Reklama
Reklama

Nová hrozba pre Európu

Počet zobrazení: 2630

Politika administratívy D. Trumpa má čoraz horšie dopady na medzinárodnú bezpečnosť. Prezident USA má síce svoju víziu bezpečnostnej politiky, ale ťažkosti nastávajú v kompatibilite krokov, ktoré uskutočňuje, lebo neprispievajú k riešeniu problémov súčasného sveta. Príliš sa totiž nezamýšľa nad následkami svojho postupu, najmä v oblasti odzbrojenia. Kontraproduktívna je aj línia „America first“, pri presadzovaní ktorej používa rôzne nátlakové akcie.

EÚ už viackrát pocítila, že na jej záujmy sa vo Washingtone neprihliada. Európania sa už nemôžu spoliehať na Spojené štáty tak ako doteraz, čo sa najviac prejavuje v bezpečnostno-politickej oblasti.

Necháme bokom vyhrážky, že USA prestanú financovať európsku obranu, čo súvisí s výškou vojenských výdavkov európskych štátov NATO. Vyúsťujú do nepísanej požiadavky a zbožného priania atlantistov, ktoré oduševnene pretláčajú – nakupovať americký vojenský tovar a služby (do čoho sa aktívne zapojilo aj Slovensko).

K roztržke došlo po odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom, s čím nesúhlasia signatári dohody z EÚ – Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia, nehovoriac už o RF a ČĽR. V jej zrušení vidia všetci okrem USA, Izraela a NATO nové ťažkosti pre Blízky východ. Brusel sa odhodlal na nevídaný krok pri obchádzaní sankcií Washingtonu a na základe špeciálneho mechanizmu EÚ (Special Purpose Vehicle) založil spoločnosť Instex. Uvidíme, dokedy vydrží a kam až bude mať odvahu dôjsť.

Horšie následky pre európsku bezpečnosť má ďalší úmysel Washingtonu v oblasti zmlúv o odzbrojení. D. Trump na jeseň 2018 avizoval odstúpenie od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty – v skratke INF). Zmluva sa uzavrela v roku 1987 a odstránila niekoľko rokov sa stupňujúce napätie v Európe, ktoré vyvolalo rozmiestňovanie rakiet ZSSR a USA. Superveľmoci sa zaviazali k zničeniu rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré sa odpaľovali z pozemných stanovíšť a mali dolet od 500 do 5 500 km ako aj ich odpaľovacích zariadení a s nimi spojenej infraštruktúry. Do konca júna 1991 ZSSR zničil 1 846 a USA 846 raketových komplexov.

V tomto storočí platnosť zmluvy Moskva viackrát spochybnila v súvislosti s krokmi USA v oblasti protiraketovej obrany (v roku 2002 USA odstúpili od Zmluvy ABM – obmedzenia protibalistických rakiet). V poslednom čase išlo najmä o rozmiestnenie odpaľovacích zariadení Mk 41 v Rumunsku a Poľsku, ktoré sú použiteľné aj pre Tomahawky, či systém Aegis Ashore, ktoré nie sú v súlade so zmluvou.

V júli 2014 В. Obama zaslal V. Putinovi list s obvinením RF z uskutočnenia skúšok rakiet (9М729 – v západnom označení SSC-8), ktoré vraj narúšajú platnosť zmluvy. Neskôr sa Rusko kritizovalo za to, že túto raketu už zaviedlo do výzbroje vojsk.

Podľa Washingtonu Moskva dlhodobo zmluvu porušuje, ale presvedčivé dôkazy o tom nebol schopný predložiť. Dňa 4. decembra minister zahraničných vecí M. Pompeo ultimatívne vyhlásil, že ak RF do 60 dní neupustí od porušovania zmluvy, USA od nej odstúpia. Po uplynutí lehoty 2. februára 2019 Washington pozastavil svoju účasť v zmluve a začala platiť polročná lehota na jej vypovedanie (neznamená to absolútny koniec, ale len agóniu a hoci je to na hranici nepravdepodobnosti, za ten čas sa stanovisko nevypočítateľného D. Trumpa môže aj zmeniť). Samozrejme, NATO to privítalo. Vzápätí ruský prezident uviedol, že Moskva v reakcii na tento krok Washingtonu od zmluvy tiež odstupuje.

Zdôvodňovanie odstúpenia Spojených štátov od zmluvy je ako väčšina vyjadrení Washingtonu o potrebe zmien v oblasti odzbrojovania chabé a zamotané. Viackrát sa totiž uviedlo, že zmluva je zastaralá a bolo by vraj potrebné, aby k nej pristúpila aj Čína.

Podľa ruských vyjadrení sa v júni 2017 (teda už po nástupe D. Trumpa) vo firme Raytheon v meste Tucson v Arizone začalo s modernizáciou a rozšírením výrobných kapacít pre rakety, ktoré sú zmluvou zakázané. V novembri 2017 Kongres na projekt vyčlenil 58 miliónov dolárov.

Moskva obvinenie z toho, že raketa 9М729 porušuje zmluvu, odmietla. Ukázala ju vojenským atašé na brífingu Ministerstva obrany 23. januára. Uviedlo sa, že maximálna dĺžka jej letu je 480 km a že do vojsk sa dopravuje v špeciálnych kontajneroch a dopĺňanie paliva do nich mimo výrobného závodu nie je možné.

Na prvý pohľad ide o detaily, ktoré sú významné len pre expertov. Problém je v tom, že rakety USA rozmiestňujú nie doma, ale v Európe, čo môže vyvolať reakciu RF, ktorá sa tým cíti ohrozená. V. Putin vyhlásil, že Rusko rakety, ktoré porušujú zmluvu, ako prvé nerozmiestni, ale v prípade takého kroku zo strany Spojených štátov prijme „zrkadlové“ opatrenia.

Vzniká tak nová hrozba aj pre EÚ, ktorá sa stáva zajatcom USA z dôvodu úsilia o zvyšovanie ziskov ich vojensko-priemyslovo-finančného komplexu, čo je jeden z hlavných cieľov súčasnej washingtonskej administratívy. Viaceré kruhy i politici, najmä v „starých“ členských štátoch EÚ, vyjadrili nespokojnosť so zámermi USA, ktoré hrozia návratom k napätiu zo začiatku 80. rokov. V správe Európskej parlamentnej výskumnej služby zo 4. februára Koniec zmluvy INF? Pilier európskej bezpečnostnej architektúry v riziku (The end of the INF Treaty? A pillar of European security architecture at risk) sa uzatvára, že rozdielne názory na rozmiestnenie nových rakiet môžu viesť k rozkolu EÚ a potenciálne aj NATO.

Rusko nechce, aby sa znovu rozbehli preteky v zbrojení a jeho predchádzajúce návrhy zostávajú v platnosti. Ide o signál, ktorý nie je len pre USA, ale aj pre EÚ. Pre nás je rozhodujúce, či sa EÚ niekedy odhodlá začať osamostatňovať v bezpečnostnej oblasti. Politika USA a pod ich vplyvom aj NATO prináša pre EÚ v posledných rokoch nielen starosti, ale aj nebezpečenstvá.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 5 - 6/2019)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama