Reklama
Reklama

Nová forma regionálneho dialógu: Stredná Ázia – Čína

Počet zobrazení: 1215

V stredu 12. mája 2021 sa z iniciatívy čínskej strany konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a Číny.

De facto išlo o druhé stretnutie, ale o prvé in natura, pretože to predchádzajúce, teda prvé v poradí, bolo (16. júla 2020) v online režime.[1]

Tento ministerský summit Stredná Ázia – Čína sa uskutočnil v asi osemmiliónovom meste subregionálneho významu Si-an (Xi'an). Mesto má viac ako 3100 ročnú históriu a bolo v dejinách známe ako Čchang-an, čo v preklade znamená „večný mier“.

china-zdravenie.jpg
Na snímkach ministri zahraničných vecí krajín Strednej Ázie a Číny. Zdroj: https://www.mfa.tj

A ešte jedna zaujímavosť. Je všeobecne známe, že všetkých päť krajín Strednej Ázie je svojím profilom väčšinovo moslimské a čínski organizátori iniciovali a pripravili túto ministerskú schôdzku práve v posledný deň veľkého postu v mesiaci Ramadán.[2]
 

Prečo vôbec summit(y) SA5 + 1

Hneď v úvode si pripomeňme, že existujú aj iné stretnutie(a) ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie vo formáte + niekto.

Tak napríklad prvý februárový pondelok 2020 sa vtedajší štátny tajomník USA Mike Pompeo stretol v hlavnom meste Uzbekistanu v Taškente so svojimi rezortnými kolegami z piatich krajín Strednej Ázie. A to tiež v rámci formátu SA5+1.[3]

Vtedy M. Pompeo v Uzbekistane zavŕšil svoje eurázijské turné, ktoré bolo pôvodne plánované na začiatok januára 2020, ale udalosti v Bagdade a okolí, ktoré hrozili prerásť v niečo nepredvídané, ho donútili zmeniť svoje plány.

Formát SA5+1 je vlastne dieťa USA spred cca piatich-šiestich  rokov, ešte z čias prezidentovania B. Obamu. Od toho sa administratíva D. Trumpa neodvrátila. Práve naopak, Washington tento formát – v čase prezidentovania D. Trumpa – vnímal ako efektívny a ofenzívny nástroj svojho túžobného návratu (upevnenia vojensko-politickej prítomnosti) do Strednej Ázie na úkor a napriek silnejúcim pozíciám Číny a historickému status quo Ruska v regióne. No a v čase hanebného úteku porazenej a Talibanom poníženej armády USA z Afganistanu, v rámci tézy, kam s nimi a snahy o rozloženie svojich vigvamov v Strednej Ázii, budú (aspoň mediálne) tieto nádeje narastať.

Pravidelné stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie v rámci iných (plnohodnotných alebo limitovaných) formátov, kde je integrátorom Ruská federácia v kombinácii s postsovietskou realitou (Spoločenstvo nezávislých štátov, ODKB, Eurázijská ekonomická únia..., ale aj Šanghajská organizácia spolupráce), tie si zatiaľ odložíme na neskôr.

Prečo vôbec summit(y) Čína + Stredná Ázia

Dialóg SA5 + Čína bol a je nasmerovaný v prvom rade zatiaľ na ekonomickú sféru spolupráce týchto partnerov.

V danom prípade v zásade išlo o vyvrcholenie celej množiny a siete rôznych štátnych kontaktov a biznis fór, ktoré zastrešoval Čínsky výbor Šanghajskej organizácie spolupráce pre dobré susedstvo, priateľstvo a spoluprácu[4], a to v čase, keď narastá podiel čínskeho kapitálu vo všetkých krajinách a v rámci celého spektra oblastí (najmä ťažobný priemysel, energetika, aqua sektor, doprava, logistika...) v Strednej Ázii.

Tento formát stretnutí SA5+Čína je, samozrejme, aj súčasťou globálneho čínskeho projektu Jeden pás – jedna cesta, resp. inštrumentom, ako do neho zaangažovať celú Strednú Áziu vrátane šesťdesiatimi a viac odtieňmi sivej zafarbeného Turkménska.

Ekonomický pás Hodvábnej cesty, táto čínska iniciatíva vychádza vo vzťahu k Strednej Ázii (ale aj širšie k Eurázii) nielen z historických reálií, ale aj z kruciálnych zásad zahraničnej politiky Pekingu v tomto tisícročí (ale aj v predchádzajúcich). A to: 1) vzájomné rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosť, 2) neútočenie, 3) nezasahovanie do vnútorných záležitostí, 4) rovnoprávnosť a vzájomná výhodnosť, 5) mierové spolužitie.

Teraz skúška správnosti. Ktorú z týchto zásad aspoň raz vo svojich krátkych, v porovnaní s Čínou, dejinách rešpektovali USA na medzinárodnej aréne?

-china-12-05-21_bocny.jpg

Čína sa logicky snažila a bude snažiť dostať na trhy Eurázie, kde sú najvýhodnejšími (najekonomickejšími a najstabilnejšími) partnermi z priestoru exZSSR práve krajiny Strednej Ázie a následne potom (alebo súbežne) Ruská federácia a Bielorusko – ako brány do Európy. Čo sa týka Ukrajiny, tá si sama sebe aj v rámci tohto projektu vykopala hrob a vo svete jej snáď len s výnimkou jedného verného partnera pri hlasovaní v rámci OSN nikto, okrem domácich (a v blízkom okolí) postbanderovských fanatikov, nedôveruje. A ako dobre vieme, na medzinárodnej scéne sa dôvera veľmi ľahko stráca, ale o to ťažšie sa získava.

No a, samozrejme, nemôžeme zabudnúť na COVID-19 – táto čínsko-stredoázijská (a vice versa) diskusná platforma sa ukázala ako veľmi potrebná. Zložitá pandemická (a v budúcnosti postpandemická) situácia vo všetkých krajinách sveta, teda aj v SA a aj +1 dokazujú, že zahraničná politika dokáže generovať nové formy nadregionálnej solidarity a humanitárnej podpory, kde rôzne hlúposti typu vyhosťovania (bezdôvodného) diplomatov nemá miesto! Možno práve toto je priestor na nové štúdium koncepčnosti a rozumnosti nielen čínskej (konfuciánskej), ale aj stredoázijskej (moslimskej) diplomacie.

Na záver jednodňového stretnutia ministri prijali nasledujúce (ak chcete, čiastkové) dokumenty:

  • Memorandum o zriadení formátu stretnutí ministrov zahraničných vecí SA + Čína – čo len potvrdzuje skôr napísané, že tento formát sa stáva pravidelnou súčasťou regionálneho diplomatického kalendára;
  • Spoločné vyhlásenie o spolupráci v boji s COVID-19 – tu sa okrem COVID spolupráce a solidarity hovorí aj o projektovaní ekonomického rozvoja v regióne;
  • Spoločné vyhlásenie o aktuálnej situácii v Afganistane – akcentuje dôležitosť spolupráce krajín regiónu v oblasti bezpečnosti a najmä dosiahnutia stability v Afganistane, ktorá je kľúčovým momentom pokoja v regióne. Sociálny a ekonomický rozvrat, v ktorom zanechávajú Spojené štáty (a ich spojenci a spojenčekovia) túto krajinu, bude mať vplyv na regionálny a nadregionálny stav;
  • Spoločné vyhlásenie o ďalšom prehĺbení medziregionálnej spolupráce – už samotný názov hovorí za všetko a ďalší komentár by bol len nosením dreva do lesa.

Celkovo boli závery zhrnuté v Spoločnom vyhlásení druhého ministerského stretnutia: „Stredná Ázia a Čína“ (Совместное заявление Второй министерской встречи «Центральная Азия и Китай» /Joint statement of the Second Ministerial Meeting Central Asia and China»)[5]. V tomto (možno pokojne povedať historickom) dokumente ministri skoncentrovali svoj záujem o aktivizáciu medziregionálnej spolupráce či skôr koordinovania postupov a zvyšovania úrovne regionálnej bezpečnosti.
 

Pár slov na záver

Výsledky, resp. dôsledky tohto summitu ministrov zahraničných vecí de facto naznačujú, že pre aktuálne elity, ktoré stoja na čele krajín Strednej Ázie, nehľadiac na to, či sú podfarbené prorusky, protirusky, proiránsky alebo len formálne neutrálne, je konštrukcia spolupráce s Čínou (zatiaľ v ekonomike a bez zásahov do politiky)  výhodná a potrebná.

Tiež sa týmto stretnutím v meste Si-an potvrdila dlhodobá či skôr strategická regionálna paradigma. A to, že dialóg krajín Strednej Ázie so silným východným susedom – Čínou a súbežne historicko-rozhodujúcim strategickým partnerom – Ruskou federáciou, nie je v kontrapunkte. Nakoniec, strategické záujmy Moskvy a Pekingu vykazujú vo vzťahu k Strednej Ázii (a nielen tam) v ostatnom období viacej totožných záujmov než trecích plôch! No a tomto fenoméne treba vedieť.

Jednostranná orientácia len na niekoho ešte nikomu nepriniesla dlhodobý úspech, skôr naopak, a múdri ľudia to vedia.

Táto múdrosť platí aj pre dnešné vnútorne bolestivo doškriabané Slovensko. Lenže, kde vziať múdrych (alebo aspoň normálnych) ľudí v dnešnej mocenskej pavučine Slovenska.

Nájsť ich je naďľudské sily!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama