných analytických marxistov, resp. neomarxistov západnej orientácie. V diele Marxizmus, morálna a sociálna spravodlivosť sa na pôde morálnej filozofie pokúša o syntézu či „registrované filozofické partnerstvo“ Karla Marxa a Johna Rawlsa, dvoch – s najväčšou pravdepodobnosťou – najvplyvnejších filozofov 19. a 20. storočia.
     Ide o poctivú analytickú filozofiu vyskladanú na marxisticko-humanistickej argumentácii, ktorá sa točí okolo teórie sociálnej spravodlivosti egalitárneho liberála Rawlsa. Skrátka, podnetné čítanie pre milovníkov filozofie a/alebo neomarxisticky orientovaných ľavičiarov. Profesor Peffer si oprávnene zaslúži nálepku „rawlsiánsky marxista“. Na to, že či ide v tomto prípade o nadávku alebo lichôtku, však musí prísť každý sám...
3. Michael Augustín (ed.): Eseje o sociálnom občianstve, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2015.
Michael Augustín z Ústavu politických vied SAV vyskladal publikáciu pojednávajúcu o koncepte sociálneho občianstva (T. H. Marshall) a jeho vývoji najmä v 20. storočí. Autorom hlavnej eseje je britský marxistický sociológ Tom Bottomore, ktorý zo socialistickej pozície aktualizuje vplyvné myšlienky a predikcie sociálneho liberála T. H. Marshalla. Z viacerých teoretických perspektív na jeho esej nadväzujú Milan Znoj, Ľuboš Blaha, Erik Leško a moja maličkosť. Kniha je, ako to už z názvu vyplýva, venovaná problematike sociálnej dimenzie demokratického občianstva (a jej vzťahu k spoločenským triedam), ktorú autori reflektujú viac či menej prostredníctvom derridovského „ducha marxistickej kritiky“.

LADISLAV HOHOŠ, filozof, futurológ

Vybral som tri tituly, ktoré poskytujú diagnózu našej súčasnej neutešenej situácie a naznačujú možné východiská smerom do budúcnosti.
1. Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií, Rybka Publishers, 2015.
Autorka okrem presnej definície (nielen) ekonomického postavenia Českej republiky (a tým aj Slovenskej republiky) v podstate popisuje celý proces transformácie. Ak niekto ešte trpí ilúziami o očakávanom blahobyte, nech si prečíta vo vlastnom záujme. Kríza svetovej ekonomiky sa začala v osemdesiatych rokoch, to sme si neuvedomovali, lebo ekonomiky kvázi socialistických krajín neboli silno naviazané na svetový trh. Posledné štádium reálneho socializmu pomenovali za perestrojky ako obdobie stagnácie. M. Gorbačov spočiatku deklaroval stratégiu urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja, čo poststalinský systém nebol schopný, nehovoriac o deficite koncepčnosti. Transformačné scenáre po prevratoch boli zásadne ovplyvnené externým prostredím. Rozdelenie na dva tábory bolo zásadnou prekážkou nabiehajúceho procesu globalizácie. Západ dokázal oddialiť krízu o dvadsať rokov (rok 2008) práve tým, že ovládol východné trhy. Na svete už bol neoliberalizmus v podobe Washingtonského konsenzu, ktorý sa zdal byť nespochybniteľný. Kto z Východu by spochybňoval absolútny primát trhu ako samospasiteľný recept na prekonanie marazmu direktívne plánovaného hospodárstva? Vyzdvihujem, že autorka kriticky posudzuje rôzne transformačné cesty od ruskej po čínsku „so zvláštnym zreteľom na úlohu načasovania, postupnosti krokov ako aj inštitucionálneho rámca“. Nedá sa ignorovať, aké mocenské skupiny sa v priebehu transformácie vytvorili a aké zahraničné mocenské skupiny v krajine pôsobia. Nejde iba o odliv zisku v dôsledku outsourcingu, ale o vplyv na politiku a formovanie politických subjektov. Na záver I. Švihlíková naznačuje, ako vytvoriť pre ČR nový udržateľný a pre občanov prospešný model v situácii, ktorá nepraje snahám o vlastné hospodársko-politické stratégie; pravidlá EÚ, WTO a pripravované dohody TTIP totiž tento priestor značne limitujú.
2. Miroslav Bárta, Otakar Foltýn, Martin Kovář (eds): Povaha změny. Bezpečnost, rizika a stav dnešní civilizace, Vyšehrad, 2015.
Zborník príspevkov viacerých odborníkov vrátane vojenských špecialistov na zásadné civilizačné problémy súčasnosti. Jednotlivé state sú venované vybraným takpovediac osudovým témam prežitia modernej civilizácie, ako sú dlhodobé krízové faktory, klimatická zmena, bezpečnostná situácia, medzikontinentálna migrácia. Zámerom autorov je včas upozorňovať, aby bolo možné sa s nimi vyrovnať, začať ich úspešne riešiť. Dejiny sú prerušované, dynamika historických procesov je diferencovaná, diskontinuitná. Aktuálne sa stalo to, že všetky vnútorné faktory, ktoré pôsobili prorastovo, od určitého bodu začali navádzať systém na trajektóriu kolapsu. Záujmové skupiny, nepotizmus, strata legitimity elít, dnes rozpad sociálneho systému, na to svojho času doplatili aj veľké civilizácie minulosti. Ide o príklady neudržateľnej komplexity, ku ktorým treba priradiť vonkajšie faktory (zmena prírodného prostredia, klímy a pod.) Spúšťače zmeny sú neočakávané, nevieme ich dopredu identifikovať. M. Bárta dôvodne položil otázku – Kedy sa nájde politik, ktorý bude schopný povedať ľuďom pravdu? Priznať, že budúce generácie nemôžu očakávať vzostup, ale pokles materiálnej životnej úrovne. To, samozrejme, neznamená nižšiu kvalitu života len preto, že paradigma rastu končí.
     Editori Bárta a Kovář vydali k téme civilizačnej katastrofy dve publikácie, ktoré sa stali bestsellermi: Civilizace a dějiny (Academia, 2013); Petr Pokorný a Bárta Něco překrásného se končí. Kolapsy v přírodě a společnosti (Dokořán, 2008). Jedným z autorov je Václav Cílek, z množstva publikácií uvediem ním editovaný bestseller Tři svíce za budoucnost. Návody a nápady jak přežít konec světa (Novela Bohemica 2012).
3. Jiří Přibáň, Václav Bělohradský et al: Lidská práva – (ne)smysl české politiky?, Sociologické nakladatelství, 2015.
Tento zborník vyniká kritickým prístupom a schopnosťou prezentovať rozdielne názory vyplývajúce z odlišnej politickej orientácie. Pôvodným impulzom bola polemika o uplatňovaní ľudských práv v českej zahraničnej politike, konkrétne proti ideologickej zaslepenosti „pravdoláskárov“ (ako označujú apologétov prezidenta Havla). Obsahuje osemnásť esejí, ktoré reprezentujú širokú názorovú pestrosť. Akýsi minimálny katalóg základných ľudských práv by mohol poslúžiť ako základ budúceho nového univerzalizmu ako príspevok západnej kultúry do rámca transkulturálneho dialógu. Koncept ľudských práv síce stelesňuje „sekulárne náboženstvo Západu“ (J. Pehe), obsahuje však „logické i deontologické protiklady a paradoxy“ (J. Přibáň), zapríčinené imperialistickou politiku Západu. Ak sa tento koncept má globálne presadiť, predpokladá okrem obrany individuálnych práv voči autoritárskym štátom aktualizáciu smerom od individualizmu ku kolektívnym právam (J. Fiala). Kniha je rozdelená do troch tematických častí: prvá časť Rozepře vychádza z textov uverejnených v Salóne denníka Právo. Druhá časť s titulom Politika je venovaná politickému kontextu ľudských práv, tretia časť Polis obsahuje reflexie všeobecnejšieho charakteru. Drulák a Bělohradský predkladajú kritiku ľudskoprávneho atlantizmu, namietajú zneužívanie konceptu ľudských práv. Drulák vyvolal polemiku tým, že sa vymedzil proti vojenskému intervencionizmu, ktorého katastrofálne dôsledky vnímame napríklad v podobe migrácie. Bělohradský sa rozhorčuje nad neschopnosťou Havlových dedičov vidieť príčinný vzťah medzi súčasným stavom sveta a návratom studenej vojny. Přibáň v snahe o vyvážený prístup argumentuje, že ľudským právam „lze porozumět jen v jejich «ušpiněné» pestrosti a rozmanitosti“, teda v podobe, ako o nich komunikuje súčasná globálna spoločnosť.

VLADIMÍR BAČIŠIN, ekonóm, publicista

1. Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí, Ikar, 2015.

MARIÁN SEKERÁK, politológ

1. Robert Nozick: Anarchie, stát a utopie, Academia, 2015.
Jedno z fundamentálnych diel politickej filozofie vyšlo po dlhých rokoch v českom preklade (oficiálny slovenský neexistuje). Nozickova kniha, reakcia na vplyvnú Rawlsovu Teóriu spravodlivosti, je považovaná za „učebnicu“ (pravicového) libertarianizmu. Napriek ideovej vzdialenosti ide o veľmi poučné a fundované, hoci aj pomerne náročné čítanie.
2. Emil Višňovský, ed.: Univerzita, spoločnosť, filozofia: realita verzus hodnoty, Iris, 2014.
Jakub Jirsa, ed.: Idea university, Academia, 2015.
Juraj Šúst, ed.: John Henry Newman – Idea univerzity, Kolégium Antona Neuwirtha, 2015.
Univerzitné vzdelávanie a jeho budúcnosť sa stáva v našej spoločnosti (konečne) čoraz častejšie diskutovaným problémom. O tom svedčí aj vzrastajúci počet titulov venovaných úvahám o ňom. Za emblematické možno považovať tri uvedené knihy.
3. Vladimír Naxera: Korupce v komunistickém režimu a v průběhu postkomunistické transformace. Studie korupčních, klientelistických a patronážních jevů z prostředí Československa/České republiky, Doplněk, 2015.
Odborne fundovaná štúdia o fenoméne, ktorý dlhodobo kvári (nielen) českú verejnosť, z pera mladého, ale zato už dostatočne skúseného autora politológa.

ZDENĚK HRABICA, publicista, spisovateľ

1. Rudolf Belan: Zväzáci (1945 - 1970), Slovart, 2015.
Oceňuji nápad všimnout si a analyticky napsat knihu o historické skutečnosti, spojenou s mládím, kterou jiní stydlivě obešli anebo neměli odvahu se jí dotknout i když se jich významně dotkla. Autor nejenom jim připomíná: „Mnohí, akoby trpeli amnéziou, patologickou poruchou pamäti.“
2. Jaroslav Čejka: Most přes řeku zapomnění, Novela Bohemica, 2015.
Kniha českého spisovatele a básníka, který jejím obsahem a návraty vydráždil nejenom početné řady českých čtenářů, ale i mnoha bývalých a novodobých kormidelníků, o čem je vhodné a o čem není vhodné psát.
3. Zdeněk Mahler: …ale nebyla to nuda /Poznámky pod čarou života, Slávka, 2015.
S autorem, kterého si hodně moc vážím, jsem si vybral sám pro sebe jednu z jeho moudrých vět: „Musíme se vytáhnout za vlastní vlasy z močálu…“ Některé knihy mám ve své knihovně jenom kvůli jedné větě.

PETER VALČEK, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg

1. Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret, Michal Jareš: Dějiny československého komiksu 20. století, Akropolis, 2015.
Komplexné, monumentálne, historiograficky mimoriadne fundované trojzväzkové dielo štyroch autorov, odborne garantované filozofickými fakultami v Olomouci, v Brne a v Prahe. Bohato ilustrované. Cením si prístup českých a moravských univerzít, ktoré dielo koncipovali v kontexte československej kultúrnej reality, stále prítomnej v reálnych diskurzoch dnešných dní, a teda nie úzko v českom kultúrnom kontexte, ktorý – nepochybne – podáva košatejší materiál komiksu ako svojho druhu masovej komunikácie prvých troch štvrtín 20. storočia. V diele znovu ožíva Bill Boženy Plocháňovej či Schekov (Babušekov) Jožinko, ale aj úplne už zabudnutý Brunovského Kapitán Nemo či Kubalov Pán Diferenciál na cestách a mnoho, mnoho iných.

JOZEF BANÁŠ, spisovateľ, diplomat, politik

Ťažko mi je odpovedať, pretože kníh som prečítal niekoľko desiatok, ale ako pátram, tak pátram, uvediem len tri knihy, no všetky vyšli v iných rokoch. Navyše ide o knihy veľmi špecifické:
1. Francoise Pommaret: Bhutan, Edition Temmen, Germany.
2. Linda Leaming: A field Guide to Happiness. Hay House New Delhi, India.
3. Oliver Stone: Utajené dějiny Spojených státu, Press Brno.

