Nové vydanie románu Milana Ferka o Svätoplukovi

Počet zobrazení: 4783

01_pozvanka.jpgPri pohľade do slovenského literárneho kalendára zistíme, že Milan Ferko – básnik, prozaik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež–  by sa 14. decembra dožil 84 rokov. A 25. novembra uplynuli tri roky od jeho smrti. Ale dobrý počin pretrvá život človeka a dobré literárne dielo spisovateľa. Historické romány Milana Ferka určite.

Vo štvrtok 5. decembra 2013 sa uskutočnila na pôde Paneurópskej vysokej školy a za jej aktívneho prispenia, v spolupráci s Kysuckou kultúrnou nadáciou a vydavateľstvom FOART, prezentácia románu Milana Ferka – Svätopluk a Metod. V pozvánke bolo uvedené, že prezentácia sa koná v rámci jubilejného1150-ročného výročia príchodu slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda na  naše územie. A ešte jedna informácia, predstavované vydanie ilustroval akademický sochár Ľubomír Ferko, syn autora historického románu. Úryvok z textu knihy predniesol Jozef Šimonovič. Píšem o tejto malej kultúrnej udalosti (spoločne s prezentáciou románu bola totiž aj vernisáž 95 kusov artefaktov výtvarníka Dana Meluzína) z dvoch dôvodov.

02_dscf7053.jpgPrvým je objektívny historický rámec – okrúhle výročie kultúrno-politickej misie solúnskych bratov. Táto „akcia“ Konštantína a Metoda je skutočne výnimočná. Do nášho kultúrneho priestoru dovtedy formovaného pôvodnými slovanskými názormi na svet a už zopár storočí prichádzajúcimi vyslancami západoeurópskeho kresťanstva z Britských ostrovov, Itálie či Franských krajov vnášajú ďalší civilizačný kód –byzantský. A nie je to hocičo!. Vtedajšiu byzantskú kultúru nemôžeme chápať v dnešnom značne dehonestujúcom slova zmysle byzantský ako niečo úpadkové. V tom čase to bol výťažok z viac ako tisíc rokov miešaných blízkovýchodných, stredomorských a rímskych prameňov ľudského žitia a ľudského rozvoja. Obsahovala aj pridanú hodnotu antického bájoslovia, židovstva, kresťanstva i islamu. Najdôležitejší bol však ich príspevok k tomu, že z nášho územia a vtedajších organizačných štruktúr, ktoré dnes nazývame Veľká Morava, a z našich priamych predkov sa stala súčasť svetového diania. (Celým vtedajším svetom v našom prípade bola Európa a okolie.) Súčasť aktívna, neprehliadnuteľná. Posolstvo bratov od Bosporu spolu s ostatnými už spomínanými spoločenskými prvkami vytvorili osobitosť veľkomoravskej slovansko/slovenskej civilizácie. Práve z nej o sto rokov povstali uhorská, česká a poľská stredoveká štátnosť. A na výnimočnosti a veľkosti tejto „udalosti prvého slovenského tisícročia“ neuberá ani „odsun“ ich žiakov, ani neprijatie neskoršej cyriliky, ani priklonenie sa k rímskemu kresťanstvu. Slovenská budúcnosť by bola aj bez Konštantína a Metoda, ale bola by iná. Milan Ferko všetky uvedené súvislosti (a moje závery) majstrovsky a pútavo spracoval vo svojom diele.

04_dscf7057.jpgManželka Milana Ferka s kyticou.

