Nová okupácia Európy?
Európa si už veľa skúsila. V antike to boli Rimania, ktorí okupovali značnú časť Európy, potom prišli Germáni, po nich Húni a neskôr sa Európou prehnali Mongoli a prišli aj Osmani. Skúšal to aj Napoleon a neskôr Hitler. Na sklonku druhej svetovej vojny si Európu rozdelili Roosevelt so Stalinom. No po skončení platnosti dohody sa rozpadla Varšavská zmluva aj Sovietsky zväz, čo USA pochopili ako novú príležitosť prisvojiť si ostatnú časť kontinentu. Začali s Maďarskom, pokračovali ďalej s Poľskom, aj Pobaltím no a teraz sú na rade ďalšie štáty. Európska únia nevie, ako sa zachovať a tak si niečo hundre popod nos. Ozvali sa však ďalšie bývalé imperiálne štáty: Veľká Británia a Francúzsko, niečo si šomre pod nosom aj Dánsko – chceli by si rozmiestniť svojich vojakov vo východnej Európe ako náhradu za Američanov – nie je to najhoršie, ale hodne komické riešenie. No a Česi by si vedeli predstaviť vytvorenie československého vojenského priestoru, pričom ich generál vyhlásil, že Česko by neubránila ani 10-násobne väčšia armáda. No aby sa v tom čert vyznal.
Mapka: Freesvg.org
Naši ministri „suverénneho“ Slovenska by najradšej a rýchlo videli okolo seba Amíkov. Myslím si, že sa tomu – a im – netreba diviť.
Ukrajinci už majú „šťastie“ – prítomnosť cudzích vojakov a nevedia, či sa majú tešiť, alebo radšej nie. Americko-britské strašenie Ruskou inváziou už nemá na nich taký účinok ako prednedávnom, no na našich politikov to stále funguje ako odôvodnenie prijatia spriatelených vojsk. Možno by prijali aj post guvernéra provincie?
Američania dokázali „poraziť“ vojská Iraku, aj Sýrie, no nedokázali tam zorganizovať štát, to vládam USA vyčítajú viacerí americkí intelektuáli. Napokon taká je aj skúsenosť s americkými zásahmi v Latinskej Amerike či v Ázii.
Európa bola zdrojom aj dejiskom dvoch vojnových katastrof v minulom storočí, čo s ňou chcú urobiť militanti – politici v tomto storočí? Viditeľne Európa robí Američanom starosti, nemajú asi s ňou dobré úmysly, viditeľne im ako samostatná časť sveta zavadzia. Európania po skončení studenej vojny väčšinou redukovali svoje armády, ktoré sú na hranici fungovania (s výnimkou poľskej a francúzskej armády). Zrušením povinnej vojenskej služby sa štáty stali bezmocné proti vojenskej invázii. No predstava, žeby stačilo 1 000 Američanov na našu záchranu je ako z rozprávky, no keby mali výnimočnú výzbroj, tak stačí aj tisícovka vojakov.
Brusel by mali rýchlo ovládnuť analytici a organizátori politiky, inak celý kontinent skončí ako „banánová republika“, a to v tom lepšom prípade. Doterajšie vedenie EÚ je komické a veľmi drahé, jeho fungovanie sa vymyká zdravému rozumu.
Nechcel by som zažiť rozsvietenie jadrového slniečka (prežiť by sa to nedalo). No tak ďaleko zatiaľ nie sme. Koncepcia mieru však mohutne chýba. Treba sa menej zaoberať vojenskou obranou a viac mierovým spolunažívaním – občianskym, ekonomickým, turistickým aj sociálnym a kultúrnym. To by prospelo Európe a vytvorila by sa možnosť ukázať, či ešte civilizačne na to máme. Netreba nám vojenskú okupáciu, ale expanziu ducha.