JANA JUDINYOVÁ, spisovateľka, publicistka

1. Milan Vároš: Poklady panovníkov a slovenskej šľachty, Príroda, 2015.
Je to vskutku repre-publikacia na vysokej odbornej úrovni, tiež úrovni spracovania, veľa faktov; navrhla by som autorovi teraz urobiť knihu o tom, aké umelecké poklady máme v súčasnosti na Slovensku.
2. Eva Fordinalová: Mystika Záhoria, Záhorské múzeum Skalica, 2015.
3. Eva Fordinalová: Otec a syn národa, Záhorské múzeum v Skalici, 2015.

r.g.peffer.marxizmusmoralka.jpg ĽUBOŠ BLAHA, poslanec NR SR, filozof, politológ

1. Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
2. Michael Augustín (ed.): Eseje o sociálnom občianstve, Univerzita Konštantína Filozofa Nitra, 2015.
3. Vahram Chuguryan: 100 rokov ticha, Belianium, 2015.

IVAN LUŽÁK, publicista, fotograf

1. Pavel Fendek: Súmrak európskej civilizácie. Inštitút národnej politiky, 2015.
Prvá kniha reflektujúca dominantnú udalosť roka od nového autora a nového vydavateľa (v spolupráci s Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov). Významný a pozoruhodný je aj podtitul diela: Barbari sa zmocňujú Európy. Zo širšieho filozofického pohľadu je pertraktovaná ideológia multikulturalizmu a neomarxizmu ústiaca do sociálneho inžinierstva a politickej korektnosti. Invázia ázijských a afrických migrantov do Európy je riadená so zameraním zničiť bielu rasu. Stret nezlučiteľných kultúr a náboženstiev je smrteľným nebezpečenstvom pre Európu, ktorú zrádzajú jej elity.
2. Ján Čomaj: My a čas, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Eseje a glosy elitného novinára a publicistu. Analyzuje, komentuje a hodnotí náš vývoj od prevratu 89, medzinárodný terorizmus, ukrajinský Majdan, islam v Európe, osudy našich osobností, kauzu Gorila, problémy s právom, Rómovia v Európe, pohľady na SNP, poklad v cestovnom ruchu, nádor korupcie, spomienky na osobnosti. Slovami autora: pre čitateľa, ktorý nezanevrie na súčasnosť a bude sa pliesť mocným pod nohy.
3. Leopold Moravčík: Sprisahanie proti konšpiráciám, Perfekt, 2015.
Skúsený autor reaguje na súčasný nemilosrdný súboj mediálneho hlavného prúdu (konvencionalisti, naivní realisti) a alternatívnych smerov (hanlivo nazývaných konšpirátori). Pohráva sa s takými modelmi, ako sú napr. scientológia, Splinter Factor, Northwoods, vymývanie mozgov (subliminálne vnímanie), dvojičky NY, farebné revolúcie, 17. november.
Poznámka pod čiarou: Uvedené knihy vlastním s podpismi autorov získanými na prezentáciách.

LEOPOLD MORAVČÍK, spisovateľ , publicista

1. Svjatoslav Rybas: Stalin - Krev a sláva, Ottovo nakladatelství, 2015.
Zrejme najúplnejšia publikácia o Stalinovi a jeho dobe. Navyše napísaná z pohľadu ruskej duše, čo iným autorom, najmä tým západným chýba, lebo neberú ohľad na ruské dejiny, tradície a ruskú kultúru pri hodnotení toho, čo sa tam dialo a používajú pri hodnotení iba vlastnú optiku. O tom, že existujú rozličné chápania, napovedá aj titul knihy v českom preklade (Krev i sláva), zatiaľ čo autor zvolil pre svoju rozsiahlu publikáciu neutrálnejší názov Stalin – Suďba i straťegia. Kniha obsahuje mnohé dosiaľ neznáme alebo nezverejnené informácie o tom pohnutom polstoročí v dejinách Ruska i sveta vyplnenom dvomi svetovými vojnami, revolúciami, občianskou vojnou, ale aj budovateľským úsilím, ktorého výsledkom bol vyspelý štát schopný zvíťaziť nad fašizmom. Zaujímavá je aj pasáž napísaná osobitne pre české vydanie o prezidentovi E. Benešovi.
2. Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí, Ikar, 2015.
Už samotný názov napovedá posun témy z polovice 19. storočia do našich čias. Posúdiť súčasný turbulentný svet nemožno tak, že sa necháme do tohto diania vtiahnuť, ale že je na to nevyhnutný určitý odstup a nadhľad. Len tak možno postrehnúť, čo nás čaká a neminie.
3. Umberto Eco: Nulté číslo, Slovart, 2015.
Pre každého novinára zaujímavé čítanie, kde si môže overiť svoje hodnoty. Pre tých, ktorí ešte veria, že súčasné médiá šíria iba pravdu a novinári v súkromných médiách sú nezávislí, to musí byť nepríjemné prebudenie z toho pekného sna.

l._m.spisahanie.jpg VIKTOR TIMURA, filozof, spisovateľ

1. Leopold Moravčík: Sprisahanie proti konšpiráciám, Perfekt, 2015.
2. Michal Habaj, Ján Lukačka, Vladimír Segeš, Ivan Mrva, Ivan Petranský, Anton Hrnko: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť, Perfekt, 2015.
3. Peter Dinuš: Politika bez masky, Veda, 2015.

JAROSLAV REZNÍK, básnik a spisovateľ

1. Jozef Miloslav Hurban: Ľudovít Štúr. Rozpomienky, Slovart, 2016.
Celý minulý rok, Rok Ľudovíta Štúra, som pozorne sledoval všetky podujatia, ktoré sa pri príležitosti tohto výročia uskutočnili. Medzi nimi najmä knižné vydania. Preto bez najmenšieho zaváhania dávam na prvé miesto toto dielo. Reedíciu diela po vyše pol storočí vydalo vydavateľstvo Slovart v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR). Znovu som si ho prečítal a konštatujem, že to nie je Hurbanova „labutia pieseň“, ako napísali niektorí literárni historici, ale Hurbanovo vrcholné dielo. Nie je to len Štúrov životopis, ale hodnoverné svedectvo o dobe, v ktorej žili a pôsobili štúrovci. Aj z literárneho hľadiska je to majstrovské dielo a je veľmi dobre, že vydavatelia ho nechali vyznieť v pôvodnej štylistickej bravúre. Tu kdesi sú korene štylistického majstrovstva Alexandra Matušku a Vladimíra Mináča.
2. Dana Podracká: Zatykač na Štúra, Literárne informačné centrum, 2015.
Kniha esejí poetky a esejistky Dany Podrackej, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v Bratislave, je jednoznačne „knihou roka“ z pohľadu pôvodnej slovenskej tvorby. Inšpirovala sa udalosťami zo života Ľudovíta Štúra a jeho myšlienkovým odkazom a vytvorila tak súbor intelektuálnych esejí, ktoré patria k vrcholným dielam v tomto žánri v rámci celých dejín slovenskej literatúry a slovenského kritického myslenia. Sú presiaknuté výrazným vlasteneckým cítením, a zároveň objektívnym pohľadom na život a dielo Ľudovíta Štúra. Voňajú „slovečinou“! Pozor – to nie je preklep, ale môj novotvar, ktorý chce charakterizovať stále pretrvávajúcu ľudskosť slovenskosti.
3. František Rojček: Neuveriteľné dobrodružstvá uja Fera, Matica Slovenská, 2015.
Na tretie miesto kladiem dielo z oblasti detskej literatúry, ktoré vydala Matica slovenská v Martine. Je to epické spomienkové dielo autora na svoje detstvo, prežité v prvých povojnových rokoch 20. storočia, keď sa naše územie ešte hemžilo granátmi, prilbami a nábojnicami i nábojmi. Kniha je koncipovaná ako rozprávanie starého otca vnúčatám o svojom chlapčenstve a v tomto zmysle sa presvedčivo prihovára najmladšej generácii vo vnímavom veku na prahu dospievania.

MIROSLAV BRÜCK, básnik a prozaik

1. Balla: Veľká láska, KK Bagala, 2015.
Pravdepodobne najlepšia Ballova próza vychádzajúca z viacvýznamovej súčasnosti, ktorá svojou temnou iróniou odpovedá na najzávažnejšie životné okamihy. Samotný titul s dizajnom obálky evokujúcim červenú knižnicu je rafinovaným autorským zámerom, ktorý nie je v tomto prípade náhodný.
2. Jozef Špaček: Nepovinné čítanie, Modrý Peter, 2015.
Súbor časopisecky publikovaných recenzií a štúdií z rokov 1980 – 2014 reflektuje podstatné diela domácej aj svetovej literatúry. Kritické sondy s mimoriadne vnímavým a exaktným presahom vytvárajú ucelený výsek Špačkovho tvorivého záujmu a vášnivého umeleckého zaujatia.
3. J. H. Krchovský: Já už chci domů, Host, 2015.
Básnická zbierka s podtitulom Básně a zápisky veršem 2011 – 2015 sa vyrovnáva s krátkosťou života a jeho nejednoznačného prijímania. Formálne dokonalé štvorveršia vypovedajú o každodennej, často trpkej skutočnosti s nezameniteľnou autorskou poetikou a úprimnosťou.

MARTA MORAVČÍKOVÁ, novinárka, publicistka

1. Klára Jarunková: Brat mlčanlivého Vlka, Verbarium, 2014.
Keď mi v Knižnej revue ponúkli na glosovanie Brata mlčanlivého Vlka od Kláry Jarunkovej, netušili, akú lavínu spustili. Nie však takú zničujúcu, akou musel prejsť mlčanlivý „Vuk“, ako svojho veľkého brata Joža volala malá sestrička Gabka, jeho láska Jana a aj mladší brat Juraj, ktorého autorka pasovala do úlohy rozprávača. V mojom prípade to bola lavína nádhernej spomienky. Na knihu o tínedžerskom zrení chlapcov na mužov, o prvých krásnych i bolestných dotykoch s láskou, ale aj s nemilosrdnou smrťou. Na knihu o vrúcnych rodinných vzťahoch, aké by si želal každý, o prírode, ktorá tie vzťahy aj ľudí formuje, o tom, akí môžeme byť deformovaní, ak pripustíme byť od nej a jej zákonitostí priďaleko. A pretože spomienka môže podľa mňa predstaviť Brata mlčanlivého Vlka i jeho autorku lepšie než hocijaké teoretické mudrovanie, dovolím si namiesto toho mudrovania ponúknuť aspoň jej zlomok.
     Bolo krátko pred Vianocami roku 1992, keď sa mi v hlave zrodil šialený, nástojčivý nápad. Taký nástojčivý, že som o ňom pani Jarunkovej, ktorú som poznala iba prostredníctvom jej kníh, napísala: „Nepoznám krajší pocit, ako dať. Ale nie vec, hoci aj to má svoje čaro. Nesmierne som zatúžila dať svojmu synovi na Vianoce dar nad všetky vzácnejší – zážitok zo stretnutia s človekom. Zdá sa mi, že nič nemôže byť viac. Najmä, ak je to stretnutie s človekom, ktorého si vážime, uznávame, ktorý je nám blízky. V tomto prípade ste to Vy. Ak teda na Štedrý deň budete doma, chcem Vás požiadať o dvadsať, tridsať minút Vášho času. Prišla by som so synom (bez toho, aby vedel, kam ideme) k Vašim dverám, zazvonili by sme, aby sme Vám zaželali pekné sviatky, aby Vás počas nich okrem blízkych duší obklopili aj všetky deti z Vašich románov, noviel, poviedok. Všetky, ktorým ste boli kamarátkou a ktoré i Vaším prostredníctvom dospievali a učili sa chápať, že hlboký cit, súcit ani zmysel pre krásu nie sú hanbou. Dokonca ani keď sa zmocnia chlapa. A potom by sme šli domov, sadli si k stolu a Vianoce by boli odomknuté.“
     List som vhodila do schránky a ostatné nechala na „osud“. Spisovateľka so zmyslom pre humor i hru môj nápad prijala a ja som ešte nikdy neprežívala na Vianoce také napätie. Nikdy som nenavarila tak rýchlo (a zle...) a nikdy ako vtedy som nemala taký problém, ako syna obdarovať, no do poslednej chvíle neprezradiť ako. A tak som si vymyslela, že darček preňho nemám doma, ale u jednej milej dámy, ktorá bola ochotná mi ho schovať. Sama by som ho však neuniesla, takže sa približne hodinu pred večerou poň musíme vybrať obaja. Môj sedemnásťročný potomok sa síce uškŕňal, čo za bláznovstvo som zase vymyslela, ale súhlasil. A ja som ako veľký kombinátor, zlodej i detektív zároveň schovala do tašky najobľúbenejšiu knihu jeho najobľúbenejšej spisovateľky, donútila ho obliecť sa do sviatočného a šli sme. Keď sme zastali pred dverami bytu označenými namiesto menovky iba vianočnou vetvičkou, nadýchla som sa a zazvonila. Dvere otvorila usmievavá elegantná dáma. Zoznámili sme sa s pani Klárou Jarunkovou. Jej byt voňal jabĺčkami, ihličím, pohodou, štedrosťou ľudského tepla a krásou pochopenia. A my sme sa zhovárali ako dlhoroční kamaráti. A tá kniha, ktorú som ako synov vzácny poklad niesla pani Jarunkovej na podpis? Bol to Brat mlčanlivého Vlka...
2. – 3. vyrovnaný duel
Ján Čomaj: Súboje s prekliatím. Neskutočné príbehy II, Matica slovenská, 2015.
Eugen Gindl: Čelom vzad, ozvena!, F. R. & G., 2015.
Vďaka náhode som knihy Súboje s prekliatím (Ján Čomaj) a Čelom vzad, ozvena! (Eugen Gindl) čítala takmer naraz. A hoci každá je výrazne iná, majú veľa spoločného. Predovšetkým hlboký ponor do stvárňovaných tém i portrétovaných ľudí a ich osudov a vytríbenú formu textov. Autori oboch sú čímsi výnimoční. Obaja reportéri, obaja spisovatelia, obaja, roky zakazovaní, obaja zadierajúci sa čitateľom pod kožu, obaja píšuci pre vec, nie preto, aby sa kochali zviditeľnením svojho mena v médiách.
     Druhá kniha Čomajových Neskutočných príbehov (prvá vyšla v roku 2013) si v mojich očiach vyslúžila podobnú charakteristiku ako svojho času jeho Drotárska odysea. „Neskutočné“ (pretože priam neuveriteľné) príbehy jeho hrdinov sú strhujúce, disciplinovane ovládanou vášňou stvárnené eposy, ktoré sa svojou brilantnou formou vyrovnajú najkvalitnejším drámam či detektívkam. Presnejšie, prekonávajú ich. A hoci sú stvárnené výsostne publicisticky (v najlepšom zmysle tohto často neprávom znevažovaného pojmu), čítajú sa ako strhujúce drámy. Napätie v nich znásobuje okrem hrdinami prežitej skutočnosti aj autorovo silné zaujatie a do detailov premyslená kompozícia, ktorá čitateľovi umožňuje súznieť s autorovým videním. Platí to pre osud Dity, ktorú matka ako nemluvniatko pustila v košíku dolu Váhom, pre zničený život jedného z prvých dôstojníkov poverených prípravou povstania, ktorý (za to?) musel prežiť dlhé roky v gulagu, pre údel troch židovských rodín, ktoré zavraždila rabujúca a hoci známa, nikdy nepotrestaná tlupa výrastkov vydávajúca sa za partizánov... Mravčiu prácu s archívmi i pamätníkmi prezrádza stvárnenie osudu generála H. Píku a J. M. Kristina, ale aj priblíženie nepotrestanej policajnej vraždy roľníka, ktorý odmietol vstúpiť do družstva a policajti ho pri vypočúvaní pre skutok, ktorý nespáchal, dobili na smrť. Úžasný náboj má s noblesným nadhľadom stvárnený príbeh kruto prenasledovaného architekta profesora E. Kramára, ktorému väznitelia vybudovali v base ateliér, pretože potrebovali jeho stavby, dušu rozochvieva príbeh horolezca-záchranára Laca Janigu alias Tatka, ktorý prežil svoju smrť, potom naučil svoje dokaličené, nefunkčné nohy znova chodiť a vrátil sa k horolezectvu i k záchranárstvu.
     To všetko je stvárnené spôsobom, ktorý iný vynikajúci reportér, Roman Kaliský, charakterizoval slovami: „Čomaj bezpečne zvládol jeden zo základných znakov poctivej reportáže, ktorým je strohosť a skratka.“ Dodajme, že na reportérsky Olymp ho vynáša aj hlboké, no nie nadhľadu zbavené zaujatie, profesionálna práca s faktami a kompozíciou, neúnavné hľadanie informácií, objavovanie súvislostí, nečiernobiele videnie pri presahu do súčasnosti, hold výnimočným slovenským osobnostiam, ale aj tým najobyčajnejším ľuďom. To je spolu vysoká škola žurnalistiky aj literatúry faktu.
     Hoci formou dosť odlišne, nie však menej príťažlivo, si čitateľov ako okolo prsta omotáva okolo svojich reportáží Eugen Gindl. Na rozdiel od Čomaja je teritoriálny diapazón jeho reportáží v publikovanom súbore rozsiahlejší. Často sa púšťa za hranice Slovenska a jeho reportáže sú najmä príbehmi udalostí, javov či faktov a práve vládnucich pomerov. Na ich aktérov, často bezmenných (takže sa s nimi poľahky stotožní hociktorý čitateľ), hľadí optikou „zvonka dovnútra“. Nie však povrchne. Prostredníctvom cieleného sondovania, ktoré akoby mu vedome prihrávalo do karát aj náhodné udalosti, zachytáva, akým spôsobom zachytávané deje a okolnosti formujú či deformujú ľudské životy a osudy. Gindlove reportáže, ktoré vychádzali vo viacerých novinách a časopisoch, sú v knihe usporiadané podľa dátumu vyjdenia od roka 1971 do roka 2004, vždy s rozsiahlou aktualizujúcou či vysvetľujúcou poznámkou pod čiarou, takže v istom zmysle sú aj veľkou reportážou o časti jeho profesionálneho života. V spojení s jeho interpretáciou sveta vnímaného cez prizmu jeho postojov je to obraz odhaľujúci mnohé nielen okolo neho, ale aj z neho. Obrazy videné jeho očami a myslením sú maľované šťavnatým kultivovaným jazykom, ktorý umožňuje vidieť, čo videl Gindl-autor aj Gindl-osoba a čo dotvoril výraznou autorskou jednoznačnosťou. Paradoxne však jednoznačnosťou s veľkým priestorom na čitateľovo uvažovanie a hodnotenie toho, čoho ho Gindl svojimi reportážami urobil svedkom. Nech je to Východná 1971 (s folklórom rýdzo ľudovým i polystyrénovým), Iniciatíva bez obežníkov, Zaživa v Kosove, alebo Zaživa v Tramtárii I. a II. (oboje ako Diskrétna správa o putovaní v lone Európy) alebo – Mojich sedem identít.
     Čomajove Súboje s prekliatím aj Gindlovo Čelom vzad, ozvena! sú príťažlivým čítaním od rozhľadených autorov, ktorí majú veľa nachodené, veľa naštudované i nažité. Kiež by si ich prečítal (a najmä, kiež by sa z nich učil) každý súčasný novinár.
4. a ...
Iva Kerná: Áno a nie Jána Čarnogurského, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Peter Holka: Láska prebýva na Kilimandžáre, Ikar, 2015.
Leopold Moravčík: Sprisahanie proti konšpiráciám, Perfekt, 2015.
Nekonečný Leonardo, Ikar 2015
Vladimír Manda, Richard Sťahel, Tomáš Pružinec: Človek, sloboda a vlastníctvo, Iris, 2015.
Ivona Březinová: Lentilka pre dedka Edka, Perfekt, 2015.

MILAN STANO, výtvarník, spisovateľ, vydavateľ

1. Na prvé miesto by som dal knihu Ľuboš Jurík: Alexander Dubček – Rok dlhší ako storočie, Matica slovenská, 2015.
Je to kniha mohutná, nielen svojím rozsahom (skoro 600 strán), ale aj obsahom. Jurík na tejto knihe pracoval niekoľko rokov a dôsledne zbieral na ňu materiál nielen z dokumentov, biografických kníh, ale aj od žijúcich pamätníkov, napríklad Ivana Laluhu, Milana Dubčeka... Román mal niekoľko verzií, do tejto poslednej napísal strhujúcu umeleckú výpoveď ústami samotného Dubčeka, kde dej jeho života vyrozprával v prvej osobe. Je v nej doba, v ktorej Dubček žil a ktorá poznačila mnohé generácie. Kniha je živá, pútavá, vyčerpávajúca, veď je o najznámejšom Slovákovi.
2. Veľmi som bol zvedavý na knihu mladého historika Tomáša Černáka: Husák – mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939, Marenčin PT, 2015.
Tento výrazný a významný politik je opradený rôznymi kontroverznými čiernobielymi názormi a mýtmi. Černák sa zameral na všetky aspekty osobnosti Husáka, ktoré dotvárali jeho osobnosť na základe faktov – rodisko Dúbravka, ozrejmil chorvátsky pôvod jeho rodiny i priezviska. Jeho otec bol v Dúbravke chudobným gazdom, kostolníkom, jeden čas i richtárom... Študentské roky na gymnáziu na Bezručovej ulici, na Právnickej fakulte UK, jeho spolužiakov, dobu, manželku Magdu Lokvencovú, známosť s Imrichom Karvašom, Vladom Clementisom... Veľa som sa dozvedel o dobe a udalostiach, ktoré sformovali tohto významného politika a teším sa na druhý diel.
3. Zaujala ma kniha Ivan Szabó: Žaby na Trolaskách, MsÚ v Leopoldove, 2015. Je to kniha o rodisku autora, o Mestečku – Leopoldove, kde sa Ivan Szabó narodil. Tento významný autor literatúry faktu dôsledne pozbieral všetky zaujímavosti, osobnosti, dejinné udalosti a pútavo ich skĺbil do jedného príbehu slovenského mestečka. Tak cez regionálne dejiny vidieť „veľké“ slovenské dejiny. Zaujalo ma rozprávanie o významných rodákoch z Leopoldova, ktorých som poznal a boli aj mojimi priateľmi.

GUSTÁV MURÍN, biológ, spisovateľ, publicista

Pri tohtoročnej ankete som na rozpakoch. Zo slovenských titulov sa ku mne za minulý rok dostali knihy chvályhodné, ale vydané v predošlom roku a jediná z roku 2015, ktorá stojí za zmienku, je práve príkladom unikátne odpudivým. Úprimne ma rozhorčila naivita, hlúposť či vypočítavosť, ktorá je navyše mylná, vydavateľa akýchsi „pamätí“ mnohonásobného vraha mafiána Mikuláša Černáka. V civilizovaných krajinách mafiáni nesmú takto zarábať a ak sa knihu včas nepodarí zastaviť, tak výnos z jej predaja ide na konto rodín obetí takéhoto zločinca. Kedy sa medzi takéto krajiny konečne zaradíme? A teraz tie príkladné knihy.
1. Peter Tóth: Komando 52, Dixit, 2015
Tento titul je pravým opakom spomínaných „mafiánskych rozprávok“ v najnovších „pamätiach“ mafiána odsúdeného na doživotie, ktorý si pamätá len to, čo sa mu hodí a ako sa mu to hodí. Peter Tóth už v knihe „Krycie meno Bežec“ priniesol potrebné svetlo do hanebnej mečiarovskej éry, ktorá neslávne zneužívala SIS na svoje obskúrne zámery. V tejto nadväzujúcej knihe opisuje špinavé praktiky jedného z oddelení Lexovej SIS a pozoruhodne odvážne pomenúva nielen metódy, ale tých, čo za nimi stáli. Pozoruhodný je tu prípad Lexovho námestníka Svěchotu, ktorého služby pre Mečiara opisuje v zaujímavých paradoxoch, keď bol najskôr Mečiarovým vyvolencom, ale potom, čo odrobil špinavú prácu, ostal bezprizorným.
2. Zborník Slovenské národné povstanie – Slovensko a Európa v roku 1944, Múzeum SNP.
Toto dielo 52 autorov má dokopy 750 strán. Poctivo a so zaujatím som ho celé prečítal. Okrem obvyklých akademických floskúl a makulatúry sa tu dajú nájsť veľmi zaujímavé detaily o historickom boji, v ktorom sa Slovensko emancipovalo ako moderný národ a vybudovalo si povojnovú perspektívu. Už aby sa našiel slovenský autor, ktorý spracuje beletrizovanú verziu tohto dejinného zápasu v rovnako modernej forme ako Cornelius Ryan v bestsellerových knihách z II. svetovej vojny „Najdlhší deň“ (Vylodenie v Normandii) či „Vzdialený most“ (cez Rýn).
3. George Orwell: Hold Katalánsku, Hronka 2014.
Málo známa kniha tohto inak svetoznámeho autora vyšla vďaka Občianskemu združeniu Hronka. Kto číta pozornejšie, pochopí, ako na základe vlastnej skúsenosti pôvodne nadšeného ľavičiara autor pomaly začína korigovať svoje nadšenie, ktoré neskôr vyústi do kritických kníh proti totalite v románoch „Zvieracia farma“ a „1984“. Pre málo chápavých čitateľov týchto dvoch klasických titulov svetovej prózy v knihe „Hold Katalánsku“ názorne na príkladoch z vlastnej skúsenosti opisuje ohavnosť stalinskej verzie komunistickej totalitnej ideológie. Komu by sa za ňou cnelo, má príklad v poslednej bašte stalinskej obmedzenosti v KSČM a najnovšej kauze špinenia pamiatky Milady Horákovej jednou ich horlivou poslankyňou.
Rád by som upozornil aj na české tituly, ktoré pomáhajú preklenúť medzery na našom knižnom trhu k aktuálnym témam. Takou je knihou je „Islámský stát“ autorov Michael Weiss a Hassan Hassan, ktoré v českom preklade vydalo. Podrobne v ňom opisujú, akú kašu nám zavarila kovbojská politika USA v Iraku a aké zložité bude rozpliesť občiansku vojnu v Sýrii. Konečne sa tiež dozvedáme, prečo môže byť takýto brutálny režim pre niekoho príťažlivý. Mimochodom, táto kniha, ktorá vyšla niekedy v polovici minulého roku, je už vypredaná!
Knihu „Český krtek v CIA“ napísal český novinár Vladimír Ševela (Prostor, 2015), ktorý na 352 stranách opisuje neuveriteľný príbeh ambiciózneho Karla Köchra, ktorý sa aj s manželkou cielene nechal vyslať československou rozviedkou do USA, kde sa mu podarilo preniknúť do CIA a zamestnať sa tam. Tohto super-špióna som stretol osobne na medzinárodnej konferencii „Salón kritického myšlení“ v Litoměřicích (organizovanom Viktorií Hradskou a Alexem Koenigsmarkem) a to s väčším zaujatím som knihu prečítal. Excelentná práca autora, ktorý sa nespoľahol na rozprávanie samotného Köchra (čo bol samo o sebe unikátny výkon, keďže dlho odmietal), ale dal si záležať na preverovaní faktov doma aj v zahraničí. Cenné sú aj citáty z odtajnené zväzku ŠtB o tomto ich a KGB najúspešnejšom špiónovi. Kniha hovorí veľa nielen o hlavnej postave, ale aj danej dobe. Poučné čítanie, odporúčam!

l._m.spisahanie.jpg MICHAL MAJTÁN, ekonóm, futurológ
1. Leopold Moravčík: Sprisahanie proti konšpiráciám, Perfekt, 2015.

Neobyčajne kultivovaná kniha o podstate pojmu „konšpirácie“ či inými slovami „konšpiračnej hypotézy“. A to v dlhodobom historickom vývoji až po najnovšie udalosti do roku 2015. Autor problematiku predkladá čitateľovi veľmi pútavo a s príslušnými úvahami o pravdepodobnosti konšpiračných teórií. Niekedy pri nich dochádza aj k zámene za fikcie a románové spracovania udalostí. V knihe sú aj informácie z okruhu skeptikov vo vzťahu ku konšpiráciám. Najvýznamnejšie okruhy sú za oblasť tajných spoločností, honby na komunistov v USA, vojenských konfliktov, vraždy J. F. Kennedyho, letu KAL-007, sledovania občanov, falšovania volieb, atentátu v New Yorku 11. 9. 2001, farebných revolúcií i revolúcie v roku 1989 v Československu a iných.

HANA KOŠKOVÁ, poetka

V minulom roku vyšlo okrem lacných návnad na šťastie a náladoviek na zahnanie nudy i dosť skvelých knižiek s príťažlivým obsahom. Po ich prečítaní vo mne ako aj v iných čitateľoch doznieva radosť z prečítaného a hlboký zážitok.
1. Z poézie to bola básnická zbierka Dany Podrackej Kubus (MilamiuM, 2014). Beriem ju ako ďalší krok autorky k citovému obohateniu, pretože jej výpoveď je plastickejšia, bezprostrednejšia, nič sa v nej nepredstiera, vrúcnosť a filozofický podtext len podčiarkuje poetický zážitok, ktorým autorka v tejto naozaj vydarenej zbierke znásobuje poetickú klenotnicu Slovenska.
2. K autorom, ktorí ovládajú rozprávačsko-zemitý štýl, mám už dávno priradenú Veroniku Šikulovú. Jej knižka Medzerový plod (Slovart, 2014) ma očarila. Mikrosvet, medziľudské vzťahy, vierohodné stvárnenie pocitov protagonistov, ich zážitky – to všetko zharmonizované do príťažlivého umelecky pôsobivého celku robí túto knižku výlučnou. Nie nadarmo sa Veronika stala víťazkou Anasoft litery. Niektoré pasáže situované do nemocničného prostredia a spomienkové obrazy mi evokovali aj vlastné dramatické chvíľky z minulého roka (smrť môjho životného partnera).
3. Medzi knižky, ktoré zarezonovali medzi čitateľmi, patrí aj prozaická knižka Rút Lichnerovej Hostina (Marenčin PT, 2015). Písala som o nej i recenziu (uverejnená v Literárnom týždenníku). Rodinná kronika podfarbená obraznosťou a sarkastickým nadhľadom autorky, dramatické náboje vo vzťahových situáciách sú pre tento román odohrávajúci sa v Banskej Štiavnici prostriedkom ako kreovať fikciu so skutočnosťou. Zvládla to naozaj perfektne.
4. Ešte by som spomenula Eseje a štúdie od slovensky píšucich autoriek. Túto antológiu zostavili Viera Benková a Etela Farkašová, vydala Matica Slovenská v Srbsku.
V ankete je ťažké uviesť všetky knihy, ktoré vo mne zanechali stopy v minulom roku. Bolo ich dosť aj v prekladoch z iných literatúr.

JÁN STENA, sociológ

1 . Katarzyna Iwińska: Być i działać w społeczeństwie. Dyskusje wokół teorii podmiotowego sprawstwa (Byť a konať v spoločnosti. Diskusie o teórii ľudského agenstva), Krakov: Wydawnictwo Nomos, 2015.
Veľmi náročné čítanie pre úzky kruh sociológov zameraných na všeobecnú teóriu. Moja recenzia vyjde v časopise SOCIOLÓGIA už v prvom čísle 2016/1.
2. Obywatele wobec kryzysu. Uśpieni czy innowatorzy | Pod redakcją Wojciecha Misztala et all. (Občania proti kríze. Driemajúci či inovátori). Wydawnictwo IfiS PAN, Warszawa, 2015.
Zborník analyzujúci súčasný stav občianskej spoločnosti v Poľsku. Teoretické rozbory i prípadové štúdie z rôznych oblastí jej účinkovania.
3. Opór – protest – wykroczenie. (Odpor - protest – pretváranie). Wydawnictwo Wydawnictwo Uniwersytetu Marii Curie-Skłodowskiej, Lublin, 2015.
Knižne vydaný zborník z medzinárodnej konferencie o protestných hnutiach a premenách spoločenského vedomia.

PETER GLSNÁK, dôchodca, čitateľ

1. Jozef Jurina: Vnútro otvorené dokorán, Dobrá kniha, 2015.

ANTON KRET, dramaturg, teatrológ, prekladateľ, publicista

Ktosi sa rozčúlil nad tým, že komisie na prideľovanie grantov a podpôr prideľujú granty a podpory iba sebe a svojim dietkam. Túto pravdu možno podoprie moja, hodne viac než polstoročná skúsenosť. Takže si možno redakcia Slova ani neuvedomila, akú službu preukázala prispievateľom, keď uverejnila prehľad výsledkov uplynulých rokov. Presne sa potvrdilo, že aj v mysliach čitateľov čoraz väčšmi splývajú jednotlivé žánre písomníctva tak, ako už dávnejšie hovoríme o čoraz väčšom mišungu divadelných druhov alebo ekranovej tvorby a istotne aj hudby, aj keď sa verejne a ani na akademickej pôde akosi o tom nehovorí. Nuž, nerady sa pretriasajú otázky, ktoré sú nepríjemné: viete, v akom „technickom“ stave boli všetky tvorivé sféry vtedajšieho kultúrneho sveta pred pádom Rímskej ríše v druhej polovici 5. storočia?
1. Nuž teda v rámci panujúcej zmiešanosti som síce nepodľahol lákaniu literárnych aktualít súvisiacich napríklad so smrťou populárneho a milovaného otca Antonia, čo je dnes všeobecným čitateľským hitom, ako bola nedávno knižka o Jurajovi Kukurovi či kuchárske veľdiela slovenských celebrít, alebo monografia o Žo, ale neodolal som výzve urýchlene si prečítať knihu Svetlany Alexijevičovej Doba z druhé ruky. Konec rudého člověka, Pistorius & Olšanská, 2015, ktorá bez ohľadu na jej český vydavateľský pôvod dosť strhla na seba aj pozornosť slovenského čitateľa, lebo sa jej robí ideologická reklama zo strany tých, čo už odpísali aj ruskú kultúru, aj Rusov ako takých, keďže práve Rusi mali tú smolu, že prežili komunistické zriadenie. A o takých sa dobre píše preto, lebo nimi podnes lomcujú dve traumy – ich ukradnuté víťazstvo nad fašizmom a sklamanie zo socializmu. A tu vystúpi skúsená inžinierka ľudských duší a napíše knižku, kde je aj jej nahnevanosť a zlosť na smrtiaci režim, ale aj jej nostalgia a ľútosť zo straty niekdajších ideálov. My sme verili v obrodnosť režimu, vraví ústami kohosi iného, kládli sme zaň životy, čakali sme spravodlivú odplatu a tu... Naozaj krásne je na tomto diele to, že pravda dialógov skúmaného hominis sovietici je svedectvom obžaloby a obhajcom žiaľu nad takou minulosťou, akú si nielen ruskí, ale nijakí ľudia na svete nezaslúžia.
2. A v záujme vyváženia nálad mysle, ale aj s cieľom poukázať na prapôvod situácie, do ktorej sa hrdinovia predchádzajúcej knižky dostali, prikladám ešte návrh doceniť aj knižku rýdzo historickú a s veľkou dokumentárnou hodnotou, vzdialenú románu aj poviedke ako žánru beletrie, druhý diel zborníka Andreja Zubova Dějiny Ruska 20. století, Argo, 2014. Oveľa lepšie porozumiete dielu Alexijevičovej. A rozpomeniete sa na to, keď sa naše akademické ústavy mohli čímsi podobným popýšiť, lebo mali na dokument toľko prostriedkov, koľko si vydanie vyžadovalo. Potom sa nebudete čudovať, že aj túto prácu vydali, na náš žiaľ, Česi.

IGOR DANIŠ, publicista

1. Milan Kundera: Das Fest der Bedeutungslosigkeit, Hanser, 2015.
Román nášho bývalého spoluobčana, ktorého romány napísané po francúzsky nemožno čítať iba v dvoch jazykoch sveta. Moja recenzia „Skrytá hra symbolov a motívov“ na Britských listoch: http://blisty.cz/art/77180.html
2. Mario Benedetti: Lešení, Runa, 2015.
Benedetti je tak trochu opomínaný, hlavne na úkor ďalších latinsko-amerických spisovateľov. Forma. Štruktúra. Témy. Pointy v poviedkach! Podobne aj Čtení z kávy. Pripomína môj text o estetike a možnostiach románu. Starší text k dejinám románu je z roku 2009. O estetike románu (filmu) som písal aj v ankete Kniha roka 2014 .
3. Šlomo Sand: Jak byl vynalezen židovský národ, Rybka Publishers, 2015.
Kniha nie je len dejinách židovského národa a o procesoch v sionistickom hnutí v 19., 20. a 21. storočí, o ktorých málo vieme (Max Nordau Entartung napríklad), ale aj o dejinách ľudstva z iného uhľa pohľadu, o mýtoch a faktoch, ich súboji.

GABRIELA ROTHMAYEROVÁ, spisovateľka, publicistka

1. Svetlana Alexijevičová: Vremia second hand (v češtine Doba z druhé ruky, Konec rudého člověka), Pistorius & Olšanská, 2015.,
Sila Alexijevičovej dokumentu spočíva v tom, že prísne vzaté nie je to novinársky dokument, ale pokus o nájdenie umeleckej pravdy. Autorka sa narodila v Sovietskom zväze a jeho osud sa stal aj jej osudom. Nedištancuje sa, svoj príbeh poctivo hľadá v príbehoch svojich spolupútnikov. Ako novinárka ich zozbierala stovky, nahrala stovky rozhovorov, precestovala krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a v otvorenom svete sa stretávala so stovkami emigrantov z týchto krajín. Spôsob spracovania navodzuje atmosféru, akoby spisovateľka skutočne iba zaznamenávala, čo jej živí ľudia hovoria do mikrofónu a ona je len médium. A cez médium sa na človeka valia príbehy neuveriteľné – lebo logicky sa uchopiť nedajú, a keď to už aj sama spisovateľka cíti, vloží do nich práve túto vetu: to sa nedá pochopiť rozumom, iba vierou. Alexijevičová po udelení Nobelovej ceny povedala, že rozhovory, ktoré absolvuje, nevníma sama ako novinársku prácu, pretože síce materiál zhromažďuje sťaby žurnalistka, avšak pracuje s ním ako literátka. Svoj postoj nezaprie a ani sa o to nepokúša, je angažovaná a vyhľadáva príbehy, cez ktoré vyjadruje aj seba. Ale v každom príbehu je jej príklon k tomu obyčajnému človeku, ktorý zostal sám – osihotenejší v „slobode“ ako v sovietskom režime...
     Na tie milióny mŕtvych, čo sa sypú z pera antistalinských a antikomunistických autorov (pars pro toto Timothy Snyder Krvavé územie) sme si už zvykli – ak sa to vôbec dá. Sypú sa aj z románu nobelistky Svetlany Alexijevičovej, no strašné je, že sa nekončia rozpadom ZSSR a zmenou režimu. Len s tými dnešnými malými ľuďmi akoby už nikto nemal súcit. Akoby si za svoje nešťastie mohli teraz už sami.
     Čitateľ sa po jednotlivých príbehoch ani nevládze nadýchnuť. Toľko utrpenia, toľko nešťastia, čo zažil sovietsky človek – môže to byť vôbec pravda? A kedy konečne budú môcť tí ľudia normálne žiť? Čo pre nich znamená získaná sloboda? A čo to vôbec je, tá slávna sloboda? Uverili Stalinovi, uverili Gorbačovovi, uverili Jeľcinovi, uverili Gajdarovi, uverili Nemcovovi, Javlinskému – a čo im priniesla táto viera, okrem nového a stále väčšieho utrpenia?
   Na Alexijevičovej tvorbe si cením predovšetkým to, že dáva každej postave šancu vypovedať o svete zo svojho zorného uhla.
Viac: Doba second handu
2. Kamil Peteraj: S tebou a bez teba (zostrih z troch Peterajových kníh: V slepých uličkách, Breviár lásky, Čo bolí, to prebolí), Ikar, 2015.
„Čítal som teraz knihu doktora Maloviča ako správne žiť, a keby som sa bol toho držal, mohol som mať už osemdesiat,“ povedal na svojom večierku k sedemdesiatke oslávenec Kamil Peteraj. Čuduje sa ešte niekto, že ho máme tak radi? Človeka s takým zmyslom pre humor?
     Všetci sa nejakého veku dožívame, ale iba niektorí majú za sebou naozaj plný život. Poznaním, odovzdaním sa, vzťahmi. Sami o oslavy nijako osobitne nestoja, nechytá ich kŕč sebaobjavovania z patetických rečí. Sú. A nám ostatným je dobre, že sú. Taký je Kamil Peteraj, rodák z Petržalky.
     K sedemdesiatke mu priatelia pripravili veľkolepý koncert v Inchebe (Jozef Dodo Šuhajda a Ľubo Belák), na ktorom boli azda všetci významní slovenskí interpreti popu – okrem Mariky Gombitovej, ale aj tá tam bola aspoň vo videospomienke. A všetci sa o Kamilovi Peterajovi vyjadrovali s úctou, speváčky sa pred ním poklonili a speváci snímali z hlavy pomyselné klobúky. Počuť plynúť slová Pocty Majakovskému, Balady o poľných vtákoch či Atlantídy z tisícich úst – to bol zážitok. Lebo nie sú to ľahké chytľavé popevky, to je poézia! Tá mapa, kde v záchytných bodoch vibruje medzi nami napätie, kam sa posúvame sami, iba s kompasom slov básnika. V bratislavskom Véčku bola oslava na počesť Kamila Peteraja komornejšia. Hlavné slovo mala tentoraz práve poézia a Kamil Peteraj sa ani tentoraz nezaprel. Po prednese Františka Kovára a Dušana Jamricha konštatoval, že sám je prekvapený, čo v tých veršoch našli...
     Čím to je, akým zázrakom sa stane, že je s človekom ako Kamil Peteraj tak dobre? Je vari ku všetkým vľúdny, mierny, bezkonfliktný? Áno, aj, tá vľúdnosť a srdečnosť robí svoje, no z knihy-rozhovoru s Jánom Štrasserom Aby to fungovalo viem, že je všetko ešte aj inak. Aby to v živote fungovalo, bol Kamil Peteraj náročným a často nepríjemným partnerom, sekíroval a žiadal od interpreta „krv, pot a slzy“. A potom to fungovalo! Ján Štrasser sa ho pýta, aký je to pocit byť spoluautorom piesne, ktorú ľud vyesemeskuje na hit storočia. A on odpovedá: „Dobrý, ale ja som sa už za tie roky naučil, že každý úspech v šoubiznise trvá ten večer, ešte chvíľu na druhý deň a na tretí vyprchá. Kto sa z úspechu nevie rýchlo vyspať, bude mať vždy v populárnej hudbe problémy. Na úspech musíš mať v hlave zapnutý svoj zrelatívňovač. Aby si si nezačal namýšľať, že si niečím, čím nie si. Ceny v súťažiach, v anketách vždy potešia a patria do vitrín, no netreba sa do tých vitrín veľmi pozerať. Mimochodom, u mňa sa veľmi dobre vynímajú v garáži.“
3. Silvia Lispuchová, Juraj Slezáček: Ako sa stať celebritou, Ikar 2015.
Na životopisné rozhovory má na Slovensku patent Ján Štrasser. Vedie ich v jednotnom štýle: každý respondent čo najkrajšie ponadáva na minulý režim a na pozadí efektných jedovatých spomienok vyrastie príbeh človeka, ktorý napriek nepriazni režimu prežil vlastne veľmi úspešný a cenný život.
Silvia Lispuchová s Jurajom Slezáčkom zvolili inú cestu. Herec, pochádzajúci z dobrej advokátskej a umeleckej piešťanskej rodiny sa neuchýli k dobovej móde, práve naopak, Juraj Slezáček povie o sebe všetko! Aj to, čím celý život chorel, aj to, čím celý život bol. O dobe tým vypovie najviac: pretože režim zmení systém, ale ľudia v ňom ostávajú. A ak bol niekto podliak, tak ním zostal... Iba vyrovnaný človek a človek vedomý si toho, že nikomu neublížil, je schopný takého nadhľadu. Slezáček je obdarený zmyslom pre neuveriteľne láskavý humor. Zodvihne koberček, pod ktorým sa to všetko hmýrilo – vtedy aj teraz – a čitateľ sa len usmieva. Umelecké prostredie je vďačným terénom, no Slezáček nie je udavač. Nerobí zlomyseľnú Inventúru ako jeho herecký kolega Andy Hryc. On je vnímavý kamarát a spoločník dobrých i zlých chvíľ v živote Slovenského národného divadla, v ktorom strávil 50 rokov na javisku, a aj dve desiatky rokov na riaditeľskej stoličke.
Viac: Sérum proti pýche – Juraj Slezáček
4. Rudolf Belan: Zväzáci (1945 – 1970), Slovart 2015.
Každá spomienka je osobná a žiadna nesmie byť vymazaná. Ak sa začne retušovať, výsledkom nebýva gýč falošných mýtov, ale pamäť bez hlavy.
     Prečo sa to stáva? Radi si vyberáme hrdinu a ako na športovom zápase ho necháme, nech za nás potí tričko. My povzbudzujeme, kým vyhráva. Staviame sa za neho, kúpeme sa v žiare jeho slávy. Lenže čo s tým, keď náš hrdina je totálne porazený na hlavu? Ba keď sa odrazu vytratí a my zostaneme ako nahý v tŕní, už nemôžeme byť v zákryte za ním a odrazu je na nás vidno? Na každého jednotlivo... V politickej rovine si každá nová moc vyžiada lojalitu porazených. Kto sa sprotiví, čaká ho vydedenie. Ale spravidla dostane možnosť reparátu..., ak sa podvolí. Ale zmúdrie?
     Rudolf Belan sa vymkol z radu a rozhodol sa priniesť spomienku na vlastný život bez bielych miest. Nepremohol ho démon súhlasu a životopis má celistvý. Bez únikov po stranách si v ňom listuje a podáva správu. Od chlapčenských rokov v obci Trávnica, kde sa stal pionierom a členom komunistickej strany (jeho otec patril k jej predvojnovým členom) cez učiteľovanie a funkcionárčenie v Československom zväze mládeže až do jeho konca v roku 1970. Ale aký to bol život? Čo to bolo za obdobie, ktoré iní, stále v zákryte, ale tentoraz zošíkovaní za novým hrdinom, označujú za jednoliatu dobu temna?
Viac: Bez príkras a bez predsudkov
5. Jaroslav Čejka: Most přes řeku zapomnění. Politicko-erotický retroromán, Novela Bohemica, 2015.
Jaroslava Čejku som spoznala kedysi dávno na autorskom večierku. Bolo to vo Vysokých Tatrách na Wolkrovej Polianke, vyšiel na scénu a pripomenul mi Majakovského. Výzorom i poéziou. „Oslovují mně soudruhu...“ spustil ironicky. Zapamätala som si iba ten úvodný verš – lebo bol paradoxný v básni nabitej erotikou. Taká je aj jeho románová epopeja Most přes řeku zapomnění s podtitulom Politicko-erotický retroromán. Retrorománom je nielen preto, že autor potreboval odstup od témy, ale ešte viac preto, že pred dvadsiatimi šiestimi rokmi nenašiel na svoj opus vydavateľa. Prečo? Pretože sa v roku 1989 stal na niekoľko málo mesiacov vedúcim odboru kultúry na Ústrednom výbore KSČ, čím mal na čele vypálenú červenú hviezdu tak hlboko, že krv striekala ešte aj z jeho potomkov. Nie, nikomu neublížil, nikoho nediskriminoval, skôr naopak – ale víťazi (ktorým výdatne v onej funkcii pomáhal) rozhodli o jeho spisovateľskom nebytí. A možno nie oni, možno práve tí, čo mali čierne svedomie, lebo v časoch nepohody nedokázali byť hrdinami – tak sú nimi dodatočne. Lebo nie je pravda, že iba tá doba minulá mala svoj písaný, či skôr nepísaný zoznam nežiaducich autorov. Jaroslav Čejka si to overil: už v roku 1990 chcel vydať dokument Aparát . Soumrak polobohů. Kniha síce vyšla, ale autor zostal anonymný, ukrytý do zafačovanej postavy bez mena na obálke. V čase vydania by od neho „pes kůrku nevzal“, a samozrejme, žiaden vydavateľ by ju pod jeho menom nevydal. Lebo čím bola v Čechách normalizácia nenormálnejšia, tým abnormálnejšou sa stala rýchla demokratúra. Včerajším súdružkám a súdruhom stačilo bleskovo sa zorientovať (pars pro toto M. Čalfa – ale rad je dlhý, dlhý...) rýchlo poslúžiť víťazom a aby to bolo celkom v richtigu – pôsobivo spáchať sebakritiku, nakydať na svoj život, lebo koniec koncov – to nie ja, to anonymný zločinný režim spôsoboval iným ľuďom problémy... A potom už šup, šup do nového režimu, a aby sme si ho zaslúžili, pľuť na bývalých súdruhov...
Viac: Kde je ten život? Voda ho vzala

LUKÁŠ PERNÝ, kulturológ, hudobník
Nejde o knihy z roku 2015, tie som ešte nestihol prečítať.
1. Ulrich Beck: Čo je globalizácia?, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004.
2. Naomi Kleinová: Bez loga, Argo, 2012.
3. Samuel P. Huntington: Střet civilizací, Rybka Publishers,2001.
Staršie knihy, ktoré zaujali v roku 2015 a odporúčam ich ako duchovnú potravu a liečivo duše v dobe mediálnej idiotizácie spoločnosti: 1. Ladislav Novomeský: Dobrý deň vám; 2. Vladimír Roy: Temné ľalie; 3. Andrej Sládkovič: Marína; 4. Stanislav Šmatlák: Ladislav Novomeský (životopis); 5. Ladislav Novomeský: Zväzky a záväzky; 6. Thomas More: Utópia; 7. Vedecký komunizmus (1981); 8. Ladislav Novomeský: Splátka veľkého dlhu.