Druhým dôvodom je moje osobné poznanie autora spomínaného románu, ktoré následne prerástlo do priateľstva. Za to môžu Maďari! Je to viac ako sedem rokov, čo ma môj maďarský priateľ Slovák požiadal o sprostredkovanie povolenia od Milana Ferka na preklad jeho románu Jánošík do maďarčiny. Úlohu som splnil, Milan Ferko (za môjho pričinenia) súhlasil a Jánošík vyšiel po maďarsky (ako sa vtipne pripomínalo aj preto, aby si ho mohli konečne prečítať aj Slováci v Maďarsku). Obdivoval som a obdivujem všetku tvorbu Milana, ale historické romány predovšetkým. Jeho viaceré literárne historické práce (Matúš Čák, Krádež svätoštefanskej koruny, Kráľovské vraždy) sa odohrávajú na miestach, kde žije môj slovenský priateľ z Maďarska. Boli inšpiráciou pre ich preloženie do maďarčiny. Milan nepriamo zapríčinil aj vyhotovenie a osadenie dvojjazyčnej tabule pripomínajúcej „pobyt“ Matúša Čáka v rodnej obci nášho zahraničného Slováka. Preklady, editovanie kníh i zhotovenie tabule náš priateľ z vrchov nad Ostrihomom, volá sa Rudo Fraňo, financoval z vlastných zdrojov. Milan Ferko a Rudo Fraňo urobili veľmi veľa pre pocit hrdosti Slovákov v Maďarsku na „svoju“ históriu. Nie je to každodennosť či samozrejmosť. Ani slovenská hrdosť, ani „vklady“ Milana a Ruda.

05_dscf7059.jpgSyn Milana Ferka Ľubomír, ktorý prezentáciu uvádzal.

Vráťme sa ešte k románu o Svätoplukovi. Milan Ferko pri jeho príprave preštudoval množstvo literatúry, ale aj prameňov a dokumentov. Navštívil archívy vo viacerých krajinách Európy. Spoznal priam dôverne nielen konkrétne udalosti druhej polovice deviateho storočia, ale dá sa povedať aj atmosféru doby. Najprv, v roku 1975 vyšiel trojzväzkový Svätopluk. O 10 rokov neskôr, v roku 1985 druhý diel Svätoplukiády román Svätopluk a Metod. Zozbierané vedomosti o Veľkej Morave ho viedli k ich využitiu aj v podobe literatúry faktu a v roku 1989 vydáva knihu historických esejí Veľkomoravské záhady. A v roku 1991 sa naplňuje Svätoplukovská trilógia románom Svätoplukovo dedičstvo, ktorý je súčasťou druhého vydania „celého“ Svätopluka. Veľkomoravský materiál sa premietol aj do jeho dramatickej tvorby, hry: Pomsta Pribinova, Obrana Metodova, Svadba Svätoplukova, Smrť Gorazdova, Nádej Mojmírova. V televízii sa objavili na obrazovkách Solúnski bratia.
03_dscf7056.jpgJozef Šimonovič číta úryvok z prezentovanej knihy.

V prvý decembrový štvrtok tohto roku uzrelo svetlo sveta tretie vydanie knižného kompletu Svätopluk a Metod. Patrím k vyznávačom tlačenej papierovej knihy. Pocit šušťania strán mi nič nenahradí. Najnovšie vydanie je potešujúca kniha. Pre oči aj na a dotyk. O obsahu ani nehovoriac. Dnes často tvrdíme, že jedným z najväčších ziel súčasnosti je nacionalizmus. A ten vraj v našich slovenských pomeroch živíme aj mýtmi a bájami o Svätoplukovi. Dokonca nevieme správne vymodelovať ani jednotlivé súčiastky koňa „nášho jediného kráľa“. O všetkých dedičných slovenských hriechoch sa môžeme dozvedieť aj z nedávno v RTVS uvádzaného dokumentárneho filmu „V tieni kráľa Svätopluka“. Myslím si, že najlepšou učebnou pomôckou pri prekonávaní sprostého nacionalizmu (vlastného každému národu) a vo výchove k vlastenectvu je krásna literatúra podopretá reálnymi historickými faktami. A veľkoromán Milana Ferka (1 200 strán) o Svätoplukovi takým umeleckým dielom určite je.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984