RUDOLF SLEZÁK, dôchodca, autor Slova

1. Alexander Solženicyn: Rakovina, Premedia, 2015.
Je to veľmi škaredý názov, povedal Solženicynovi šéfredaktor Nového miru. Iba ťažko nám to prejde na Zväze spisovateľov, dodal. Nebolo jednoduché v tých časoch vydať knihu, ktorá nevyhovovala kritériám a nárokom na umeleckú tvorbu. Jedine samizdatom ju bolo možné prepašovať do verejnosti, ak neprešla ideologickou previerkou. Tak tomu bolo aj s Rakovinou, ktorá vyšla samizdatom a rýchlo sa začala šíriť po krajine vlastnou cestou, prepisovaním a pod. Netrvalo dlho a bola prepašovaná na Západ; v roku 1978 vyšla vo Frankfurte nad Mohanom. To už bol jej autor tiež za hranicami a vydavatelia sa pretekali o zmluvy s ním, aby mohli vydávať jeho knihy. U nás vyšla po prvý raz až po revolúcii a teraz nám ju v roku 2015 opäť ponúkli na prečítanie z vydavateľstva Premedia. Ubehla už dosť dlhá doba na to, aby sme si znova zalistovali v knihe, ktorá obletela celý svet. Odstupom času a pribúdaním veku človek už začína pozerať na svet inými očami ako pred štvrť storočím, je opatrnejší a menej zbrklý vo vyhodnocovaní ľudí, udalostí a dávno minulých čias. Nie všetko sa totiž od čias, čo priviezli na limuzíne do onkologickej nemocnice papaláša Rusanova a peši tam prišiel vyhnanec Kostoglotov zmenilo. Aj naďalej je síce spoločným nepriateľom nás všetkých Rakovina, no ani teraz sa nevenuje každému, koho postihla, rovnaká lekárska starostlivosť. Chudákovi sa dostáva iba základná opatera, ten čo má dostatok peňazí si môže dovoliť tie najdrahšie lieky zo zahraničia, svetoznáme lekárske kapacity a nemocnice... Škoda, že niet takého Solženicyna, ktorý by nám vedel popísať rakovinovú liečbu aj z tohto uhla pohľadu.
2. Irvin D. Yalom: Keď Nietzche plakal. Román o posadnutosti. Premedia, 2015.
Albert Camus vo svojej knihe Mýtus o Sizyfovovi spomenul mladého literáta, ktorý bol zúfalý z toho, že jeho kniha si nenašla cestu k čitateľovi, nebol o ňu záujem. Rozhodol sa pre bláznivý nápad, ako na ňu upozorniť verejnosť – spáchal samovraždu. Spomínam to preto, že mnohé knihy aj dnes priťahujú čitateľa iba kvôli autorovi, o ktorom sa vie, že nebol normálny. Tak nejako je to aj s F. Nietzchem, ktorý sa tiež zaoberal myšlienkou na samovraždu, pretože bol presvedčený o tom, že zmyslom života je aj dobrovoľný odchod z neho. Skončil v blázinci. Necítim obdiv k jeho literárnej tvorbe, filozofii ani názorom na život, náboženstvo a spôsob života, no zvedavosť ma priviedla k tomu, aby som sa začítal do jeho príbehu, ktorý nám ponúkol Irvin D. Yalom. Pokiaľ viem, v Spojených štátoch o ňom natočil režisér Pinchas Perry v roku 2007 aj film. V ňom, tak ako v knihe, sa všetko začína príchodom príťažlivej Rusky Lou Salome do ordinácie svetoznámeho lekára Josefa Breura, jedného zo zakladateľov psychoanalýzy, presvedčí ho, že Nietzche chce spáchať samovraždu, treba s tým niečo urobiť. Postupne sme boli vtiahnutí do rozhovorov a príbehov týchto dvoch vzdelaných mužov a mohli sme sa veľmi veľa dozvedieť o tom, čo všetko sa odohráva v tele a psychike človeka. Ale aj to, ako to chodilo medzi vzdelancami, keď sa snažili v histórii zaujať dôstojne miesto. Filozof Hegel napr. na smrteľnej posteli nariekal, že ho chápali iba dvaja študenti a z toho jeden mu nerozumel. Nietzche sa vyjadril, že on sa nemôže pochváliť ani tým jedným nechápajúcim. Ako to s ním dopadlo, všetci vieme. Príliš sa zamotal vo svojich psychických a telesných problémov a nenašiel cestu späť do normálneho života.
3. Francis Scot Fitzgerald: Veľký Gatsby, Leda, 2015.
Prvý raz som Gatsbyho čítal niekedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď som na neho natrafil v jednej knižnici. Vyšiel v roku 1960 v Nakladateľstve krásnej literatúry. Odvtedy vychádzal takmer pravidelne vo všetkých českých a slovenských vydavateľstvách a vždy sa našiel dostatok čitateľov, aby sa rozpredal. Prechádzal desaťročiami bez toho, že by ochabol záujem o tento príbeh, dokonca si stále nachádza svojich čitateľov aj v tomto tisícročí. Bol niekoľkokrát sfilmovaný, uvedený aj v našich kinách a na televíznych obrazovkách. Ťažko povedať, či ho lepšie zrežíroval Jack Clayton s Robertom Redfordom v roku1974 alebo Baz Luhrman s Leonardom Di Capriom v roku 2013. Rovnako by som nevedel posúdiť, či bola krajšia a talentovanejšia pre postavu krásnej Daisy Buchananovej Carey Mulliganová alebo Mia Farrowová. V každom prípade, keď vidíte film, dostanete chuť znova si prečítať Veľkého Gatsbyho, ako ho napísal Francis Scot Fitzgerald. Pribúdaním veku v jeho knihe nachádzate to, čo ste si predtým nevšimli a možno aj odkaz pre dnešné dni. Všimnite si koľko ľudí Gatsby živil, hostil, obdarúval, usporadúval pre nich honosné zábavy a podujatia... stovky ľudí pravidelne využívali a zneužívali jeho štedrosť, no nikto z nich si nenašiel čas, aby ho odprevadil na poslednej ceste z pozemského života. Vidno, že vtedy, tak ako aj dnes, ľudia vlastne nemajú radi bohatých a mocných, aj keď to v ich prítomnosti nedávajú najavo.

JOZEF ŠPAČEK, spisovateľ, publicista, pedagóg

1. Peter Holka: Láska prebýva na Kilimandžáre, Ikar, 2015.
Peter Holka prepojil v tomto románe dva časy, ktoré tvoria dovedna nesporne zaujímavý celok. Ostrohranné chlapčenstvo s otvorenou erotikou tohto veku s mužnosťou už pomaly prezretou a putujúcou za poznaním až k tomu, že láska a samota sú dve až veľmi blízke sestry.
2. Jaroslav Čejka: Most přes řeku zapomnění. Politicko-erotický retroromán, Novela Bohemica, 2015.
Retroromán českého autora pútavým životnými príbehom dvoch bratov, dvojčiat Johana a Ivana, v ktorých sa zrkadlia „hojdačkové“ osudy samotného autora. Ten prešiel v produktívnom veku rôznymi povolaniami, až sa tesne pred rokom 1989 dostal do aparátu ÚV KSČ a to mu v neskorších rokoch až dodnes prinieslo pečať autora síce publikovaného, no v podstate v Čechách nehodnoteného. Toto všetko odráža aj samotný román.
3. Štefan Drug: Väzeň vlastných súdruhov. Z väzenských rokov básnika Novomeského, OZ FACE, 2015.
Tri pohľady na najtragickejšiu životnú fázu životných osudov L. Novomeského. Okrem Drugovho príspevku kniha obsahuje obsiahle state politológa Zdeňka Doskočila a literárneho vedca Jána Gavuru. Je to tristné čítanie o tom, čo pripravili básnikovi ľudia jemu vtedy vlastne blízki, ktorým veril – K. Gottwald, V. Široký, K. Bacílek a iní.

RUDOLF BELAN, vydavateľ, publicista

1. Dušan Dušek: Ponožky pre odletom, Slovart, 2015.
Dušana Dušeka poznám niekoľko desaťročí a odvtedy čítam aj jeho knihy. Nikdy ma nesklamal, vždy iba milo prekvapil. Ponožky pred odletom sú rozkošné!
2. Ľuboš Jurík: Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie, Matica slovenská, 2015. Biografický román Ľuboša Juríka o Alexandrovi Dubčekovi je aj o dobe, ktorú sme prežívali s optimizmom a v nádeji, že aj u nás sa pomery dajú zmeniť k lepšiemu. Za socializmus s ľudskou tvárou, ideu ktorého stelesňoval A. Dubček, bola v tom čase drvivá väčšina našich obyvateľov. Kniha ozrejmuje túto významnú etapu našej histórie.
3. Jaroslav Čejka: Most přes řeku zapomění. Politicko-erotický retroromán, Novela Bohemika, 2015.
Román je o ľudských vzťahoch, praktikách politiky, najmä o charaktere ľudí v zložitých podmienkach života. Autor, hoci sám zastával istý krátky čas riadiacu pozíciu v politike so značným vplyvom, zostal vždy sám sebou a iným než ostatní. V tom vnímam román aj ako autobiografický.

JOZEF SCHWARZ, sociológ, publicista

1. Na piedestál pomysleného stupňovania dobrej knihy (dobrá, lepšia, najlepšia) dávam knihu Ľuboša Juríka: Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie, Matica slovenská, 2015.
Téma, ktorá na Slovensku nikdy neprestane priťahovať pozornosť. Osobitne oceňujem v knihe množstvo sprostredkovaných informácií a pútavosť ich podávania. A tiež to, že napriek množstvu myšlienkových stereotypov (nie vždy opodstatnených) o tejto osobnosti a našich dejinách, necháva dostatočný priestor aj na skepsu a hľadanie vlastných úsudkov.
2. Druhé miesto udeľujem knihe Rudo Fraňo: Pilíšske príbehy, autor vydal vlastným nákladom v Pilisszentlászló.
Je to vyslovene moje subjektívne hodnotenie. Avšak, čo nie je subjektívne? Zdôvodnenie: je to kniha môjho priateľa. Slováka z Maďarska. Neprofesionálneho spisovateľa. Ale aj člena Spolku slovenských spisovateľov a člena obdobnej spisovateľskej organizácie v Maďarsku. Knihe stvorenej až za okrajom Slovenska. Nie je len autorom, ale aj prekladateľom, preložil zo slovenčiny a vydal (na vlastné náklady) desať kníh. Pri svojej literárnej tvorbe čerpá z histórie svojej rodnej obce položenej vysoko vo vrchoch kdesi medzi Ostrihomom a Budapešťou. Hodnotená kniha (autorova už dvadsiata) prináša sedem príbehov inšpirovaných skutočným životom Slovákov v Maďarsku 20. storočia od prvej svetovej vojny až po rok 1968.
3. Aj tretie miesto sa týka literatúry na okraji Slovenska. Na zemepisnom okraji, kde sa nachádza obec Gbelce. Udeľujem ho knihám Jozefa Medveďa vydaným v roku 2015. Sú to knihy: Ondrej Berta a my (AZ Print Nové Zámky), Hriňovské impresie a Denník lásky.
Dodávam, ako sa tvrdí pri udeľovaní Nobelových cien: s prihliadnutím na predchádzajúcu tvorbu. A kníh napísal v priebehu ôsmich rokov aj s tými tohtoročnými celkom desať. Jozef Medveď pracoval v predliterárnom živote ako ochranár prírody a strážca prírodnej rezervácie Parížske močiare. Dôvod môjho ocenenia: neraz som spomenul, že vrchol poézie pre mňa znamenajú štúrovci. Napriek tomu sa priznávam, že verše Joža Medveďa čítam s chuťou a potešením. Ako tvrdí recenzentka na úvod prvej spomínanej knihy „autor sa posunul o kúsok ďalej, vydal sa trochu iným smerom, aby preskúmal priestor, spájajúci každodennosť s poéziou. Od motívov rozvíjajúcich tému domova a prírody (...) sa teraz intenzívnejšie ponára do rovín medziľudských vzťahov...“.

JANA BORGUĽOVÁ, literárna historička a publicistka

1. Ján Čomaj: My a čas, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Kniha esejí, fejtónov a glos od skúseného novinára, publicistu a autora literatúry faktu zaujme svojím pohľadom či „nadhľadom“ na aktuálne politicko-spoločenské dianie v našej krajine. Autor si nezakrýva oči pred skutočnosťou, ale ako nezaujatý no kvalifikovaný kronikár podáva vierohodné svedectvo, o ktoré sa môžu oprieť budúci čitatelia.
2. Mišo Šesták - Július Lomenčík: Zažili sme vojnu (Zápisy obecných kroník a spomienky
z rokov 1938 – 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku). OZ PreHradište, 2015.
Autori po heroickom výskumnom výkone ponúkli na 600 stranách autentický pohľad obyčajných ľudí na vojnové udalosti bez skresľovania následnými ideologickými či historickými nánosmi. Kniha predstavuje jedinečný zdroj informácií o druhej svetovej vojne v jednom slovenskom regióne a jeho obyvateľoch.
3. Elena Cmarková: Certainties Istoty, Canadians Dramatic Arts Foundation Toronto – A grafik Banská Bystrica, 2015.
Básnická zbierka poetky z Banskej Bystrice natoľko zaujala iného básnika – Jána Karšaia, Slováka žijúceho dlhé roky v kanadskom Vancouveri, že sa rozhodol jej básne preložiť do angličtiny. Je to krásny príklad „slovenského“ premostenia ponad Atlantik, ako aj dôkaz spriaznenosti citlivých duší kdekoľvek vo svete. Dobrá poézia si svojich čitateľov nájde!

ANNA LYSÁ, vysokoškolská pedagogička

1. Jozef Banáš: Dementi. Správa o stave republiky, Ikar, 2015.
2. Vladimír Kučera, Jan Rychlík: Historie, mýty, jízdní řády, Vyšehrad, 2015.
3. Henning Mankell: Pyramída, Marenčin PT, 2015.

r.g.peffer.marxizmusmoralka.jpg PETER KRÁKORNÍK, servisný pracovník SAV

1. Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
2. Tomáš Černák: Husák - Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939, Marenčin PT, 2015.
3. József Demmel: Ľudovit Štúr, Kalligram, 2015.

MICHAL ZÁLETA, novinár, spisovateľ

1. Rudolf Belan: Zväzáci (1945 – 1970), Slovart, 2015.
Pamäť pamätí môže zaviesť autora na plytčiny narcistickej sebaprojekcie, blúznivého sebaobdivu, ale aj naopak – do prudkých vôd rešpektovaného poznania. Belanovi sa šťastne pritrafilo to druhé: a to vďaka kritickému rozumu a aplikovaniu historickej metódy ako jednoty logickej retrospektívy a historickej genézy.
2. Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií, Rybka Publishers, 2015.
Aj touto knihou autorka dokazuje, že vedeckosť ekonomických teórií a vied naozaj nemusí byť beznádejne vyprázdneným pojmom, a adoračnú ekvilibristiku našminkovaných skupinkových, v tomto prípade sebeckých záujmov zreteľne vykazuje z priestorov skutočnej vedy.
3. Eugen Gindl: Čelom vzad, ozvena! , F. R. & G., 2015.
Reportáž, nielen ako nositeľ informácií, ale i estetickosti patrila zrejme dôvodom, prečo G. G. Márquez zotrval v presvedčení, že ide aj o literárny žáner a že „román a reportáž sú deťmi tej istej matky“. A estetickosť je spoľahlivou vlastnosťou Gindlových reportáží.

MONIKA VARSÁNYIOVÁ, novinárka, spisovateľka

1. Ľuboš Jurík: Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie, Matica slovenská, 2015.
Otrocká práca! Ale aká záslužná! Napísať knihu o legende, ikone, idole, bohatierovi, hrdinovi slovenského národa, ktorého pozná celý svet, to chce guráž, avšak riadne podkutú a fundovanú, nielen pokiaľ ide o majstrovské pero, ale aj zázemie historických faktov a dokumentov. Ľuboš Jurík je však ostrieľaný literárny borec, tiež duša idealistická a romantická, hĺbavá a empatická. Pohyblivé piesky príznačné pre ľudské dejiny zachytáva v tomto diele po častiach, po vrstvách, po dávkach, vo vlnách, ktoré nie sú, podľa jeho slov, ani literatúrou faktu, ani beletristickou fikciou. Povedzme, moderný literárny žáner. Podstatné je, že majstrovsky zvládnutý. Ale aj, vďaka forme, prístupný širokej čitateľskej obci. Nielen súčasníci, ale aj budúci odklínači osudových otáznikov tu nájdu, pri hľadaní pravdy, oporné body, ktoré nezasypú ani pohyblivé piesky, vyznačujúce sa šikovnosťou kaleidoskopu vytvárať farebné fatamorgány obrazov sveta. Táto kniha je, myslím, majákom z ostrova Nádej 1968. Jeho svetlo nám už veľa tmy osvietilo a ešte posvieti tým, čo pôjdu pátrať do hlbín.
2. Marko Thelen: Dlhé tiene Karibiku, Slovart, 2015.
Rok 2010. Kruté zemetrasenie obrátilo ostrov Haiti a život jeho obyvateľov hore nohami, bez rodičov zostalo množstvo detí. Z celého sveta sa sem zbieha pomoc rôznych organizácií (medzi nimi UNICEF) a zároveň ľudské hyeny, ktoré cítia ako žraloky krv, že ľudská bieda je akurát teraz a tu najväčšia a pomoc božia – má čas. V týchto mútnych vodách obvinia Slovenku, starajúcu sa o bezprizorné deti z únosu štyroch z nich. A detektívka v reálnom svete sa môže začať, pretože jej podkladom je skutočný príbeh ľudí, ktorí pomáhajú pri podobných katastrofách.
    Autor (píše pod pseudonymom) je expert, pracujúci v oblasti vnútornej bezpečnosti pre rôzne policajné zložky, medzinárodné a európske inštitúcie, pomáha obetiam obchodovania s ľuďmi. Skôr vypĺňa hlásenia, keď pracuje s perom, ale v knihe bravúrne spája schopnosť skĺbiť dokonalý krimipríbeh s pútavým cestopisom z oblasti Karibiku.
     Aj táto kniha (podobne ako Ľubošova Juríkova) prináša inováciu do foriem literárnych žánrov. Krimi spojené s cestopisom. Nenásilne, prirodzene, nenútene, nepozorovane, ale tak, že keď popustí napätie vo sfére rozpletania odporného zločinu, narastie túžba čitateľa poznať krásy tejto časti pozemského raja. Nevšedne atraktívny muž, detektív, zdatný profesionál, čistý charakter, a svet, v ktorom sa úskoky pekla nechystajú na odchod.
3. Jozef Banáš: Dementi. Správa o stave štátu, Ikar, 2015.
Iba poznámka na margo, lebo recenzií o tejto knihe už vyšlo dostatok: „Národná rada SR schválila zákon, podľa ktorého starostovi obce stačí aj vzdelanie nedokončené. Vzhľadom na budúcnosť však bolo schválené znenie: stačí aj vzdelanie nezačaté.“ Keby prišlo moje drahé Slovensko pre tri zlaté vlasy deda Vševeda, ten by sa z toľkého pachu človečiny do zajtrajšieho dňa na potulky svetom neprebral.
     Človečina naša...

JOZEF LYSÝ, politológ, vysokoškolský pedagóg

1. Marcela Gbúrová: Slavdom in Europe, Europe in Slavdom. A Vision of the Modernozation of Slavs by Stefan Launer, LAMBERT Academic Publishing, 2015.
Štefan Launer sa usiloval o modernizáciu Uhorska a stredoeurópskeho regiónu. Dostal sa v tejto neľahkej situácii do stretu so štúrovským krídlom slovenských vzdelancov. Launer bol osobnosťou, ktorá slovanstvo a Európu spájala. Predčasná smrť mu neumožnila domyslieť jeho modernizačný projekt. Každopádne bol to jeden z najzaujímavejších intelektuálnych sporov v slovenských moderných politických dejinách. O to viac treba oceniť autorku, ktorá tento spor a túto osobnosť priblížila v monografii Slavdom in Europe, Europe in Slavdom, vydanej nemeckým akademickým vydavateľstvom.
2. Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Preklad diela amerického filozofa do slovenského jazyka približuje tému analytického marxizmu aj slovenskému čitateľovi. Morálna filozofia sociálneho liberalizmu a jej kritická interpretácia je otvorená ako praktický problém a v poslednom období nadobúda svojou stránkou medzinárodných štandardov sociálneho systému politický význam. Na jeho myšlienky nadväzujú práce Ľuboša Blahu.
3. Michael Augustín (ed.): Eseje o sociálnom občianstve. S esejou Toma Bottomora Občianstvo a spoločenská trieda po štyridsiatich rokoch, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2015.
Michael Augustín je editorom esejí o sociálnom občianstve. Preložil Bottomorovu esej Občianstvo a spoločenská trieda po štyridsiatich rokoch, v ktorej autor kritizoval z ľavicových pozícií slávnu prácu T. H. Marshalla o sociálnom občianstve. Monografiu dopĺňajú eseje Ľuboša Blahu o ohrození ľudských práv neoliberalizmom, úvaha Milana Znoja o politickom obsahu sociálnych práv, otázka Petra Daubnera o tom, kam sa vytratil autoemancipujúci sa proletariát a kritika depolitizovanej ekonómie Erika Leška.

JOZEF KUČERÁK, ekonóm

1. Nikolaj V. Starikov, Geopolitika. Ako sa to robí, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Zásluhou Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov sa na knižnom trhu konečne objavil aj titul, ktorý vybočuje z mainstreamových jednostranných pohľadov na minulosť i súčasnosť medzinárodných politických vzťahov. Je to pohľad zo zorného uhla Ruska, z pera erudovaného historika Nikolaja Starikova. Treba však zdôrazniť, že tento „ruský pohľad“ nie je jednostrannou snahou o idealizovanie záujmov a pozícií Ruska vo svetovej politike, ale úsilím o vysvetlenie a pochopenie ruských záujmov a počinov v kontexte stretov, spolupráce alebo konfliktov veľmocí. Pravdou však je, že Rusko – vzhľadom na jeho ohromnú rozlohu, prírodné bohatstvo, národnostnú, náboženskú a etnickú pestrosť – bolo od dávnej minulosti viac objektom snáh o jeho oslabenie alebo zničenie, o jeho politickú a územnú „demontáž“ zo strany veľmocí alebo mocenských zoskupení než subjektom politických alebo vojenských expanzií. Začínalo sa to obvykle finančnou podporou „dôveryhodných“ osôb, mimovládnych štruktúr, vytváraním „piatej kolóny“, ekonomickou pseudopomocou. Autor to uvádza na konkrétnych historických udalostiach.
     Geopolitika Nikolaja Starikova dáva niekoľko ponaučení, hoci tie nie sú v knihe formulované explicitne. Uvediem iba jedno, podľa môjho názoru najpodstatnejšie. Historickým ponaučením všeobecne – a pre Rusko osobitne – je predovšetkým skúsenosť, že oslabenie obranného potenciálu, dôvera a ústretovosť krajiny voči západným veľmociam viedli vždy k ohrozeniu bezpečnosti Ruska, k ohrozeniu jeho politickej i ekonomickej suverenity.
     Treba dúfať, že čitatelia budú mať aj v budúcnosti možnosť zoznámiť sa aj s ďalšími dielami tohto autora. A to aj napriek snahám o „kádrovanie“ a cenzúru zo strany časti domácich politických síl, usilujúcich o „čistotu“ politickej literatúry.

ROMAN MICHELKO, politológ, publicista, riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov

Z produkcie VSSS:
1. Nikolaj Starikov: Geopolitika. Ako sa to robí.
Brilantná práca jedného z najvýznamnejších ruských politológov, čelného predstaviteľa prestížneho Izborského klubu, slovenským čitateľom veľmi prístupným a zaujímavým spôsobom približuje množstvo historických udalostí , ktoré formovali geopolitické súvislosti európskej a svetovej politiky. Zároveň táto kniha ukazuje ruský pohľad na geopolitické súvislosti, ktorý dosiaľ v našej politologickej reflexii chýbal.
2. Etela Farkašová – Paralely a prieniky.
Etela Farkašová patrí k rodinnému striebru VSSS. Jej najnovšia esejistická kniha len potvrdila jej postavenie a priniesla slovenským čitateľom kultivovaný text, reflektujúci mnohé zásadné problémy, ktoré si vnímavý a premýšľavý čitateľ kladie spolu s autorkou.
3. Maxim D. Šrajer: Bunin a Nabokov. Príbeh súperenia .
Kniha popisuje komplikovaný a zložitý vzťah dvojice významných ruských exilových autorov, od silnej inšpirácie a veľkej úcty, ktorú spočiatku Nabokov pociťoval voči Buninovi, až po príbeh rivality a súperenia, ktorý naplno prepukol na sklonku Buninovho života. Čítanie tohto fascinujúceho vzťahu dvoch literárnych velikánov prináša znalcom ich diela neopakovateľný pôžitok.
Ostatné knihy:
1. Ari Šavit: Země zaslíbená, Host, 2015.
Dielo jedného z najvýznamnejších izraelských intelektuálov, žurnalistu a mierového aktivistu veľmi zaujímavým a netradičným spôsobom popisuje dejiny Izraela od roku 1897 až do súčasnosti. Na príklade konkrétnych ľudských osudov približuje veľmi komplikovaný a aj kontroverzný príbeh vzniku tohto štátu. Veľmi otvorene hovorí aj o ťažkých krivdách spáchaných na pôvodných arabských obyvateľoch Palestíny pri vzniku štátu Izrael. V knihe rieši, alebo aspoň popisuje ťažkú morálnu dilemu, alebo presnejšie morálnu ťarchu, ktorú nesie izraelská spoločnosť za dnes už takmer polstoročnú okupáciu Palestíny. Autor veľmi presne a senzitívne postihuje, ako táto ťažká morálna trauma rozleptáva morálnu integritu celej izraelskej spoločnosti. Nie je pritom naivný pacifista a realisticky hodnotí aj mierové hnutie, ktoré nepostihlo celostnosť problémov stojacich pred riešením dnes takmer neriešiteľného problému – na Blízkom východe.
2. Deborah S. Cornelius: Maďarsko v druhej svetovej vojne, Premedia, 2015.
Táto kniha zo značnou komplexicitou popisuje politický vývoj v Maďarsku v celom medzivojnovom období. Predovšetkým však úpornú snahu maďarskej politickej reprezentácie dokiaľ sa to len dalo vytesniť krajné politické extrémy z hlavného politického prúdu, čo sa s väčším či menším úspechom darilo až do roku 1944. Hoci knihu písala anglická autorka, je jasné, že hodnotenie politických udalosti a súvislostí je silne ovplyvnené hlavným prúdom súčasnej maďarskej historiografie. No aj napriek tomu a napriek niekoľkým vecným nepresnostiam, je to zaujímavý a inšpiratívny pohľad na Maďarsku reflexiu tohto obdobia.
3. Orlando Figes: Revolučné Rusko 1891 – 1991, Premedia, 2015.
Toto svieže dielo na opisuje veľmi prístupným, ale nie zjednodušujúcim spôsobom kľúčové historické(revolučné) udalosti, ktoré sa v Rusku odohrali od konca 19. do konca 20. storočia. Je dôkazom toho, že aj o veľkých a zložitých historických udalostiach sa dá písať prístupne a pútavo a aj napriek chronickej známosti jednotlivých udalostí je vždy možné prísť s novým, neošúchaným a zaujímavým naratívom. Iste aj vďaka takýmto knihám sú historické témy zaujímavé pre stále nové generácie čitateľov.

JÚLIUS LOMENČÍK, vysokoškolský pedagóg

1. Hana Košková: Janičiarka. Legenda z Novohradu, Matica slovenská, 2015.
Autorka čerpá námet zo 16. storočia, keď turecký polmesiac zatienil aj Novohrad po porážke uhorských vojsk pri Moháči (1526). Turkom sa tým otvorila cesta na inváziu do Uhorska. Autorka v epickej kategórii času rešpektuje panoramatický časový záber vytýčený význačným historickým dátumom – rokom 1575: dobytím niektorých dedín a osád Novohradu, pričom priestorovo dej zasadila do fiľakovského sandžaku susediaceho so sečianskym sandžakom s hraničnou čiarou v Divíne a Dobroči. V týchto časových a priestorových súradniciach sa odohráva vlastný príbeh legendy, ktorý autorka uvoľnila dynamikou ľudského diania vo vnútri významnej dejinnej udalosti. Historické skutočnosti tvoria len rámec príbehu, v ktorom na základe zachovanej legendy (z rozprávania A. Machúta) Košková vykreslila osudy mladých ľudí s úsilím dodať námetu punc tvorivosti a estetickej hodnoty. Tvorivosť sa prejavuje vo vnútornej dynamike diela nájdením si priestoru pre vlastné sujetové/problémové uchopenie uvedenej tematiky. V centre udalostí nie sú historicky významné alebo osobnostne výlučné postavy, ale postavy a postavičky zakotvené v bežnom vtedajšom živote so zvýraznením ich „nehrdinských“ aktivít. Autorská motivácia vychádza z obyčajnej individuálnej čestnosti a statočnosti, čo má v legende svoje ideové aj estetické funkcie. Pritom sa neuspokojila len s informáciami, ktoré sa zachovali v ústnej podobe o osude dvojčiat zavlečených Turkami do zajateckých táborov na prevýchovu (jedno z nich bolo dievča preoblečené za chlapca, aby zostalo spolu s bratom). Na zachytenie dobových reálií preštudovala Hana Košková aj množstvo dostupného archívneho materiálu, z ktorého informácie funkčne zakomponovala do pásma rozprávača.
   Vnútorná spätosť Koškovej príbehu s ľudovou legendou je poznačená nie mechanickým priemetom do umeleckého textu, ale procesom modelovania skutočnosti tvorivým autorským subjektom. V tomto procese prechádza špecifickými premenami aj epická kategória literárnej postavy, ktorá sa realizuje v jednotlivých motívoch, čím ich stmeľuje a prepája. Dominantným motívom je prestrojenie dievčaťa na chlapca, čo sa od začiatku predstavuje ako základná tematická línia, ktorá má rozhodujúci význam i pre ideovo-umelecké vyznievanie. Zároveň predstavuje základnú myšlienku, ktorá sa sústreďuje na primárne vyriešenie tejto epickej situácie. A tak hlavné motívy tejto postavy sa dostávajú do konfrontácie s motívmi historickej udalosti. Čiže vo vnútri „veľkého“ času histórie autorka zachytila výseky života literárnej postavy Margity, jednoduchého mladého dievčaťa, spočiatku vôbec ničím výnimočného, ktoré sa postupne vo svojom konaní dynamizuje. V prípade tvorby tejto epickej postavy dominuje vnútorná charakteristika nad vonkajšou, ktorá sa obmedzuje len na reprezentatívne vizuálne znaky fyziologickej osobitosti. Vnútorná charakteristika sa nerealizuje odrazu. V jednotlivých epických sekvenciách každý epický výstup Margity obohacuje jej charakteristiku o nové informácie.
     Hana Košková na pozadí významnej historickej udalosti v Novohrade zachytila nielen vtedajšie problémy (násilné zavlečenie do zajateckých táborov s cieľom výchovy „janičiarov“). Čitateľ zistí, že osud Margity svojím realistickým spracovaním má nadčasovú hodnotu. Ponúkla cenný odkaz so silným etickým akcentom. Nevtieravou lyrickosťou podania plynie dej v rytme striedania jednotlivých častí, v ktorých prevláda dynamickosť vetných výpovedí rešpektujúcich dikciu špecifickosti prirodzeného jazyka. Aj v tejto legende uprednostnila jednoduchosť podania príbehu, ale nie zjednodušenosť, pričom čitateľa vťahuje do príbehu naznačením v pásme rozprávača i v reči postáv. Uprednostnila dynamickosť podania príbehu cez dialógy bez zbytočnej rozvláčnosti v opisoch. Pritom príbeh je vyrozprávaný s umeleckou presvedčivosťou.
2. Ján Žilák: Z nášho kraja, Vydal Miloš Hric, 2015.
Druhé vydanie knihy Jána Žiláka (1906 – 1981), učiteľa, účastníka SNP, obsahuje pôvodných päť povestí, ktoré vyšli vo vydavateľstve Tranoscius v roku 1948. Povesti sa tematicky viažu k obciam – Hradište (povesť Obri na Hrádku), Kokava nad Rimavicou (Zimovisko a Runa), Cinobaňa (Zloduch) a Kalinovo (Mŕtvy rybník). V textoch sa prejavuje osobitý autorský štýl so svojským slovníkom, v ktorom súčasný čitateľ nájde bohatú zásobu miestnych i menej známych hovorových slov s častými odtienkami expresívnosti a pejoratívnosti. Spôsob Žilákovho rozprávania predstavuje prirodzenú hovorovú podobu slovenského jazyka z prvej polovice 40. rokov 20. storočia vybudovanej na základoch východonovohradského nárečia, severnej nárečovej skupiny. Povesti Jána Žiláka sú tak autentickým autorským projektom vtedajšej podoby slovenčiny ako vzácny slovesný materiál pre poznanie zákonitostí nášho materinského jazyka. Preto aj druhé vydanie ponecháva spôsob rozprávania bez akýchkoľvek korektorských zásahov. Oproti prvému vydaniu obsahuje kniha nevyhnutný slovník v súčasnosti už neznámych slov. Opätovné vydanie týchto povestí má tendenciu osloviť aj súčasného čitateľa, a to nielen z uvedeného kraja (okres Poltár). J. Žilák svojím štylistickým spracovaním, použitím funkčných obrazných pomenovaní spĺňa nielen estetickú, ale plní aj historicko-poznávaciu, t. j. informatívnu funkciu.
3. Jozef Tatár: Umelecký profil Štefana Krčméryho, Belianum, Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2015.
Vedecká monografia spisovateľa a literárneho vedca Jozefa Tatára ponúka na základe heuristického výskumu s interdisciplinárnym zameraním najmä nové analyticko-interpretačné čítanie Krčméryho umeleckých textov aj s poznámkami k biograficko-bibliografickému profilu. Podľa Tatára svoj monografický zámer napĺňa „dvojlíniovo – tematizovaním nových problémov a systematizovaním doterajších výskumných záverov s konfrontačnou a aktualizačnou participáciou nášho čítania“ (s. 4).

MATEJ BEŇO, pedagóg, školský pracovník

Ako deti sme sa hrali hru, ktorá by sa dala nazvať „Vyber si prvý“. Bola očarujúca v tom, že neraz dokázala splniť aj tie najtajnejšie želania. Splniť síce len „akože“, ale pre dieťa nie je veľká prekážka medzi snom a realitou. Snová realita. Dnes tomu hovoríme virtuálna realita a bez problémov v nej žijú a pohybujú sa nielen deti, ale aj dospelí. V čom spomínaná hra spočívala? Stáli sme pred výkladom napr. hračkárskeho obchodu s nosom prilepeným na hrubé sklo a pozerali sme si v ňom vystavené hračky. Potom padla otázka: „Čo by si si vybral?“ Odpoveď znela napr.: „Ja si vyberám hojdacieho koňa, bábiku...“ Vedľa stojace dieťa však zahlásilo: „To nemôžeš, toto som si už vybral ja ako prvý!“ Vznikla tak konfliktná situácia, ktorá niekedy prerástla až do hádky, ba i do reálnej bitky.
     Podobne ako v spomenutej hre z detstva si dnes počínam pri výbere kníh. Nestojím už pred výkladom kníhkupectva, ale krátkozrako, temer s nosom na stránkach Knižnej revue – dvojtýždenníka o nových knihách čítam, čo na Slovensku práve vyšlo, zaujímajú ma recenzie a správy, čo sa vo svete kníh deje. Vzrušujúce čítanie! V časti Nové knihy si vyberám čo by som..., keby som... Čistá simulovaná, zdanlivá realita. Moja hra s knihami má však niekoľko mantinelov. Vážnou prekážkou je napr. kúpyschopnosť, ktorá je v pomere k mojím priveľkým nárokom na vlastníctvo kníh neveľká. Stále väčším problémom je nedostatok miesta v byte. Knihy už pomaly nemám kam dávať. Tvrdá a čoraz viac znervózňujúca je moja klesajúcu schopnosť čítať, lebo mi slabne zrak. A mohol by som takto ďalej pokračovať.
     Zaujímavý je však výsledok mojej hry o knihy. Z ponuky vydaných kníh v roku 2015 som si vybral (ako prvý!) 30 titulov. Pekná kôpka pôvodných slovenských i preložených diel najmä z filozofie, sociológie, pedagogiky, psychológie a histórie. S ťažkým srdcom a v nádeji, že sa ostatné knihy a ich autori neurazia, vyberám nasledujúce tri, ktoré ma najviac oslovili:
1. Richard Tarnas: Vášeň západnej mysle. Premeny myšlienok, ktoré vytvorili náš svet, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2015.
Kniha ma zaujala aj preto, lebo sú v nej prehľadne zhrnuté dejiny západného myslenia od antického Grécka po postmodernu. Dúfam, že prispeje k oživeniu samostatného a tvorivého myslenia.
2. Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015.
Hoci ide o preklad diela, ktoré autor vydal v r. 1990, kniha azda pomôže vyplniť medzeru, ak už nie vzduchoprázdno, ktoré u nás v oblasti marxistickej tvorby po roku 1989 vzniklo.
3. Michal Habaj, Ján Lukačka, Vladimír Segeš, Ivan Mrva, Ivan Petranský, Anton Hrnko: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť, Perfekt, 2015.
Syntetická práca, ktorá opisuje dejiny Slovenska od najstarších čias po súčasnosť. Bude jedným z novších prameňov štúdia našej histórie pre mládež. Dúfam, že práca bude motivovať ďalších našich historikov k pôvodnej tvorbe.
     Súčasne s týmito osobnými nomináciami sa musím čestne priznať, že každý deň pred spaním, niekedy aj cez deň, beriem znova a znova do rúk knihu, ktorá vyšla pre dvoma rokmi: Osobne a neosobne (Alexander Matuška – Dielo IV). Zostavil S. Matuška. Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry, Vydavateľstvo Tatran, 2014. Nedokážem sa odtrhnúť od originálnych a hlbokomyseľných, sarkastických... úvah jej autora. O knihách píše napr. toto: „Svet kníh je naozaj zvláštny svet a akt čítania je vskutku zvláštny akt. Kniha je potlačený papier, neživý predmet, „hotová“ vec a predsa nehotová; čaká na čitateľa, bez neho je to mŕtvo narodený plod, zapchatá fľaša, neobrobené pole; realizoval ju autor, lenže ona stojí v rade, leží na stole alebo na pulte a vyzerá toho, kto by ju realizoval po autorovi; aj tá, čo ešte razí tlačiarenskou čerňou, je márna, ak ju nikto neberie do rúk, aj tá zaprášenejšia ožíva, keď ju otvárajú.“(s. 125)
Vrelo odporúčam.

l._m.spisahanie.jpg DUŠAN KERNÝ, novinár, publicista

1. Leopold Moravčík: Sprisahanie proti konšpiráciám, Perfekt, 2015.
Za prelomovú obnovu literatúry faktu, dokumentárnej literatúry osobitne tohto žánru na Slovensku.
2. Mikuláš Gacek: Sibírske zápisky 1915 – 1920, Matica slovenská, 2015.
Za oživenie diela neprávom zabúdaného špičkového rusistu a legionára.
3. Gabriela Velehrachová za preklady z perštiny, za výber poeta Molana Džalal-oddin Balchí Rúmí, za prelomenie bariér v čase pádu sankcií proti štátu a vlasti jednej z najstarších kultúr a preklad Hafeza zo Šírázu s Blankou Poliakovou (variácie veršov), vyd. MAYOR, vlastným nákladom.

Nominácie, odporúčania a hodnotenia

KNIHY, KTORÉ STE ODPORÚČALI

Reagujte na článok

Blogy a statusy

Juraj Blanár: Vláda pokračuje vo výsmechu ľudom

Juraj Draxler: Bláznivý a najmä nebezpečný svet

Ivan David: Kurdové posloužili, Kurdové mohou jít

Najčítanejšie

Odporúčame

Píšte a komunikujte

Kto sme

Odkazy

Vyhľadávanie

Nominácie, odporúčania a hodnotenia

KNIHY, KTORÉ STE ODPORÚČALI

Reagujte na článok

Blogy a statusy

Juraj Blanár: Vláda pokračuje vo výsmechu ľudom

Juraj Draxler: Bláznivý a najmä nebezpečný svet

Ivan David: Kurdové posloužili, Kurdové mohou jít

Najčítanejšie

Odporúčame

Píšte a komunikujte

Kto sme

Odkazy